Mikroplasty môžu mať zdrvujúci účinok na ľudský organizmus, ohrozené sú najmä mozgové bunky

Prítomnosť mikroplastov možno zaznamenať všade okolo nás. Dlhodobo sa diskutuje o ich negatívnom vplyve na moria a oceány, ktorý ohrozuje kvalitu života mnohých živočíchov. Vplývajú však aj na ľudí, nakoľko sú obsiahnuté v kozmetických a hygienických výrobkoch alebo potravinách. Ako sme uviedli v našom predošlom článku, medzinárodná nezisková organizácia na ochranu životného prostredia Greenpeace počas… Prečítať celé

Rodáčka z Kysúc, ktorá žije v Trnave. Písanie je jej blízke od strednej školy, pričom už tretí rok študuje na fakulte masmediálnej komunikácie. Od októbra 2021 pôsobí ako stážistka v denníku SME. Okrem toho pôsobila ako redaktorka v Startitupe, aktuálne píše pre UnitedLife. Vo voľnom čase nepohrdne ani poéziou.

Prítomnosť mikroplastov možno zaznamenať všade okolo nás. Dlhodobo sa diskutuje o ich negatívnom vplyve na moria a oceány, ktorý ohrozuje kvalitu života mnohých živočíchov. Vplývajú však aj na ľudí, nakoľko sú obsiahnuté v kozmetických a hygienických výrobkoch alebo potravinách.

Ako sme uviedli v našom predošlom článku, medzinárodná nezisková organizácia na ochranu životného prostredia Greenpeace počas analýzy viac ako 7-tisíc výrobkov zistila znepokojivé výsledky. Výskum sa týkal Európskej únie, pričom prítomnosť týchto drobných častíc sa zaznamenala až v deviatich prípravkoch z desiatich.

Na základe toho sa holandská aplikácia Beat the Microbead snaží pomôcť svojim používateľom odhaliť ich prítomnosť v kozmetike. Jej použitie je jednoduché, stačí prostredníctvom mobilného fotoaparátu naskenovať zoznam ingrediencií obsiahnutých v ľubovoľnom výrobku. V súčasnosti je však dostupná len pre zariadenia značky Apple.

Zdrvujúci účinok na ľudský organizmus

Doposiaľ sa výraznejšia pozornosť venovala len dopadu mikroplastov na životné prostredie. Ide o závažný vplyv, ktorý sa týka najmä vody. Celý proces začína už počas ich smerovanie spolu s odpadovými vodami do čističiek, ktoré sa ich vo väčšine prípadoch nevedia úplne zbaviť. Vzhľadom na to, že ich nemožno odstrániť ani z morí a oceánov, stavajú sa bežnou súčasťou potravinového reťazca mnohých zvierat.

Dôraz sa kladie aj na veľké množstvo toxínov, ktoré je v nich obsiahnuté, nakoľko dokážu absorbovať látky z okolia. Aký vplyv majú ale na náš organizmus?

mikroplasty a ľudský organizmus

Plasty tvoria rizikový faktor pre moria a oceány. Zdroj: pexels.com

Ako informuje portál ScienceAlert, predbežné výskumy odhaľujú, že zvetrané mikroplasty môžu byť v porovnaní s ich čerstvou verziou pre ľudské mozgové bunky omnoho toxickejšie. Ide o druh, ktorý je vystavený prírodným živlom ako dážď, vietor či slnečné svetlo. Na základe toho mení svoj tvar a štruktúru, pričom sa opäť dostáva do živých organizmov.

Uvedený experiment sa v počiatočnej fáze realizoval prostredníctvom kŕmenia myší so zvetranými mikroplastmi, pričom počas týždňa sa im zvýšili hladiny zápalových častíc v krvi. Okrem toho výskumný tím zaznamenal aj vyšší počet mŕtvych buniek v mozgu. Na základe zistených poznatkov vedci začali skúmať vplyv tejto skupiny mikroplastov na ľudské mikroglie pestované v laboratóriu.

Ide o tkanivá, ktoré tvoria 10 až 15 percent mozgových buniek, pričom majú obrovský vplyv na náš centrálny nervový systém. Zároveň ich primárnou úlohou je hľadať predmety, ktoré by sa v ňom nemali nachádzať.

Nekončiaci boj s plastmi

Plasty sú súčasťou našich každodenných životov. Síce si to mnohí z nás možno ani neuvedomujú, tvoria značnú časť životne dôležitých predmetov, vrátane oblečenia, dopravných prostriedkov, kozmetických a hygienických produktov či dokonca jedla. Podľa štatistík z roku 2021 sa v priebehu daného roka vyprodukovalo 390 miliónov ton plastu.

V súčasnosti existuje niekoľko krajín, ktoré vedú boj s jednorazovými plastmi. Ako sme informovali už v našom spomínanom článku, medzi prvé sa zaradili Spojené štáty americké, ktoré zakázali používanie mikroplastov. Neskôr podobný zákaz začal platiť aj vo Veľkej Británii, v Taliansku či na Novom Zélande.

mikroplasty a ľudský organizmus

Mnohé krajiny dlhodobo bojujú s využívaním jednorazových plastov. Zdroj: pexels.com

Daný boj nie je ľahostajný ani Európskej únii, pričom v roku 2017 si Európska komisia vyžiadala, aby Európska chemická agentúra zriadila návrh odkazujúci na zákaz používania plastov v kozmetike, čistiacich prostriedkoch a hnojivách. Jeho finálna podoba sa zrealizovala v roku 2021, pričom jeho súčasť tvorí 20 druhov mikroplastov. Zákaz však vynecháva nanoplasty a rozložiteľné plasty, ktoré sú rizikovou skupinou, najmä kvôli tomu, že sa v skutočnosti tak ľahko nerozkladajú.

Problém plastov sa týka aj mnohých stravovacích zariadení. Na základe toho sa počas roku 2021 na Slovensku schválila legislatívna úprava Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorá sa týkala jednorazových plastov. Prostredníctvom tohto kroku sa zakázali v trvalých prevádzkach verejného a rýchleho stravovania.

Zákaz sa viaže aj na verejné podujatia, pričom výnimku netvorí ani štátna správa, pre ktorú platí od začiatku tohto roka.

Prítomnosť mikroplastov v čerstvo napadanom snehu

Ako je už známe, spomínané drobné častice sa do nášho krvného obehu môžu dostať prostredníctvom dýchania. Ich prítomnosť sa nezaznamenala však len v ľudskej krvi, ale aj dokonca v čerstvo napadanom snehu na území Antarktídy.

Podrobnejšie výskumy preukázali prítomnosť až 29 mikroplastov v jednom litri rozpusteného snehu. Ide o varovný signál ohľadom znečistenia planéty, nakoľko sa zaznamenali aj v odľahlejších oblastiach, ako je napríklad Rossovo more v Tichom oceáne.

mikroplasty a ľudský organizmus

Plasty tvoria veľkú časť nášho života, síce mnohí z nás si to neuvedomujú. Zdroj: pexels.com

Zároveň v prípade siahajúcom do Antarktídy sa dôraz kládol najmä na častice polyetyléntereftalátu, ktoré sú známe pod značkou PET. Ich využitie možno nájsť najmä pri obalových materiáloch potravín, nápojov či rozličných kvapalín.

Pokračujte na ďalší príspevok »