23. apríla 1616 zomrel vo svojom rodnom meste Stratford-upon-Avon anglický básnik a dramatik William Shakespeare vo veku päťdesiatdva rokov.

Jeho smrť nastala v deň alebo blízko jeho narodenín (presný dátum jeho narodenia zostáva neznámy).

Traduje sa legenda, že ochorel a zomrel po prehýrenej noci náruživého pitia s dvoma ďalšími spisovateľmi, Benom Jonsonom a Michaelom Drayton.

Hoci Shakespeare počas svojho života dosiahol určitú mieru uznania a finančného úspechu, písanie diel pre javisko sa v čase jeho smrti ešte nepovažovalo za serióznu umeleckú činnosť.

Bol teda vnímaný skôr ako bohatý starší pán, než ako celebrita – to sa odzrkadlilo aj na skromnosti jeho pohrebu.

Počas niekoľkých rokov po jeho smrti však Shakespearovi priatelia a obdivovatelia začali klásť základy jeho literárnej nesmrteľnosti.

Shakespearová socha v Londýne.

Kliatba uvalená na hrob

25. marca, takmer mesiac pred smrťou, urobil závet, v ktorom o sebe hovorí, že je „v dokonalom zdraví a pamäti, nech je Boh chválený“.

Toto bola typická fráza a nemusí to nevyhnutne znamenať, že už nepociťoval príznaky choroby, ktorá sa neskôr stala smrteľnou.

Na Shakespearovom pamätníku, ktorý stále stojí v kostole Najsvätejšej Trojice v Stratforde nad Avonou, sa uvádza, že zomrel 23. apríla.

Jeho náhrobok, pod pamätníkom, neobsahuje jeho meno, ale už od roku 1656 sa verilo, že ide o Shakespearov náhrobok, a je prvý v rade, ktorý pripomína ďalších členov jeho rodiny.

Náhrobok hovorí: „Dobrý priateľ, pre lásku k Ježišovi nekop v tomto hrobe, požehnaný je ten, kto šetrí tieto kamene, a nech je prekliaty ten, kto pohne mojimi kosťami.“

Prečo Shakespeare považoval za potrebné uvaliť na jeho hrob kliatbu, aby odplašil potenciálnych zlodejov či hrobárov?

Jednou z teórií je Shakespearov strach z kostnice.

V tom čase bolo bežnou praxou, že kosti mŕtvych boli exhumované, aby sa vytvoril priestor pre nové hroby.

Exhumované pozostatky boli uložené v kostnici.

V kostole Najsvätejšej Trojice bola kostnica veľmi blízko miesta posledného odpočinku Shakespeara.

Shakespearove negatívne pocity z kostnice sa v jeho hrách opakovali veľmi často.

Legenda, ktorá bude vďaka svojim dielam navždy živá. Zdroj: smithsonianmag.com

Dôvod jeho smrti dodnes nie je známy, existuje však niekoľko konšpirácii, ktorej z nich veríte?

Bol príliš mladý na smrť – Shakespeare zomrel vo veku iba 52 rokov.

Ak zoberieme do úvahy fakt, že bol na konci svojho života bohatým mužom, je to pre neho pomerne nízky vek na smrť.

Medzi mnohé otázky a konšpiračné teórie sa radia napríklad tieto: Chytil syfilis z čias svojho pobytu v londýnskych verejných domoch? Bol zavraždený? Bol to skutočne pochovaný on alebo išlo o fingovanú smrť?

S istotou sa to už asi nikdy nedozvieme.

Teória o politickom úteku

Táto teória tvrdí, že Shakespeare bol zapletený do politických intríg a musel uniknúť pred svojimi nepriateľmi, ktorí ho sledovali.

Podľa tejto teórie bol jeho údajný pohreb len fingovaným útekom a on žil svoj zvyšok života pod falošnou totožnosťou.

Teória o otrave

Jednou z populárnych verzií je, že bol otrávený ortuťou.

Najpravdepodobnejšia teória príliš poctivej párty

Denník Johna Warda, bývalého vikára kostola Najsvätejšej Trojice, zaznamenáva niekoľko podrobností o Shakespearovej smrti, hoci bol napísaný asi 50 rokov po udalosti.

Rozpráva o Shakespearovom „veselom stretnutí“ s jeho literárnymi londýnskymi priateľmi, Michaelom Draytonom a Benom Jonsonom, ktoré doprevádzali kvantá alkoholu.

V zápisoch sa uvádza:

„Shakespeare, Drayton a Jonson mali bujaré stretnutie a zdá sa, že pili príliš veľa, pretože Shakespear zomrel na nákazu, ktorú tam dostal – keďže jeho telo bolo oslavené kvôli vysokému množstvu alkoholu.

Existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že Shakespeare bol medzi týmto stretnutím a jeho smrťou niekoľko týždňov chorý.

Niektorí vedci majú podozrenie na týfus.

V Shakespearových časoch by to zostalo nediagnostikované a spôsobilo by to vysokú horúčku.

Nech je to ako chce, Shakespeare naveky ostáva jedným z najväčších spisovateľov a umelcov a jeho diela sú nadčasové.