Alkohol je bez ohľadu na vek, pohlavie, či spoločenské postavenie celosvetovým strašiakom, a žiaľ, veľmi zle sú na tom aj Slováci. 

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa to počas pandémie Covid-19 len zhoršilo. Počas pandemických rokov stúpla spotreba alkoholu na celom svete, pričom Slovensko so spotrebou 11,1 litra ročne na obyvateľa prevýšilo nielen európsky priemer, ale takmer dvojnásobne aj ten svetový. 

Alkoholizmus je problémom, ktorý sa netýka iba jednotlivca. Priamo súvisí aj so samovraždami, smrteľnými dopravnými nehodami či so smutnými rodinnými tragédiami.  O tom, že závislé na alkohole sa čoraz častejšie stávajú aj neplnoleté deti sme písali TU.

“Na Slovensku sú najviac konzumovanými psychoaktívnymi látkami alkohol a tabak. Týka sa to nielen dospelých, ale aj mladých ľudí. U 15-ročných má skúsenosť s pitím alkoholu až 59 percent,“ povedala Zuzana Kamendy z Centra pre liečbu drogových závislosti (CPLDZ) v Bratislave pre bratislavskenoviny.sk.

Slovensko prevýšilo nielen európsky priemer, ale takmer dvojnásobne aj ten svetový. Zdroj: unsplash.com

Bude závislosť na alkohole minulosťou?

Možno sa pýtate, ako je možné, že pri tom, čo všetko alkoholizmus spôsobuje a koľko miliónov ľudí je na ňom závislých, sa stále nenašiel spôsob, ako tento celosvetový problém vyriešiť a vyliečiť. Pravdou však je, že odborníci a vedci na tom pracujú, a vyzerá to tak, že ich výskumy priniesli prvé výsledky.
Spôsob liečby, s ktorým najnovšie vedci prišli, bol testovaný na opiciach a priniesol naozaj pozoruhodné výsledky, informuje indy100.com/science-tech.

Ak sa rovnaký úspech zopakuje aj pri ľudských dobrovoľníkoch, mohlo by ísť o skutočne prevratný objav, ktorý by mohol zachrániť obrovské množstvo ľudí a rovnako by tak priniesol obrovskú úľavu rodinám závislých.

Ako prebiehal výskum?

Základom prevratného výskumu bola génová terapia, počas ktorej sa skúmalo pôsobenie alkoholu na mozog. Veľký tím neurovedcov a fyziológov sa snažil zistiť, prečo majú ľudia po absolvovaní bežnej terapie neustálu potrebu vrátiť sa k alkoholu. Prišli na to, že z veľkej časti za to môže tzv. mezolimbická dopamínová (DA) signalizácia, čo predstavuje komunikáciu na nervových dráhach neurónov pomocou neurotransmiteru dopamínu (v systéme odmeňovania, za čo zodpovedá práve proteín nazývaný neurotrofický faktor odvodený od glií (GDNF)).

Inzercia

Ako zistili odborníci, práve tieto hladiny GDNF sú u ľudí trpiacich alkoholizmom počas období abstinencie od alkoholu znížené. 

Preto sa vedci rozhodli otestovať, či by použitie génovej terapie na dodanie tohto proteínu mohlo pomôcť posilniť kľúčovú dopamínergnú signalizáciu a zabrániť pacientom, aby trpeli recidívou a teda návratom k pitiu nadmerného množstva alkoholu.

U ľudí, ktorí nie sú na alkohole závislí a doprajú si ho iba príležitostne, spôsobuje jeho konzumácia uvoľnenie dopamínu, čiže príjemné pocity. Pri extrémnom užívaní alkoholu sa však uvoľňuje menšie množstvo dopamínu, a preto ak títo ľudia chcú zažiť ten pocit eufórie, musia toho vypiť oveľa viac.  

„Takže keď sú ľudia závislí na alkohole, v skutočnosti necítia väčšiu radosť z pitia,“ uviedla vo vyhlásení Dr. Kathleen Grant, staršia spoluautorka štúdie. „Zdá sa, že pijú viac, pretože cítia potrebu udržiavať sa v opitom stave,“ vysvetlila.

Základom výskumu bola génová terapia, počas ktorej sa skúmalo pôsobenie alkoholu na mozog. Zdroj: unsplash.com

U opíc boli výsledky ohromujúce

Pri výskume vedci použili osem opíc – makakov, ktorým sa v každom zo štyroch 30-dňových „indukčných“ období zvýšila koncentrácia podávaného alkoholu. Dokopy mali alkohol k dispozícii na pol roka, každý deň 21 hodín, kedy sa im okrem toho samozrejme podávala aj čistá voda. Počas tejto doby sa u nich vytvorila závislosť.

Nasledovala 12-týždňová abstinenčná fáza, pričom štyri opice sa podrobili liečbe v podobe podávania GDNF po dobu 1 mesiaca. Výsledky boli fantastické!  

Opiciam opäť nastolili režim, pri ktorom mali voľný prístup k alkoholu aj k vode a ukázalo sa, že opice, ktoré sa podrobili génovej terapii, sa konzumácii alkoholu vyhýbali. Zredukovali jeho pitie do tej miery, že vedci nezaznamenali žiadnu hladinu alkoholu v krvi, uviedla Dr. Grant.

Na základe tohto najnovšieho výskumu existuje obrovská nádej, že lieku na alkoholizmus sa svet skutočne dočká a snáď bude dostupný aspoň pre tie najťažšie prípady. Je jasné, že to ešte potrvá nejaký čas, kým budeme s istotou vedieť, či môže byť génová terapia zavedená aj u ľudí, ale je to dôležitý prvý krok pri riešení tejto ťažkej a zničujúcej závislosti.