Znečisťovanie ovzdušia sa v priebehu posledných rokov stáva primárnou témou celosvetových diskusií. Nielenže negatívne ovplyvňuje klímu, ale aj ľudské zdravie.

Pokiaľ ide o Slovensko, ministerstvo životného prostredia na svojej stránke uvádza, že kvalita ovzdušia sa na našom území od roku 2005 v určitých oblastiach zlepšila. Okrem toho dodáva, že medzi najčastejšie príčiny znečistenia životného prostredia patria emisie, či už z vykurovania domácností alebo dopravy.

V dôsledku toho sa nedávno v Národnej rade SR schválil nový zákon o ochrane životného prostredia, informuje portál dnesdycham.sk. V minulosti ho prezidentka Zuzana Čaputová vrátila na opätovné prerokovanie, pričom v novopredloženom návrhu sa akceptovala aj jej pripomienka. Jeho hlavným cieľom je znižovanie celkového množstva emisií vypúšťaných do ovzdušia. Výnimkou nie sú ani nové požiadavky na kvalitu palív či obmedzenie nelegálnych dovozov odpadu zo zahraničia na účely jeho spaľovania.

Vážne poškodenie pľúc u nefajčiarov

Znečisťovanie ovzdušia je pre ľudský život nebezpečnejšie než sa zdá. Ako sme písali v našom predošlom článku, ročne zomrie približne až 7 miliónov ľudí v dôsledku tohto problému. Za najčastejšie zdravotné ťažkosti môžeme považovať práve pľúcne ochorenia.

INZERCIA

Portál National Public Radio uvádza výsledky štúdie, ktorá sa zaoberala dlhodobým vystaveniam sa mierne zvýšením úrovniam znečistenia ovzdušia. Zistila, že v danom prípade môže ísť o zrýchlený rozvoj poškodenia pľúc, pričom výnimkou nie sú ani nefajčiari. Skúmané látky tvoril aj prízemný ozón, ktorý patrí medzi hlavné zložky smogu.

Výskumu sa zúčastnilo takmer 7 000 dospelých žijúcich v jednotlivých mestách na území USA. Patrili k ním Chicago, Los Angeles, Baltimore, St. Paul, Minnesota, New York City a Winston-Salem. Účastníci boli vystavení priemerným ročným koncentráciám medzi 10 až 25 častí na miliardu prízemného ozónu mimo ich domovov.

„Zistili sme, že nárast o tri časti na miliardu prízemného ozónu mimo vášho domova sa rovnal fajčeniu krabičky cigariet denne počas 29 rokov,“ tvrdí lekár a epidemiológ Joel Kaufman, ktorý pôsobí na University of Washington. Práve fajčiarom sa najčastejšie diagnostikuje pľúcne ochorenie emfyzém, ktorému môžu čeliť aj ľudia žijúci v lokalitách so znečistením ovzduším.

Nové súvislosti týkajúce sa zdravia

Pľúcne ochorenia však nie sú jediným rizikom tohto globálneho problému. Jedna z najnovších štúdií prináša zaujímavé zistenie v podobe súvislosti medzi vyššou úrovňou znečistenia ovzdušia a rýchlejším úbytkom kostnej hmoty, píše portál ScienceAlert. Daný úbytok sa spája najmä s osteoprózou, ktorá spôsobuje krehkosť kostí a vyššiu pravdepodobnosť ich zlomenia.

Riziko tohto ochorenia stúpa vekom, pričom typické je predovšetkým u žien po menopauze. V dôsledku toho sa zhromaždili údaje o rôznorodej skupine žien po menopauze. Výskumníci sa zamerali na hustotu kostných minerálov, ktoré sú nepriamym indikátorom osteoprózy a rizika zlomenín. Výsledky skúmania priniesli záver, že keď znečistenie stúpalo, hustota minerálov v kostiach klesala.

„Naše zistenia potvrdzujú, že zlá kvalita ovzdušia môže byť rizikovým faktorom pre stratu kostnej hmoty, nezávisle od socioekonomických či demografických faktorov,“ uvádza biomedicínsky vedec Diddier Prada z Kolumbijskej univerzity v New Yorku.

Výskumný tím kladie dôraz najmä na spojenie medzi dusíkom a chrbticou. V priebehu troch rokov sa skok o 10 % tohto znečistenia spojil s priemernou ročnou stratou 1,22 percenta minerálnej hustoty kostí bedrovej chrbtice. Ide o dvojnásobok z množstva, ktoré tím vypočítal z bežného starnutia.

„Prvýkrát máme dôkazy, že najmä oxidy dusíka sa významnou mierou podieľajú na poškodení kostí, a že lumbálna chrbtica je jedným z najnáchylnejších miest tohto poškodenia,“ dodáva Prada.

Výnimkou nie je ani výskyt depresie

V priebehu posledných rokov sa zvýšený výskyt duševných chorôb spájal najmä s pandemickou situáciou. Nová štúdia však prichádza so zistením, že aj dlhodobé vystavenie sa znečisteniu ovzdušia môže spôsobiť výskyt depresie, informuje portál ScienceAlert.

Zaoberala sa predovšetkým účinkami znečistenia na psychické zdravie starších ľudí. V dôsledku toho výskumníci skúmali údaje takmer deviatich miliónov jedincov prostredníctvom systému zdravotného poistenia americkej vlády pre osoby vo veku nad 64 rokov. Z výsledkov vyplýva, že počas rokov 2005 až 2016 bolo viac ako 1,52 milióna z nich diagnostikovaných s depresiou.

„Socioekonomicky znevýhodnení jedinci mali v tejto štúdií oveľa vyššie riziko depresie v neskoršom veku. Sú súčasne vystavení sociálnemu stresu a zlým environmentálnym podmienkam vrátane znečistenia ovzdušia,“ uvádza vedecký tím.

K látkam, ktorým sa výskumná vzorka vystavovala, patrili jemné častice ako prach alebo dym či oxid uhličitý pochádzajúci najmä z emisií z dopravy. Výnimkou nebol ani ozón, ktorý vypúšťajú autá, elektrárne a rafinérie.

„Hoci depresia je menej rozšírená medzi staršími dospelými, v porovnaní s mladšou populáciou to môže mať vážne následky, ako sú kognitívne poruchy, komorbidné fyzické ochorenia a smrť,“ dodávajú vedci.