Riziká znečisťovania ovzdušia sa dostávajú čoraz viac do povedomia. Nielenže prispieva k ničeniu prírody, ktorá je pre ľudskú existenciu potrebná, ale aj ničí naše zdravie. Portál ScienceAlert uvádza, že látky, ktoré ho znečisťujú, ročne zabijú až okolo 7 miliónov ľudí.

Zväčša ho tvoria drobné častice suspendované vo vzduchu, ktoré pri vdýchnutí môžu u ľudí spôsobiť rôzne ťažkosti. Patria k ním srdcové a pľúcne ochorenia, ale aj rakovina. Pod danými časticami si môžeme predstaviť aj rodiace sa oblaky, či už vo forme kryštálov morskej soli z Južného oceánu alebo síranov z priemyselných komínov. Súhrnne ich môžeme nazývať ako aerosóly.

Chladiaci účinok aerosólov

University of Oxford píše, že vlhkosť v atmosfére môže kondenzovať len do kvapôčok s aerosólmi, ktoré do vzduchu pridáva spaľovanie fosílnych palív. Vďaka aerosólom sú dané kvapôčky početnejšie, čo zapríčiňuje, že oblaky viac odrážajú slnečné svetlo.

Dané faktory zvyšujú množstvo slnečného svetla, ktoré mraky rozptyľujú späť do vesmíru namiesto toho, aby ich pohltila Zem. Práve to je jeden z dôvodov, prečo Medzivládny panel pre zmenu klímy dospel k záveru, že človekom vyrobené aerosóly ochladzujú klímu a maskujú časť otepľovania skleníkovými plynmi.

Síce to znie ako pozitívna správa, avšak ich chladiaci účinok je krátkodobý. Kým oxid uhličitý z áut a uhoľných elektrární bude v ovzduší aj o stáročia neskôr, tlmiaci účinok aerosólov už o mesiac prestane mať vplyv.

Jeden z výskumov poukazuje na to, že vplyv znečistenia ovzdušia na odrazivosť oblakov môže byť väčší než sa zdá. Pokiaľ sa to potvrdí, delegáti na konferencii COP27 budú musieť ešte viac pracovať na znížení spaľovania fosílnych palív.

Štúdia vychádzajúca z emisií lodí

Portál Quick Telecast uvádza, že emisie lodí sú častou príčinou, kedy sa znečisťuje relatívne čistý vzduch ďaleko od pevniny. Práve to uľahčuje štúdium o účinkoch aerosólov v izolácii.

Vplyv plynov zachytávajúcich teplo sa označuje aj ako klimatická kríza. Zdroj: pexels.com

Inzercia

Niektoré aerosóly emitované loďami môžeme vidieť na satelitných snímkach ako dlhé biele pruhy, ktoré sa nazývajú aj ako stopy lodí. Avšak len 5 % daného znečistenia je viditeľných.

Spomínaná štúdia použila globálnu databázu lodných trás, ktorá obsahuje viac ako 2 milióny lodných stôp v priebehu šiestich rokov, informuje University of Oxford. V kombinácii s modelmi predpovede počasia simulovala, kde boli emisie prenášané vetrom, či kam vstupovali do oblakov. Satelitné údaje pomohli zmerať počet kvapiek a množstvo vody v znečistených a neznečistených oblakoch.

Zo štúdie vyplýva, že tieto emisie, síce na satelitných snímkach neviditeľné, spôsobujú, že okolité oblaky sa viac odrážajú. Predchádzajúce odhady naznačovali, že mali mierne vysušujúci účinok, čo môže byť jedným z dôvodom, prečo vedci podcenili, do akej miery znečistenie ovzdušia ochladzuje atmosféru.

Pre aerosóly môže vo všeobecnosti platiť, že dané znečistenie môže oblaky viac zosvetliť, čo prispieva k silnejšiemu chladiacemu účinku. Avšak treba zrealizovať ďalší výskum, kým vedci aplikujú spomínané výsledky na celkové znečistenie ovzdušia.

Neúmyselné otepľovanie

Ďalšia nedávna štúdia poskytla pohľad na budúcnosť s menším znečistením atmosféry, informuje ScienceAlert.

Použila počítačové algoritmy natrénované na nájdenie viditeľných stôp lodí na satelitných snímkach pred a po zavedení predpisov. Zaviedla ich v roku 2020 Medzinárodná námorná organizácia na zníženie znečistenia ovzdušia.

Zistilo sa, že výsledné zníženie znížilo počet jasnejšie viditeľných oblakov v stopách lodí o 25 %. Práve to je jeden z príkladov, ako sa môže neúmyselne otepľovať klíma.

Fosílne palivá ako problém

Quick Telecast uvádza, že regulácia znečistenia ovzdušia nie je v rozpore s ochranou klímy. Vo väčšine prípadov sa môžu obe dosiahnuť odstránením ich spoločnej príčiny, ktorú tvoria fosílne palivá.

Znečisťovanie ovzdušia prispieva nielen k ničeniu prírody, ale aj nášho zdravia. Zdroj: pexels.com

Pokiaľ ide o sektor dopravy, jeho úlohou je znížiť napríklad počet áut jazdiacich na fosílne palivá, pričom použitie lepších filtrov na výfukové potrubie nemožno považovať za relevantné riešenie. Podobnou cestou môže ísť aj priemysel, spôsob vykurovania či výroba elektriny.

Ukončenie spaľovania fosílnych palív nie je dôležité len pre ľudské zdravie, ale aj planétu. ScienceAlert píše, že plyny zachytávajúce teplo dospeli k tak extrémnym klimatickým zmenám, že ich vplyv sa označuje aj ako klimatická kríza. Práve väčšina z nich sa považuje za priamy výsledok ľudskej činnosti za posledné dve storočia, ku ktorej patrí spomínané spaľovanie fosílnych palív. Okrem bezprecedentného zvýšenia priemernej teploty vedú k topeniu polárneho a ľadovcového ľadu, zvýšeniu hladiny morí či zmenám poveternostných udalostí, ako sú požiare, záplavy, búrky a vlny horúčav.