Šikana na pracovisku. Neľudská. Krutá. Znevažujúca. Niektorí zamestnanci ju vnímajú ako nevyhnutnú súčasť fungovania v práci a ani len netušia, že sa môžu brániť. Deje sa na dennej báze, pričom často nezakročí ani nadriadený. Sprevádza ju psychický nátlak, po ktorom prichádza demotivácia, nechuť a znížený pracovný výkon. Psychická záťaž sa postupne pretaví aj do fyzických problémov akými sú úbytok hmotnosti, strata sebavedomia, žalúdočné problémy, zníženie imunity či nespavosť. Podľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva človek následne pracuje pod neustálym stresom, pociťuje beznádej, krivdu, hnev alebo menejcennosť.

Najčastejšie formy šikany

• BULLYING – jedna osoba obťažuje jednotlivca, čo sa deje poväčšine v školských kolektívoch.
• STAFFING – zamestnanci šikanujú svojho nadriadeného.
• BOSSING – nadriadení šikanuje jedného či viacerých podriadených.
• MOBBING – kolektívne šikanovanie jednej osoby, ktorú obťažujú viacerí kolegovia.

Kedy ide o mobbing?

• Urážky, nevhodný a urážlivý humor
• Prehnané pracovné nároky, požiadavky a nezmyselné úlohy
• Sústavná kritika
• Obvinenie z chýb, ktoré obeť neurobila
• Ignorancia jednotlivca
• Priame útoky na zamestnanca v podobe kriku, agresívnych gest a urážok
• Pripisovanie zásluh inému zamestnancovi
• Nevhodné komentáre na súkromný život
• Šírenie klebiet
• Ignorancia profesionálneho názoru

Bossing je šikanou zo strany nadriadeného, ktorý je autoritou a má moc vo svojich rukách. Zdroj: Pexels.com

Ako by mal vedúci pracovník zlepšiť pracovné prostredie?

Nadriadený by mal byť primárne odborníkom na problematiku súvisiacu s jeho prácou. No v konečnom dôsledku je aj v pozícii lídra, ktorý má motivovať a snažiť sa udržať nekonfliktné vzťahy medzi svojimi podriadenými. Často v tejto úlohe zlyháva, pričom neprimerané medziľudské interakcie nevníma ako prekážku. Šéf by vo svojom tíme mal vytvoriť príjemnú motivujúcu atmosféru a pracovnú pohodu, ktorá eliminuje akékoľvek formy verbálneho či neverbálneho násilia. Riešením môže byť aj:

• vymedzenie hraníc
• pravidelné spoločné raňajky v určitý deň
• tréning asertivity a slušnej komunikácie
• netradičné teambuildingy
• otvorená komunikácia a dôvera
• empatia, pochopenie a prípadný kompromis

Obete šikany nevedia nájsť východisko

25-ročná Simona netušila, ako situáciu riešiť. Každodenný nátlak a ohováranie ju dohnali až k tomu, že z práce odišla, no jej psychika zostala načas poznačená. Ďalšiu prácu si aktívne hľadala, no bola natoľko deprimovaná a demotivovaná, že jediným východiskom pre ňu bola materská dovolenka. „To nechutenstvo pracovať bolo silnejšie ako odmeny. Pracovala som dokonca aj v nočnom podniku ako čašníčka a ani tie nočné ma takto nezlomili. Prístup tej spoločnosti a nadriadených bol neúnosný,“  tvrdí.

Zlyhala aj asertívna komunikácia, ktorá je absolútnym základom. „Pokiaľ som bola na obednej prestávke čo i len o minútu dlhšie, vypočula som si útočným tónom, ako som si to vôbec mohla dovoliť. Robila som aj prácu navyše, ktorú iní zamestnanci vykonávať nevedeli, no stále som mala rovnaký plat ako oni. Sľubované povýšenie neprišlo nikdy. Úcta k zamestnancovi im nič nehovorila. Problémom však bolo aj to, že sa medzi sebou šikanovali aj kolegovia,“ hovorí. Utláčajúce prostredie ju dohnalo až k odchodu z práce.

Ako sa cíti teraz? „Cítim voľnosť, žiadny nepokoj. Doslova zo mňa opadol stres.“ Predtým každé ráno vstávala s obavami: „V spoločnej skupine v telefóne ma nečakali správy o tom, čo máme za úlohu, ale o tom, čo všetko sme predošlý deň urobili zle.“

Obete nevedia, ako sa zo začarovaného kruhu dostať. Odchod z práce je krajným riešením. Zdroj: Pexels.com

Plač a beznádej

Nasledujúci príbeh sa týka 23-ročnej Bianky pracujúcej vo Švajčiarsku. „V práci sme veľakrát riešili nielen to, že nám zadávajú množstvo úloh, ktoré sa nedajú splniť, ale aj ohováranie. Vždy som však prišla za šéfom a objasnila mu môj pohľad na vec. S platom sa mi však hýbať údajne nedalo a intrigy sa diali na dennom poriadku naďalej. Už som to hodila za hlavu a dnes sa nad tým pousmejem,“ tvrdí a zároveň dodáva, že nie vždy to bolo jednoduché.

Inzercia

„Zozačiatku som sa skutočne trápila. Prišla som z práce, ľahla som si do postele a dokázala som do večera preplakať. Potom som sa len osprchovala a išla som spať. Nič ma nebavilo, nechcelo sa mi chodiť cvičiť, stále som nad tým premýšľala.“ Tá najväčšia beznádej trvala týždeň: „Vtedy som chodila do práce v takom stave, že som sa s nikým nedokázala rozprávať. Keď sa ma niekto niečo spýtal, v momente som sa rozplakala. Bol to najhorší týždeň v mojom živote. Takéto niečo som nikdy nezažila. Nikdy,“ spomína.

Úľava neprichádza ani po príchode domov. Útekom je v mnohých prípadoch len spánok, keď sa myšlienky zastavia. Zdroj: Pexels.com

Niekomu dokáže pomôcť čas a nadhľad

Po čase jej známi vnukli na jej problém nový pohľad: „Tvrdili, že predsa tí ľudia mi účty neplatia a pýtali sa, prečo si beriem ich slová k srdcu. Potom som si to postupom času uvedomila. Oni predsa pre mňa nerobia nič. Povedala som si, že niečo ma živiť musí, som tisíc kilometrov od domu a všetko je tu drahé. Musím tú prácu zvládnuť. No boli naozaj chvíle, keď som tam vydržať nemohla. Dnes to už nejako ventilujem a idem cvičiť. Už som sa s tým naučila pracovať, no trvalo mi to rok. Pokiaľ ide o akési nepravdivé tvrdenia a intrigy odpoviem so smiechom a sarkazmom, pretože inak by to bola pre mňa záťaž na psychiku.“

Problémom je, že si často svoje problémy z práce nosíme domov a nevieme ich odstrihnúť.  „Je to skutočne náročné, pokiaľ si človek odnáša z práce niečo, čo ho ťaží, domov. Potom ho to utláča aj vo voľnom čase. Niekoľkokrát som išla napríklad do fitness centra, pričom som po 20 minútach odišla odtiaľ domov. Chcelo sa mi tam stále plakať,“ objasňuje situáciu.

Strata sebavedomia a chuti do života sa prinavracia niekedy ťažko. Pomôcť môže niekoľko sedení u terapeuta. Zdroj: Pexels.com

Útoky na osobný život a zdravotný stav

Ďalšou obeťou mobbingu je tentoraz 22-ročná študentka, ktorá popri štúdiu začala pracovať v obchodnom reťazci. „Problémom bol výhradne ženský kolektív, ktorý veľmi ťažko dokázal medzi seba vziať nových zamestnancov. Nedokázali prijať do svojho kruhu ďalšiu posilu.“  Kolegovia ju obmedzovali v ostatných pracovných činnostiach aj napriek tomu, že študentka mala skúsenosť s rovnakou náplňou práce v inom supermarkete, o čom boli oboznámení. „Všetko som vedela, no aj napriek tomu ma stále podceňovali. Sami mi pridelili, aké činnosti budem vykonávať, pričom dohoda s manažérkou bola odlišná,“ tvrdí zúfalá študentka.

Kolegyne navyše zasahovali do jej súkromia a zdravotného stavu: „Mala som zápal močových ciest, pričom sa od spolupracovníčok chŕlili poznámky na údajne tehotenstvo. Akonáhle som bola o niečo dlhšie na toalete aj počas menštruácie, v ich tóne bolo počuť agresiu a aroganciu. Dokonca som nedávno bola iba jeden jediný deň práceneschopná a všetky staršie zamestnankyne ma očierňovali. Vraj pokiaľ mám 22 rokov, nemôžem si dovoliť zostať doma, pretože aj oni majú zdravotné ťažkosti a do práce chodia. Údajne som pohodlná.“ Pracovná zmluva končí študentke koncom septembra, pričom do predajne sa pre šikanu vrátiť nechce.

Nie ste v tom sami. Pomôcť vám môžu blízki či príslušné orgány. Zdroj: Pexels.com

Nebojte sa vyhľadať pomoc

Vyhľadať pomoc by ste mali nielen v prípade, že ste obeťou, ale aj keď ste svedkom. Prvou kompetentnou osobou by mal byť nadriadený, ktorý by mal situáciu ochotne riešiť. Stáva sa, že vás odmietne alebo kroky, ktoré podnikne, aby zamedzil šikane, nie sú postačujúce. V takom prípade sa dokážete obrátiť na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva alebo na Inšpektorát práce.