Šikana je súčasťou ľudských kolektívov od nepamäti, avšak až v príchodom civilizovanejšej spoločnosti vznikajú snahy aktívne jej čeliť a trestať ju. Napriek tomu ešte aj dnes väčšina slovenských škôl priznáva, že so šikanou skúsenosť má. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Takmer všetci sme sa stretli so šikanou. Možno sme boli tí, ktorí šikanovali. Možno sme boli tí, ktorí boli šikanovaní a možno sme sa len nečinne prizerali. Tí najodvážnejší si napokon otvorili ústa a začali meniť realitu. Preto sa natíska otázka: ,,Je šikana nevyhnutnou súčasťou dospievania?“

Čo je to šikanovanie?

Šikana nastáva vtedy, keď jeden alebo viacerí útočníci (napríklad študenti) opakovane napádajú svoje obete (v našom prípade spolužiakov). Môže ísť o fyzickú alebo slovnú agresivitu. Treba hovoriť aj o násilných príkazoch (napísať domácu úlohu), ničenie a krádež vecí  či vyradenie obete z kolektívu. Šikanou môže byť aj neustále posmievanie sa človeku (samozrejme, treba rozlišovať či ide o nevinné podpichovanie).

Ministerstvo školstva v smernici definuje šikanovanie ako: ,,správanie žiaka, ktorého úmyslom je ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka alebo úmyselný spravidla opakovaný útok voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu brániť.“

Aký je rozdiel medzi šikanou a kyberšikanou?

Kyberšikana nemá časové a priestorové obmedzenie. Obeť môžeme kontaktovať kedykoľvek a kdekoľvek, teda nemá možnosť úniku. Útočník a obeť nie sú v priamom kontakte, pričom jeho moc vychádza najmä zo zručností v oblasti technológií. Kyberšikana sa nešíri len v uzavretej bubline, ale dostáva sa medzi ďalších ľudí, ktorí sú tiež online.

Pri šikane často dochádza aj k fyzickému napadnutiu. | foto: pexels.com

Náš zákon nepozná pojem šikanovanie

Je to PARADOX. Hoci Slováci vymýšľajú lietajúce autá, tak ako spoločnosť sme sa ďaleko nedostali. Naše zákony nemajú trestnoprávne vymedzený pojem ,,šikanovanie“ a ani ,,kyberšikana“.  To však neznamená, že páchateľ zostane nepotrestaný. Agresor v prípade šikanovania zrejme poruší niektoré z uvedených zákonov:

• nebezpečné vyhrážanie (§ 360a Trestného zákona)
• ublíženie na zdraví (§ 155 a § 156 Trestného zákona)
• vydieranie (§ 189 Trestného zákona)
• nátlak (§ 192 Trestného zákona)
• hrubý nátlak (§ 190 Trestného zákona)

O ďalších sa môžete dočítať napríklad v Smernici č. 36/2018 Ministerstva školstva k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach.

Inzercia

Takmer všetky školy riešia problém so šikanovaním

Za šikanu obyčajne považujeme opakované fyzické útoky, ale jej podstatou je aj obyčajné cielené ohovárania a zosmiešňovanie jednotlivca či skupiny. Všetky spôsoby šikany majú spoločný cieľ ubližovať. Ilustračná fotografia

Výskumom z roku 2020 sa zistilo, že s týmto problémom sa stretla väčšina slovenských škôl. Hovoríme o 86,3 percentách. Zdá sa, že skoro všetky deti si prejdú určitou formou šikany. Teda nemožno z týchto voľne dostupných informácií vylúčiť, že ide o nevyhnutnú súčasť dospievania. A to aj napriek tomu, že povinné osoby zabezpečili kroky k tomu, aby sa šikanovaniu prechádzalo, a to formou zaradenia nasledovných tém do výchovno-vzdelávacieho procesu:

• osobný a sociálny rozvoj
• mediálna výchova
• multikultúrna výchova
• ochrana života a zdravia
• výchova a vzdelávanie k ľudským právam
• výchova k občianstvu
• boj proti extrémizmu
• výchova k manželstvu a rodičovstvu

Možnou prevenciou pred výskytom šikany je aj všímanie si skupiny žiakov z pohľadu pedagóga. Prvým varovným signálom spravidla býva vyčlenenie jedinca z kolektívu. Toto štádium sa nazýva ostrakizmus. Spolužiaci sa s vyčleneným dieťaťom nezdravia, nesadajú si k nemu, ohovárajú ho. Tiež obeť zosmiešňujú, provokujú a obviňujú z niečoho, čoho sa nedopustila.

Prečo dochádza k šikanovaniu?

K šikanovaniu dochádza z rôznych dôvodov. Niekedy je to len preto, že sa žiak odlišuje od ostatných. Deti si radi robia srandu z niekoho, kto nezapadá do ,,normálu“. Preto za inakosťou môžeme vidieť napríklad rasové rozdiely, výšku, váhu, náboženstvo, šikovnosť, vzhľad ako taký a mnohé ďalšie odlišnosti. Inokedy to môže byť aj preto, že sa agresori nudia a nedostatok pozornosti, moci alebo lásky vo svojom živote kompenzujú týmto spôsobom. Takíto študenti sa potrebujú cítiť silní, pričom zabúdajú byť empatickí.

Niekedy môže byť šikanovanie prejavom spoločenského postavenia. Rozumejme tomu tak, že obľúbené deti si môžu doberať menej obľúbených rovesníkov. Čo môže mať za následok, že ďalšie deti sa tiež budú chcieť stať obľúbenými. Teda uchýlia sa k šikane len preto, aby upútali pozornosť tých populárnych deciek.

Šikana nie je len fenoménom dnešnej doby a škôl. Mnohí majú dodnes v pamäti základnú vojenskú službu, súčasťou ktorej bola šikana takzvaných bažantov mazákmi všeobecne tolerovaná. Niektorí sa dodnes domnievajú, že práve vojna a šikana spravili z chlapcov mužov, hoci je pravdou, že celé generácie Čechoslovákov napokon z vojenčiny vyšli ako alkoholici a duševne poznačení jedinci neschopní postarať o seba, nie ešte o vlastné rodiny. Odvrátená priaznivá stránka šikanovania je tak naďalej preceňovaná. FOTO JE ILUSTRAČNÉ: 1914, World War 1. London Territorials on the march. Photographer: H. D. Girdwood