Sedavý spôsob života sa stal fenoménom 21. storočia. Krátku chôdzu nahradila jazda autom, ktorá ma z dlhodobého hľadiska negatívny dopad nielen na ľudské zdravie, ale aj životné prostredie.

Táto forma životného štýlu sa ustálila najmä počas covidovej pandémie, počas ktorej mnohí zamestnanci museli presedlať na prácu z domu. Zároveň sa im znížila motivácia vykonávať pravidelnú fyzickú aktivitu v podobe cvičenia, nakoľko fitness centrá boli zatvorené v rámci pandemických opatrení.

Nejde však o formu života, ktorú preferujú len dospelí. Týka sa aj detí a dospievajúcich, nakoľko aj táto skupina trpí s nedostatkom pohybu. Ide o negatívny jav spájajúci sa s viacerými zdravotnými rizikami. Ako s ním bojovať bez toho, aby sme si museli kúpiť permanentku do posilňovne?

Riešenie v podobe krátkych zdravotných prechádzok

To, že chôdza ma pozitívny dopad na naše zdravie už dávno vieme. Koľko krokov ale stačí na udržanie sa vo forme bez predčasných ochorení?

Štúdia publikovaná vo vedeckom časopise European Journal of Preventive Cardiology naznačuje, že na zníženie rizika úmrtia na akúkoľvek príčinu stačí aspoň 3 967 krokov denne, informuje The Guardian. Avšak zdravotné benefity možno pocítiť aj pri 2 337 krokoch denne, nakoľko sa preukázalo, že môžu znížiť pravdepodobnosť smrti v podobe kardiovaskulárnych ochorení.

Chôdzou možno predísť predčasnému úmrtiu na akékoľvek ochorenie. Zdroj: pexels.com

INZERCIA

Výskum sa zrealizoval prostredníctvom údajov zo 17 predchádzajúcich štúdií zahŕňajúcich 226 889 ľudí. Štatistiky ohľadom ich každodennej chôdzi sa zhromažďovali v priemere siedmich rokov, aby sa posúdili zdravotné dopady spojené s rôznym počtom krokov za deň.

Z uvedeného skúmania ďalej vyplýva, že každé navýšenie krokov sa spája s ďalšími zdravotnými benefitmi. Jedným z príkladov je navýšenie o 1 000 krokov, ktoré sa spája s 15 % nižšou pravdepodobnosťou úmrtia na akékoľvek ochorenie. V prípade navýšenia o 500 krokov ide o 7 % zníženie v oblasti kardiovaskulárnych ťažkostí.

„Naša štúdia potvrdzuje, že čím viac budete chodiť, tým lepšie. Zistili sme, že to platí pre mužov aj ženy, bez ohľadu na vek, či to, či žijete v miernom, subtropickom alebo subpolárnom regióne sveta alebo v regióne so zmiešaným podnebím,“ vysvetľuje profesor kardiológie na Lekárskej univerzite v poľskej Lodži Maciej Banach.

Osveta pravidelnej chôdze

V prípade mladšej vekovej kategórie najprudšie zlepšenie zdravotného stavu bolo zaznamenané u jedincov, ktorí denne spravili 7 000 až 13 000 krokov denne. Naopak u osôb starších ako 60 rokov stačilo vykonať chôdzu v podobe 6 000 až 10 000 krokov. Z uvedených údajov vyplýva, že zdravotným ťažkostiam sa možno vyvarovať aj bez medikamentóznej liečby, nakoľko obyčajná chôdza má pre ľudský organizmus blahodarné účinky.

„Vo svete, kde máme stále pokročilejšie lieky na špecifické choroby, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, by sme mali vždy zdôrazňovať, že zmeny životného štýlu, vrátane stravovania a cvičenia, môžu byť prinajmenšom rovnako účinné alebo dokonca účinnejšie pri znižovaní kardiovaskulárneho rizika a predlžovaní života,“ dodáva Banach.

Avšak aj pre značný prínos pre zdravie treba zrealizovať ďalšie výskumy, aby sa dokázalo, či preukázané benefity možno docieliť aj pri intenzívnych druhoch fyzickej aktivity, ku ktorým patrí napríklad maratónsky beh.

Nedostatok pohybu sa vyskytuje aj u detí a dospievajúcich. Zdroj: pexels.com

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie nedostatočná fyzická aktivita patrí v súčasnosti k štvrtej najčastejšej príčine smrti na svete. Pripisuje sa k nej až 3,2 milióna úmrtí ročne. Stojí za tým najmä pandemická situácia, pričom ani dva roky po nej sa počet krokov u ľudí nevrátil na pôvodné hodnoty.

Zároveň mnoho zamestnancov nemá vo svojom vyťaženom pracovnom živote dostatok času na pravidelnú návštevu posilňovne. Aj preto patrí chôdza k jednej najjednoduchšej fyzickej aktivite, ktorú možno vykonávať kdekoľvek a úplne zadarmo.

Potenciálny súvis s poruchami mozgu

Na Slovensku v druhom štvrťroku tohto roka zomrelo 12 265 ľudí. Údaje vychádzajú zo Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktoré zverejnil portál HNonline.sk. Najčastejšou príčinou úmrtí boli ochorenia obehovej sústavy.

Z viacerých štúdií vyplýva, že sedavý spôsob života má značný vplyv na rozvoj rozličných chorôb. Podľa portálu aktuality.sk za zamyslenie stoja výsledky skúmania, ktoré vykonali výskumníci z Kalifornskej univerzity v Los Angeles. Podrobilo sa ho 35 dospelých vo veku 45 až 75 rokov, ktorých životný štýl bol prevažne sedavý.

Výsledky štúdie zaznamenali na zúčastnených stenčenie stredného temporálneho laloka, ktorý zohráva v mozgu úlohu v podobe zapamätávania si nových spomienok. Vekom dochádza k jej ústupu, pričom môžu vzniknúť poruchy pamäti.

Najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku sú ochorenia obehovej sústavy. Zdroj: pexels.com

Na základe toho sa poukazuje na fakt, že fyzická aktivita môže oddialiť rozvoj Alzheimerovej choroby či iných typov demencie. V súvislosti s tým vedci tvrdia, že zníženie posedávania len o 25 % môže predísť viac ako miliónu prípadov Alzheimera vo svete.

Avšak výsledky spomínaného výskumu sú len predbežné, pričom nedokazujú priamy súvis medzi sedením a veľkosťou stredného temporálneho laloka. Na potvrdenie či vyvrátenie daného zistenia treba vykonať ďalšie skúmania.