Duševné zdravie
WHO upozorňuje na vážnu globálnu hrozbu: Toto duševné trápenie nás ohrozuje rovnako ako fajčenie
Svetová zdravotnícka organizácia označila osamelosť za veľký problém s vážnymi dopadmi na naše zdravie. Škodí nám rovnako, ako napríklad 15 cigariet denne.
Osamelosť je na čele duševných trápení. Dlhodobý problém sa niekoľkonásobne zhoršil počas pandémie.
WHO uznala osamelosť za vážnu globálnu zdravotnú hrozbu a spustila množstvo iniciatív na riešenie tohto problému.
Samota a osamelosť sú dva odlišné pojmy, ktoré však spája jedna vec, a to pocit, že potrebujeme byť v kontakte s okolím a inými ľuďmi. Počas celosvetovej pandémie koronavírusu mnohí z nás pocítili, čo skutočne znamená byť sám, a žiaľ, tento problém sa nevytratil, naopak, osamelých ľudí stále pribúda.
Klasickou predstavou pre tých, ktorí to nepoznajú, je, že najosamelejší ľudia sú tí, ktorí sú sami. To však nemusí byť pravda. „Ľudia môžu byť v prítomnosti iných a aj tak sa môžu cítiť osamelo, alebo môžu byť do značnej miery osamelé duše a nebyť osamelí,“ povedala Louise Hawkley, hlavná vedecká pracovníčka na Universite v Chicagu pre edition.cnn.com.
Osamelosť má vážne dopady na zdravie
Vzhľadom na rôzne spoločenské či osobné problémy a následnú zhoršujúcu sa osamelosť, sa mnohí zdravotníci obávajú duševných a fyzických zdravotných rizík spojených s týmto pocitom. Ide najmä o depresiu, úzkosti, kardiovaskulárne problémy až po sklony k samovraždám či predčasnú smrť.
Osamelosť môže tiež viesť k sociálnej izolácii a stiahnutiu sa z aktivít a vzťahov.
Teraz Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uznala osamelosť za vážnu globálnu hrozbu pre zdravie a spustila množstvo iniciatív na riešenie tohto problému. WHO tiež spolupracuje s krajinami na vývoji a implementácii národných stratégií na riešenie osamelosti, informuje ndtv.com.
WHO zverejnila správu s názvom „Naša epidémia osamelosti a izolácie“, v ktorej uvádza, že osamelosť je oveľa viac než len zlý pocit. Poškodzuje zdravie jednotlivca aj spoločnosti. Spája sa s väčším rizikom kardiovaskulárnych ochorení, demencie, mŕtvice, depresie, úzkosti a predčasnej smrti.
„Vplyv na úmrtnosť sociálnej odpojenosti je podobný tomu, ktorý spôsobuje fajčenie až 15 cigariet denne, a dokonca väčší ako vplyv spojený s obezitou a fyzickou nečinnosťou. A škodlivé dôsledky spoločnosti, ktorá nemá sociálne prepojenie, môžeme pociťovať v školách či pracoviskách, kde sa tým znižuje výkon, produktivita a angažovanosť,“ píše sa v správe WHO.
Prvá globálna iniciatíva na boj proti epidémii osamelosti
Podľa magazínu Fortune, Svetová zdravotnícka organizácia spustí komisiu pre sociálne prepojenie – „prvú globálnu iniciatívu na boj proti epidémii osamelosti“, oznámil generálny riaditeľ skupiny Tedros Adhanom Ghebreyesus.
“Skupina, ktorú budú viesť spolupredsedovia americký chirurg, generál Vivek Murthy a Chido Mpemba, vyslanec pre mládež v Komisii Africkej únie, sa bude snažiť pochopiť zdravotné riziká sociálnej izolácie a efektívne riešenia,” povedal Ghebreyesus.
Osamelosť trápi aj dospievajúcich
Zuzana Juráneková z internetovej poradne pre mladých ľudí IPčko upozorňuje, že práve pocit osamelosti trápi mnohých mladých ľudí. Ide o problém, s ktorým sa na ich poradňu obracajú najčastejšie.
„Napriek tomu, že majú veľa priateľov offline aj online, sa cítia veľmi osamelo. Aj keď sú obklopení ľuďmi. A to súvisí s tým, že naša doba je veľmi pro výkonne orientovaná. Od nich sa ten výkon očakáva v každej jednej oblasti života,“ uviedla v Rádiu Slovensko a dodala, že mladí ľudia majú strach z pocitu, že svojich rodičov sklamú.
Vysoké očakávania majú aj rodičia. Obrovský tlak sa negatívne podpisuje nielen na vzájomnej komunikácii, ale aj na psychickom zdraví mladých ľudí.
„Boja sa zlyhať. Boja sa robiť chyby, pretože majú pocit, že ten svet ich vníma iba cez tú hodnotu výkonu a nie cez tie ďalšie hodnoty, ktoré tam sú,“ vysvetlila Juráneková a dodala, že častým problémom býva komunikácia s rodičmi či širším okolím.
Hoci tínedžeri neraz odpovedajú jednoslovne alebo vyhýbavo a vyzerá to, že o rozhovor nemajú záujem, potrebujú vašu pozornosť o to viac.
Ako pomôcť osamelému?
Pokiaľ ide o boj proti osamelosti pomocou sociálneho kontaktu s ľuďmi, kvalita je v tomto prípade oveľa dôležitejšia ako kvantita. „Jednou z vecí, ktorá odlišuje od seba osamelosť a izoláciu od ostatných, je tá, že osamelosť má veľmi málo spoločného s tým, s koľkými ľuďmi sa stýkate alebo do koľkých skupín patríte,“ povedala vedecká pracovníčka Louise Hawkley. ,
Tí, ktorí sa rozhodnú žiť sami, byť slobodní, alebo len tráviť veľa času sami, nemusia na tom byť s pocitom osamelosti nevyhnute horšie.
„Kľúčom nie je pozerať sa na okolnosti a predpokladať, aké pocity by s tým mali byť spojené. V skutočnosti by ste sa mali sami seba pýtať, či ste osamelí,“ povedala výskumníčka. Ak je vaša samota voľbou a máte ľudí, ktorí vás môžu v prípade potreby podporiť, nemožno povedať, že nežijete šťastný život a nepociťujete samotu. „A tak, ako sa samota nevyhnutne nerovná osamelosti, ani interakcia s ostatnými ľuďmi neznamená spokojnosť pre každého,“ dodáva Hawkley.
„Pre niekoho, kto je osamelý, pretože nemá priateľov alebo rodinu a chce spoznať nových ľudí, existuje veľa organizácií, ktoré pomáhajú buď priamo, alebo nepriamo. Pomoc prichádza prostredníctvom skupín na sociálnych sieťach alebo prostredníctvom spoločných aktivít,“ vysvetlil odborník Matt Pantell z Kalifornskej univerzity v San Franciscu.
„Ak zistíte, že je pre vás ťažké nadviazať potrebné sociálne spojenia, alebo si budete namýšľať, že vás ľudia „tam vonku“ neprijmú dobre“, možno je čas vyhľadať pomoc odborníka na duševné zdravie,“ odporučila Hawkley na záver.