Možno ste zaznamenali na sociálnych sieťach príspevky, ktoré sa týkali genetických modifikovaných organizmov, alebo inak povedané GMO. Niektorí ľudí pociťujú strach z takto upravených potravín. Obávajú sa najmä ohrozenia ich zdravia, ale aj o biodiverzitu.

Najväčšia štúdia zameraná na geneticky modifikované potraviny tvrdí, že obavy sú neopodstatnené. Podľa ich zistení GMO nielenže neškodí prírode, no dokonca pomáha znižovať množstvo použitých pesticídov, píše portál Veda na dosah.

Lenže ako informuje Teraz.sk, Slovenský zväz včelárov odmieta dereguláciu GMO, respektíve nových genetických techník Európskou komisiou. Tvrdia, že neprebehol žiaden výskum, ktorý by pozoroval interakciu medzi geneticky modifikovanými rastlinami a včelami, či inými opeľovačmi.

Ani táto téma sa však nezaobišla bez mnohých konšpiračných či dezinformačných príspevkoch na sociálnych sieťach. Jeden z nich uvádzal údajný zoznam výrobcov, ktorý používajú GMO vo svojich výrobkoch. Na tento hoax upozornil portál Manipulátoři.

V prípade, že si chcete pozrieť, ktoré geneticky modifikované potraviny sú pestované na území Európskej únie, použite oficiálny register EÚ pre autorizované GMO. Výrobcovia potravín alebo krmív musia uviesť na obale výrobku, že bol vyrobený z geneticky modifikovaných surovín, ak ho chcú predávať v našich obchodoch.

Sójou bez GMO máme na východnom Slovensku posiatych až 43000 hektárov. Zdroj: unsplash.com/@kellysikkema

Tisícročia genetických modifikácií

Mnoho ľudí si neuvedomuje, že zvieratá a rastliny, ktoré dnes poznáme či konzumujeme sú výsledkom genetických modifikácií. Ako uvádza portál Science Media Center, jednou z foriem týchto úprav je selektívne kríženie.

Ide o metódu, kedy sa nezasahuje do genetického kódu živočícha. Spočíva v tom, že organizmy, ktoré produkujú viac potravy alebo surovín, sú párene dokopy. Výsledkom je potomok, ktorý zdedil prospešné vlastnosti svojich predkov. Niekdajší ľudia to robili aj bez toho, aby vedeli o génoch, genetike alebo DNA.

Spravodajský portál Aktuality.sk informuje o niekoľkých druhoch zeleniny a ovocia, ktoré sa postupne zmenili, prostredníctvom tejto metódy. Medzi nich patrí vodný melón, mrkva, broskyne, baklažány či banány. Rovnako boli vyšľachtené plemená psov. O tých najzvláštnejších sa dočítate v našom predošlom článku.

Geneticky upravení ľudia

Dnes už mnoho vecí zo sci-fi literatúry sa stáva realitou, s ktorou sa budeme musieť naučiť žiť. Jednou z nich je upravovanie genetického kódu rastlín alebo živočíchov. V súčasnosti sa tento proces uskutočňuje technológiou s názvom CRISPR-Cas9.

Vďaka nej dokážu vedci upravovať DNA organizmov tak, aby ich napríklad urobili odolné voči ochoreniam. Tím vedcov v Číne sa pokúsil spraviť ľudské bábätká imúnne voči vírusy HIV, teda aj ochoreniu AIDS, uvádza portál Newscientist. Dvojičkám odstránili jeden proteín, vďaka čomu sa mali stať imúnne.

Takýto experiment nie je v iných krajinách povolený. Zdroj: unsplash.com/@sangharsh_l

Avšak tento krok sa nestretol s pochopením, keďže niektorí vedci nazvali tento experiment „priskorý“ a „eticky problematický“. Ako píše portál Science.org, podobné pokusy sa v Číne už udiali, no vždy upravovali gény takzvaných somatických buniek. To znamená, že táto zmena sa nedokáže preniesť na potomkov.

S príchodom technológie CRISPR-Cas9  sa začalo hovoriť aj o dizajnových deťoch. Rodičia by takto získali možnosť zvoliť si farbu očí, či vlasov svojich detí. To však v najbližších rokoch nebude možné, pretože ide o citlivú tému, ktorú mnohí považujú za etický problém.

Etické a iné problémy

Genetické modifikácie zvierat, rastlín, či dokonca ľudí sa môžu zdať za neetické. Avšak dodnes existujú skupiny či spoločenstvá, ktoré nesúhlasia s inými technológiami či zákrokmi. Dodnes má rímskokatolícka cirkev morálny problém s umelým oplodnením, a to aj napriek tomu, že pomáha tisícom ľudom počať dieťa.

Otázky morálky však môžeme začať riešiť až vtedy, keď si budeme istý, že takáto procedúra nespôsobí viac škôd než úžitku. Portál Fontech však informoval, že genetickým modifikovaním buniek môže dôjsť k destabilizáciu genómu, čo môže mať za dôsledok vznik rakoviny.

Avšak v roku 2017 v Spojených štátoch amerických poradná skupina vytvorená z National Academy of Sciences a National Academy of Medicine v zásade schválila editáciu génov, ale s podmienkou, že sa bude používať len na riešenie závažných ochorení a zdravotných postihnutí, a to len v prípade, keď neexistuje rozumná alternatíva, píše New York Times.

Všetky pozitíva, negatíva a hroby, ktoré môžu genetické modifikácie spôsobiť dokážeme odhaliť len dostatočným vedeckým výskumom. Dovtedy si však musíme uvedomiť, že všetko živé je výsledkom najväčšieho genetického experimentu – evolúcie.