Žiaľ, demencia postihuje čoraz mladších ľudí, nie je výnimočné, že sa objaví aj u päťdesiatnikov. Ako sa jej dá vyhnúť a prečo súvisí s tým, ako v noci spíme?

Kým doteraz sa odborníci vyjadrovali najmä k dĺžke spánku a upozorňovali na to, že dospelý človek by mal počas noci spať 7 až 9 hodín, v najnovšej štúdií, ktorú uverejnil portál independent.co.uk vysvetľujú, prečo je dôležitý aj pravidelný spánkový režim, čiže čas, kedy idete do postele a kedy vstávate.

Ako spánok súvisí s rizikom demencie?

Nová štúdia zistila, že ľudia s veľmi nepravidelným spánkovým režimom môžu mať vysoké riziko vzniku demencie.

Aktuálne zistenia zverejnené v časopise Neurology odhalili, že pravidelnosť spánku človeka – teda líhanie si na nočný spánok a vstávanie v rovnakom čase každý deň, je dôležitým faktorom, ktorý môže u ľudí výrazne znížiť riziko demencie.

„Odporúčania týkajúce sa zdravia spánku sa často zameriavajú na dosiahnutie odporúčanej dĺžky spánku, ale menší dôraz sa kladie na udržiavanie pravidelného režimu spánku,“ povedal autor štúdie Matthew Paul Pase z Monash University v Austrálii.

Zatiaľ čo predchádzajúce štúdie spájali nepravidelný spánok s metabolickými stavmi a zdravím srdca, jeho súvislosť s demenciou zostala až doteraz nejasná. V najnovšom výskume vedci zhodnotili zdravotné údaje viac ako 88-tisíc ľudí v Spojenom kráľovstve s priemerným vekom 62 rokov, pričom ich sledovali v priemere sedem rokov.

Nová štúdia zistila, že ľudia s veľmi nepravidelným spánkovým režimom môžu mať vysoké riziko vzniku demencie. Zdroj: unsplash.com

Výskumníci vypočítali pravidelnosť ich spánku – ich každodennú konzistenciu vo vzorcoch spánku a bdenia – na základe údajov zo zariadenia na zápästí, ktoré účastníci nosili a ktoré meralo ich spánkový cyklus asi týždeň.

Inzercia

Odhadli pravdepodobnosť, že účastníci budú v rovnakom stave spánku – v spánku alebo v bdelom stave – v ľubovoľných dvoch časových bodoch s odstupom 24 hodín, v priemere za sedem dní.

Účastníci, ktorí spali a vstávali každý deň v rovnakom čase, mali index pravidelnosti spánku 100, zatiaľ čo tí, ktorí spali a vstávali v rôznych časoch, mali skóre nula. Vedci skúmali súvislosť medzi skóre pravidelnosti spánku a rizikom demencie a zistili, že riziko neurologického ochorenia bolo najvyššie u ľudí s najnepravidelnejším spánkom.

„Na základe našich zistení, ľuďom s nepravidelným spánkom môže pomôcť, keď zmenia pravidelnosť spánku na priemernú úroveň, aby zabránili demencii. Na potvrdenie našich zistení je však potrebný ešte ďalší výskum,“ povedal Dr Pase.

Vedci ďalej uviedli, že nateraz nemôžu vylúčiť, že v súvislosti medzi pravidelnosťou spánku a demenciou môže hrať úlohu aj ďalší zatiaľ neznámy faktor. Štúdia teda zatiaľ nedokazuje, že nepravidelný spánok spôsobuje demenciu, ale poukazuje na súvislosť, uviedli vedci, ktorí sa touto tematikou už dlhodobo zaoberajú.

Nočné mory ako riziko demencie?

Iná štúdia publikovaná v časopise eClinicalMedicine zase poukazuje na to, že sny môžu odhaliť prekvapivé množstvo informácií o zdraví nášho mozgu.

Konkrétne, ak máte často zlé sny a nočné mory, ktoré vás pravidelne prebúdzajú, v strednom alebo vyššom veku môžu byť spojené so zvýšeným rizikom rozvoja demencie.

Ľudia, ktorí majú nočné mory aspoň raz týždenne, majú štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že u nich dôjde k rýchlejšiemu poklesu kognitívnych funkcií a s pribúdajúcim vekom im hrozí väčšie riziko demencie.

U starších účastníkov, ktorí často uvádzali znepokojivé sny, bola dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že im v nasledujúcich rokoch diagnostikujú demenciu.

Demencia postihuje čoraz mladších ľudí, nie je výnimočné, že sa objaví aj u päťdesiatnikov. Zdroj: unsplash.com

Prečo je to tak?

Jedným z vysvetlení autorov štúdie je, že ľudia, ktorým sa často zdajú nočné mory, majú nekvalitný spánok. To by mohlo viesť k hromadeniu proteínu spojených s demenciou. Ďalšou možnosťou je existencia nejakého genetického faktora, ktorý je základom oboch javov.

Podľa Otaikovej pracovnej hypotézy je však neurodegenerácia v pravom čelnom mozgovom laloku príčinou toho, že ľudia horšie ovládajú svoje emócie počas snívania. To vedie k nočným morám.

„Vieme, že neurodegeneratívne ochorenia, ako je Parkinsonova alebo Alzheimerova choroba, často začínajú oveľa skôr, ako sú niekomu diagnostikované. U niektorých jedincov, u ktorých už choroba začala, môžu byť zlé sny a nočné mory jedným z prvých príznakov,“ uviedol vedec.

Otaiku však zdôraznil, že len u časti dospelých, ktorým sa pravidelne zdajú nepríjemné sny, je väčšia pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie demencia. Ak sa ale jeho teória potvrdí, nočné mory by mohli slúžiť ako ukazovateľ tejto choroby. Jej nástup by sa potom dal spomaliť alebo by sa mu dokonca mohlo úplne zabrániť.