Hovorí sa, že v zdravom tele sa nachádza zdravý duch. Prikláňa sa k tomu aj osveta o pravidelnom pohybe a vyváženej strave, ktorá je v súčasnosti rozšírená viac ako kedykoľvek predtým.

Za príklad možno považovať výsledky Eurobarometra zameraného na šport a fyzickú aktivitu, ktorý sa zrealizoval v roku 2022. Ako informuje Slovenský olympijský a športový výbor, pravidelne cvičí alebo športuje 35 % Slovákov. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom ide o 7 % nárast.

Percentuálna miera ľudí nevykonávajúcich žiadnu fyzickú aktivitu je však o niečo vyššia. Predstavuje 43 %, pričom zahŕňa najmä staršiu vekovú kategóriu. V súvislosti s tým až 47 % obyvateľov Slovenska uviedlo, že za hlavnú prekážku považuje nedostatok času či motivácie.

Aj krátka fyzická aktivita sa ráta

Sedavý spôsob života sa stal fenoménom dnešnej doby. Mladšie generácie pracujú prevažne za počítačom, pričom dávajú prednosť jazde autom pred krátkymi pešími trasami.

Najväčšiu prekážku pri vykonávaní pravidelnej fyzickej aktivity tvorí nedostatok času či motivácie. Zdroj: pexels.com

Nová štúdia, na ktorej sa podieľali vedci z Nórska, naznačuje, že aj pár minútová každodenná fyzická aktivita môže mať pozitívny dopad na zdravie, uvádza Forbes. Už len viac ako 22 minút mierneho až intenzívneho každodenného pohybu môže predĺžiť život o niekoľko rokov.

Výskumu sa zúčastnilo takmer 12-tisíc účastníkov vo veku 50 až viac rokov. Sledovali sa po dobu najmenej dvoch rokov, pričom až 6 042 z nich strávilo sedením denne približne 10,5 hodiny.

V priebehu piatich rokov sa zaznamenalo úmrtie 805 skúmaných. Vyššia miera v podobe 448 úmrtí sa preukázala u jedincov, ktorí strávili pravidelne takmer polovicu dňa sedením.

Inzercia

Potenciálna súvislosť

Na základe výsledkov sa výskumníci snažili zistiť, aký vplyv môže mať fyzická aktivita na sedavý spôsob života. Zároveň sa zaoberali aj tým, aké jej množstvo môže ovplyvniť riziko úmrtia.

Už len pár minút denne fyzickej aktivity môže odvrátiť riziko úmrtia v dôsledku sedavého spôsobu života. Zdroj: pexels.com

Výsledky analýzy poukazujú na to, že v prípade, ak účastníci denne vykonávali menej ako 22 minút pohybovej aktivity, u tých, ktorí sedeli 12 hodín denne, sa zaznamenalo o 38 % vyššie riziko smrti v porovnaní s tými, ktorí sedeli osem hodín denne.

Naopak u jedincov, ktorí strávili viac ako 10,5 hodiny denne sedením, po pridaní ďalších 10 minút miernej až intenzívnej fyzickej aktivity sa preukázalo nižšie riziko úmrtia až o 35 %.

„Snahy o podporu fyzickej aktivity môžu mať pre jednotlivcov značné zdravotné výhody,“ tvrdí hlavný autor štúdie Edvard Sagelv, pôsobiaci na Nórskej arktickej univerzite.

Ovplyvňujúce faktory

Súčasťou štúdie boli základné údaje o účastníkoch, ktoré zahŕňali pohlavie, hmotnosť, pitie alkoholu, históriu fajčenia či výskyt kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny alebo cukrovky.

Najnižšia miera pohybovej aktivity prevláda u staršej vekovej skupiny. Zdroj: pexels.com

Do analýzy však neboli zahrnuté ďalšie dôležité faktory, ako napríklad životospráva alebo celkový zdravotný stav. Zároveň zariadenia sledujúce aktivitu nie vždy boli schopné presne identifikovať, o aký typ aktivity ide.

Výsledky predošlých skúmaní

Už v minulosti sa zrealizovalo niekoľko výskumov o dopade krátkej fyzickej aktivity na zdravie. Ako sme spomínali v predošlom článku, jedna z nich sa zaoberala benefitmi chôdze.

Koľko krokov treba stačí denne vykonať, aby sme sa udržali vo forme? Podľa štúdie publikovanej v časopise European Journal of Preventive  Cardiology na zníženie úmrtia na akúkoľvek príčinu postačí aspoň 3 967 krokov denne.

Pozitívny dopad možno pocítiť aj pri 2 337 krokoch, nakoľko môže ísť o zníženie pravdepodobnosti smrti v súvislosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami.

Za efektívnu metódu možno považovať aj chôdzu. Zdroj: pexels.com

 „Naša štúdia potvrdzuje, že čím viac budete chodiť, tým lepšie. Zistili sme, že to platí pre mužov aj ženy, bez ohľadu na vek, či to, či žijete v miernom, subtropickom alebo subpolárnom regióne sveta alebo v regióne so zmiešaným podnebím,“ vysvetľuje profesor kardiológie na Lekárskej univerzite v poľskej Lodži Maciej Banach.

Avšak na to, aby sme predišli predčasnému úmrtiu chôdzou, je potrebné zohľadniť niekoľko faktorov. Najdôležitejší pozostáva z veku, pričom v prípade mladších jedincov stačí, aby denne spravili 7 000 až 13 000 krokov denne. Pokiaľ ide o osoby staršie ako 60 rokov, počet krokov sa o niečo znižuje. Zaznamenanie zlepšenia zdravotného stavu je viditeľné už pri 6 000 až 10 000 krokoch.

 „Vo svete, kde máme stále pokročilejšie lieky na špecifické choroby, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, by sme mali vždy zdôrazňovať, že zmeny životného štýlu, vrátane stravovania a cvičenia, môžu byť prinajmenšom rovnako účinné alebo dokonca účinnejšie pri znižovaní kardiovaskulárneho rizika a predlžovaní života,“ dodáva Banach.