Šikana je v dnešnej pokovidovej dobe čoraz viac rozoberanou a závažnou témou. Vnímame ju na pracovisku, v školách či v iných sociálnych skupinách. Dokážeme však správne reagovať a obrániť tých, ktorí sa nevedia sami brániť? Duševné zdravie a šikana idú spolu ruka v ruke. Pochmúrne jesenné obdobie zvyšuje výskyt pokusov o samovraždu a prejavy ťažkých duševných chorôb a stavov. Práve v tomto období musíme byť najostražitejší a pozorne sledovať svojich blízkych. Dôkazom sú aj smutné príbehy mladých ľudí, ktoré v posledných dňoch otriasli Slovenskom.

Čo je to šikana a aké sú jej formy?

Šikana je nežiadúce agresívne správanie, ktorého cieľom je zámerne ublížiť, zastrašiť, ponížiť, zosmiešniť či ohroziť iného človeka alebo skupinu ľudí. Pre šikanu je typické, že sa často opakuje, viditeľná je najmä nerovnováha síl a neschopnosť obete brániť sa. Môže postihnúť kohokoľvek, bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu alebo socioekonomický status. Štatistiky hovoria, že každé druhé/tretie dieťa sa za svoj život stretne so šikanou.

Formy zámerného ubližovania a šikany sú rôzne, najčastejšie sa radí do týchto kategórií:

• Fyzická šikana – patria sem bitky, údery, kopance, jednoducho všetky možné spôsoby fyzického násilia;
• Slovná/verbálna – ide najmä o slovné urážky, zosmiešňovanie či hanlivé prezývky;
• Sociálna – sem radíme ohováranie, vylúčenie z kolektívu alebo zámerne ignorovanie;
• Kyberšikana – odohráva sa online, patria sem nenávistné komentáre, nežiadúce správy či zverejňovanie nevhodného obsahu;
• Sexuálne šikanovanie – patrí tu napríklad posielanie pornografie, nevhodné dotyky, sexuálne narážky a urážlivé gestá.

Príklad troch účastníkov šikany: agresor, prizerajúci sa a šikanovaný. ZDROJ: Pexels.com

Čo naopak nie je šikana?

Nie každé nepríjemné či hrubé správanie je ihneď prejavom šikany. Občas ide len o nevhodné podpichovanie či vybíjanie si zlej nálady na niekom ďalšom. Ako sme už v tomto článku spomínali, šikana má typické znaky, na základe ktorých ju rozlišujeme od iných prípadov nevhodného správania. Šikanou teda vo všeobecnosti nie je: ojedinelé sociálne odmietnutie, náhodné prejavy agresie či zastrašovania, nesúhlas, negatívna reakcia, vzájomné hádky alebo výmeny názorov.

Kto je agresor a prečo to robí?

Agresorom môže byť človek, ktorý sám v minulosti čelil agresii. Prípadne má takáto osoba násilných či príliš autoritatívnych rodičov, ktorí sa k nej správajú hrubo. Takéto násilne správanie dieťa či osoba preberá na seba a podvedome sa tak správa k niekomu, koho označuje za slabšieho a bezbranného. Dôvodom je najmä to, že sa agresor potom cíti lepší, silnejší.  Takíto ľudia väčšinou neprežívajú emócie ako iní, nevedia sa vcítiť do druhého a nedokážu byť empatickí.

Ako šikana vplýva na psychické zdravie?

Logicky, nie veľmi dobre. Osoba, ktorá je šikanovaná trpí, často v tichosti, pretože sa bojí následkov, odignorovania situácie alebo reakcie agresorov. Snaží sa vyhýbať miestam, kde sa nachádza agresor. U detí to môže byť napríklad nechuť chodiť do školy. Pri dospelých to môže spôsobiť nechuť pracovať či znížiť ich produktivitu na pracovisku. Šikana je tichý zabijak spoločnosti a jej následky môžu byť devastujúce. V horších prípadoch môže dôjsť k nespoločenskému správaniu, k sebapoškodzovaniu a v najhorších a najsmutnejších prípadoch k samovražde.

So šikanou sa môže stretnúť ktokoľvek, bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu alebo socioekonomický status. ZDROJ: Pexels.com

Inzercia

Ako reagujú na šikanu slovenské školy?

Pravdepodobne sa so šikanou každý z nás stretol najmä v škole. Či už ako šikanovaný, agresor alebo prizerajúci sa. Výskumy dokazujú, že so šikanou bojuje 86,3 % našich škôl. Je zrejmé, že šikana si vždy nájde spôsob, za čo a ako niekomu ublížiť. Akákoľvek inakosť môže viesť k agresii. Niekedy si po rokoch uvedomíme, čo sme spravili a niektorým z nás môže byť naše správanie, či prizeranie sa ľúto.

Prevencia je jedným z kľúčových prvkov v boji proti šikane. Strážcami a všímavými pozorovateľmi by mali byť najmä pedagógovia, pedagogičky či vedenie školy. Dôležité je vytvoriť bezpečné prostredie, kde sa obete cítia podporované a kde agresor dostane adekvátny trest. Väčšina obetí sa za seba nedokáže postaviť, a preto sa nesmieme len ticho prizerať. Pokiaľ agresorovi našou ignoranciou dáme priestor ubližovať, začne si myslieť, že je jeho konanie v poriadku a nepostihne ho žiadny trest. A preto neignorujme a konajme.

Ochrana duševného zdravia

Poslankyňa EÚ parlamentu, Lucia Ďuriš Nicholsonová na svojom Instagrame zverejnila post, kde tvrdí, že máme akútny nedostatok psychológov a psychiatrov a sme na chvoste rebríčka spomedzi krajín EÚ. Na Slovensku máme 5 psychológov/psychiatrov na 100 tisíc ľudí, európsky priemer je 17. A toto je naozaj alarmujúce číslo. Pokiaľ by aj osoba s duševnými problémami chcela vyhľadať pomoc, pravdepodobne by sa k nej nedostala včas.

Preto je podľa odborníkov dôležitá dostupnosť anonymných a bezplatných liniek psychologickej pomoci. Jednou z nich je napríklad Internetová poradňa pre mladých ľudí (IPčko), ktorá od začiatku roka riešila až 3 407 akútnych prípadov súvisiacich s pokusom o ukončenie života. Táto poradňa rozbehla aj projekt, v rámci ktorého rozmiestňuje v okolí koľajníc tabule s kontaktom na svoje krízové linky. Podľa agentúry TASR sa im za tri roky podarilo vylepiť cca 500 tabúľ. Priamo z koľajníc prijali 313 telefonátov. O pomoc pri akútnych problémoch sa stará aj stránka Chcemsazabiť.sk, ktorá má okrem telefónneho čísla na svojej stránke aj online chat, kde si osoba, ktorá potrebuje pomoc, môže písať priamo s poradcom. Ďalej je to napríklad Liga za duševné zdravie alebo Krízová linka pomoci.

Samozrejme môžeme pomôcť naším blízkym aj my. A to najmä tým, že si ich budeme všímať, budeme im naslúchať a podporovať ich. Buďme tu jeden pre druhého.