Tvrdo pracujeme, aby sme kariérne rástli. Snažíme sa podať čo najlepší výkon, dosiahnuť viditeľný úspech a prekonávať svoje limity. Stres, znechutenie alebo únavu prekrývame úsmevom. Náš život pripomína závod, v ktorom spomaliť znamená zlyhať.

Niekedy stačí málo, zobrať si týždeň voľna, zrelaxovať a načerpať energiu. Ale kto sa postará o deti? Kto bude platiť účty? Kto dá pozor, aby vo firme všetko išlo tak ako má? Zatneme zuby a pracujeme, na extra dovolenku nie je čas.

Stres, vyčerpanie, nespavosť, bolesti hlavy a nechuť môžeme ignorovať niekoľko rokov, no nie navždy. Čím neskôr z tohto hektického kolotoča vysadneme, tým ťažšie získame svoj životný elán späť. Syndróm vyhorenia môže našu psychiku ovplyvniť do takej miery, že už nebudeme schopní zvládnuť základné životné nároky.

Vyhorenie, syndróm modernej doby

Fenomén z povolania, tak klasifikuje Vyhorenie Svetová zdravotnícka organizácia. Podľa WHO je výsledkom chronického stresu na pracovisku, ktorý sa nepodarilo úspešne zvládnuť. Základnými príznakmi sú pocity vyčerpania, negatívny prístup k práci, cynizmus a zníženie profesionálnej efektivity.

Zjednodušene povedané, ak sa cítite vyčerpaní, začnete neznášať svoju prácu a v práci podávate slabší výkon. Okrem psychických príznakov, môže Syndróm vyhorenia (burn-out) viesť aj k fyzickým príznakom ako sú bolesti hlavy a brucha, problémy so zaspávaním, oslabená imunita a črevné problémy.

V počiatočnej fáze vyhorenia sa človek snaží vyhovieť požiadavkám, neustále má pocit, že nestíha a cíti sa nedocenený. Ak nenastane zmena a stres sa stupňuje, môže sa prejaviť úplná apatia voči ľuďom naokolo, nechuť či ľahostajnosť.

Rizikové profesie

Rôzni ľudia zvládajú stresové situácie rôzne. Ani práca pod vysokým stresom nemusí automaticky viesť k vyhoreniu. Rovnako, práca v kľude nezaručuje, že sa vyhoreniu vyhnete. Ale niektorí jedinci a povolania sú podľa portálu verywellmind.com vystavené vyššiemu riziku než ostatné.

Lekári, sestričky, učitelia, umelci, či manažéri. Najrizikovejšie sú povolania, ktoré si vyžadujú kreativitu alebo emocionálnu angažovanosť, zodpovednosť, či pozitívny prístup. Potvrdzuje to aj medicínska správa z roku 2019, podľa ktorej až 44 % lekárov zažilo vyhorenie.

Inzercia

Toto je päť hlavných príčin vyhorenia zamestnancov podľa správy spoločnosti Gallup z roku 2018 :

1. Časová tieseň

Zamestnanci, ktorí tvrdia, že majú dostatok času na prácu, majú o 70 % menšiu pravdepodobnosť vyhorenia než jednotlivci, ktorí pracujú v časovej tiesni, napríklad zdravotníci a hasiči.

2. Nedostatočná komunikácia a podpora zo strany manažéra

Rovnako nižšiu pravdepodobnosť vyhorenia mali aj zamestnanci, ktorí cítili podporu zo strany nadriadeného.

3. Nejasne stanovená rola zamestnanca

Iba 60 % pracovníkov vie, čo sa od nich očakáva. Ak sú úlohy nejasné, už len jednoduchý pokus zistiť čo robiť, môže viesť k vyčerpaniu.

4. Nezvládnuteľné pracovné zaťaženie

Sme len ľudia, nie stroje. Prílišné pracovné zaťaženie a veľké množstvo úloh môže spôsobiť, že sa aj tí najoptimistickejší zamestnanci začnú cítiť beznádejne. Pocit prepracovanosti môže rýchlo viesť k vyhoreniu.

5. Nespravodlivé zaobchádzanie

Zvýhodňovanie, nedostatočné a nespravodlivé finančné ohodnotenie, rasová alebo iná diskriminácia. Zamestnanci, ktorí majú pocit, že sa s nimi v práci zaobchádza nespravodlivo, majú 2,3-krát vyššiu pravdepodobnosť vyhorenia.

Základom je rovnováha

Na to, aby sme sa vyhoreniu vyhli alebo ho podchytili v počiatočnej fáze je dôležitý balans medzi pracovným a súkromným životom. Po príchode domov z práce by sme nemali riešiť pracovné záležitosti, ktoré vedú k stresu.

Čas pre seba, zdravá strava, šport, 8 hodín spánku, stretávanie sa s blízkymi a pravidelný pobyt v prírode sú najlepšou prevenciou proti nadmernému stresu. Dočasnú úľavu môže poskytnúť aj dovolenka, ale týždeň mimo kancelárie vám nebude stačiť na prekonanie syndrómu vyhorenia.

Vyhorenie nie je trvalý stav, dá sa zvrátiť. Dôležité je, aby človek, ktorý sa cíti vyhorený, spravil určité zmeny vo svojom pracovnom prostredí. Porozprávajte sa so šéfom, prediskutujte s ním svoje požiadavky, dohodnite sa na zmenách. Pokiaľ sa všetko vráti do starých koľají, vyhoríte opäť.

Niekedy je nevyhnutný odchod z práce a zmena zamestnania. Pred výberom novej profesie si doprajte čas pre seba, dôsledne vyberajte nové zamestnanie, poraďte sa s terapeutom. Ani najlepšie platená práca nestojí za zničené psychické či fyzické zdravie.