Prítomnosť mikroplastov v kozmetike a jedle je dlhodobo známa. V dôsledku toho viaceré štáty začali boj s jednorazovými plastmi.

Ako sme spomínali v našom minulom článku, ako prvé sa na daný problém zamerali Spojené štáty americké. Neskôr zákaz používania mikroplastov začal platiť vo Veľkej Británii, v Taliansku či na Novom Zélande.

Potrebné kroky realizuje aj Európska únia. Jeden z nich pochádza z roku 2017, kedy Európska komisia vyzvala Európsku chemickú agentúru k zriadeniu návrhu, ktorý odkazuje na zákaz používania plastov v kozmetike, čistiacich prostriedkoch alebo hnojivách.

Jeho finálna podoba uzrela svetlo sveta v roku 2021. Odkazuje na 20 druhov mikroplastov, avšak nezahŕňa ich všetky druhy. Výnimka sa kladie na nanoplasty a rozložiteľné plasty, ktoré sa pre ich neľahkú rozložiteľnosť radia k rizikovej skupine.

Uvedená problematika je však omnoho rozsiahlejšia. Týka sa najmä tehotných žien, pričom mikroplasty môžu byť znepokojivo blízko k vyvíjajúcemu sa plodu.

Prítomnosť mikroplastov v placente

Ako informuje portál ScienceAlert, v priebehu posledných rokov predbežné výskumy objavili prítomnosť mikroskopických kúskov plastu v niekoľkých desiatkach vzoriek ľudskej placenty. Nová analýza zaoberajúca sa darovanými placentárnymi tkanivami doposiaľ známe poznatky rozšírila o nie príliš pozitívne správy.

Súčasné výskumy potvrdili výskyt mikroplastov v placente. Zdroj: pexels.com

Po analýze 30 placent darovaných do jednej z havajských reprodukčných kliník vedci zistili, že medzi rokmi 2006 a 2021 došlo u skúmaného dočasného orgánu k výrazne vyššej kontaminácii.

Inzercia

Kým v roku 2006 sa prítomnosť mikroplastov zaznamenala len u šesť z desiatich darovaných placent, do roku 2013 poznatky odkazovali na deväť z desiatich. V roku 2021 išlo o najhoršie štatistiky, kedy každá z desiatich analyzovaných placent vykazovala znečistenie. Zároveň veľkosti mikroplastových častíc boli väčšie než pri predošlých výskumoch.

 „Veríme, že plasty môžu plávať v jedle alebo sa môžu vdychovať. Prechádzajú našimi tráviacimi tekutinami alebo pľúcami a častice sa absorbujú cez črevo a prechádzajú krvným obehom a potom sa nejakým spôsobom zhromažďujú v placente počas tehotenstva,“ vysvetľuje jeden z výskumníkov, ktorý zároveň pôsobí ako pôrodník. To, či sa mikroplasty môžu dostať cez pupočnú šnúru k dieťaťu, je zatiaľ neznáme.

Potreba ďalších výskumov

Síce ide o jednu z najväčších štúdií svojho druhu, aj napriek tomu veľkosť výskumnej vzorky sa považuje za príliš malú a regionálne obmedzenú. V dôsledku toho nemožno vyvodiť jasné závery o príčine alebo účinku mikroplastického znečistenia na vyvíjajúci sa plod alebo matku.

Vplyv mikroplastov na ľudské zdravie je doposiaľ neznámy. Zdroj: pexels.com

Výsledky sa naďalej zaoberajú neprestajným rastom výroby a spotreby plastov, ktoré vedú k enormnému znečisteniu po celom svete. V súčasnosti sa zdá byť priam nemožné, aby sme sa dostatočne dokázali vyhnúť vystaveniu mikroplastom. Zároveň ich vplyv na ľudské zdravie zostáva naďalej do značnej miery neznámy.

Určité odhady poukazujú, že priemerný človek vdýchne počas týždňa plast v hodnote približne jednej kreditnej karty. Nevylučuje sa ani to, že niektoré kúsky môžu uviaznuť hlboko v pľúcach.

Prítomnosť drobných úlomkov možno zaznamenať aj v pitnej vode či potrave. Z predbežných výskumov na myšiach vyplýva, že skupina uvedených znečisťujúcich látok môže preniknúť do každého orgánu v tele hlodavca.

Ďalšie nedávne štúdie zrealizované na ľuďoch našli ich prítomnosť aj v materskom mlieku či dokonca prvých výkaloch novorodencov.

Vysoká miera kontaminácie na Havaji

Prvé dôkazy o mikroplastoch menších ako päť milimetrov v ľudskej placente sa zaznamenali v roku 2020. Neskôr ďalší výskumný tím vyhodnotil prítomnosť drobných plastov v 17 placentách, pričom došlo k zisteniu podobných výsledkov.

Vplyv plastov v placente na ľudské zdravie zatiaľ nie je známy. Skoré experimenty na myšiach však naznačujú, že daná skupina plastov môže narušiť vývoj mozgu plodu, čo môže mať vplyv na suboptimálne výsledky neurovývoja.

Havaj čelí vysokej kontaminácii placenty v dôsledku drobných častíc plastu. Zdroj: pexels.com

Avšak vysoká miera kontaminácie zistená na Havaji nemusí platiť pre celý svet. Vyplýva to zo zistení poukazujúcich na to, že ľudia žijúci na ostrovoch zvyknú jesť viac morských plodov, ktoré sú vo veľkej miere vystavené oceánskym plastom. Zároveň vzdialené mestá majú tendenciu byť viac odkázané na jednorazové plasty.

 „Zistenia tejto štúdie, založené na vzorkách placenty zozbieraných na Havaji, poskytujú pohľad na zraniteľnosť a citlivosť komunít tichomorských ostrovov na znečistenie plastmi v dôsledku našej vzdialenej polohy v Tichom oceáne,“ uvádza výskumný tím.

 „Keďže celý štát Havaj je označený ako pobrežná komunita, tehotné ženy, ktoré tam žijú, sa zdajú byť obzvlášť citlivé na znečistenia mora plastmi, pričom dopady na zdravie matiek a plodov sú zatiaľ neznáme,“ dodáva.