SLOVENSKO
Kybaršikana: Viete, čo to je a ako sa na Slovensku od 1. júla trestá?
Ešte vo februári tohto roku koaliční poslanci Národnej rady predložili novelu Trestného zákona, ktorá sa týkala kybernetickej šikany. Kyberšikana sa podľa ich názoru nepostihovala dostatočne, trestnoprávna úprava teda bola nutná. Ďalším dôvodom pre potrebu zmeny legislatívy je aj skutočnosť, že počas pandémie sa ľudia spoločne so svojimi aktivitami viac a viac presúvali do online priestoru…. Prečítať celé
Michaela Hlaváčová
24-ročná študentka masmediálnej komunikácie v Trnave. Milovníčka fialovej a zelenej farby, retro štýlu, smotanovej pizze a v neposlednom rade aj dôveryhodných zdrojov v dezinformačných časoch.
Ešte vo februári tohto roku koaliční poslanci Národnej rady predložili novelu Trestného zákona, ktorá sa týkala kybernetickej šikany. Kyberšikana sa podľa ich názoru nepostihovala dostatočne, trestnoprávna úprava teda bola nutná.
Ďalším dôvodom pre potrebu zmeny legislatívy je aj skutočnosť, že počas pandémie sa ľudia spoločne so svojimi aktivitami viac a viac presúvali do online priestoru.
Na začiatku júna podpísala novelu zákona prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Novela nadobudla účinnosť od 1. júla 2021.
Nebezpečné elektronické obťažovanie môže byť trestané až 3 rokmi odňatia slobody. Jedná sa o prípad, kedy osoba prostredníctvom komunikačnej služby alebo počítačovej siete/systému druhú osobu úmyselne a dlhodobo ponižuje, zastrašuje, neoprávnene koná v jej mene, prípadne jej spôsobuje iné podobné dlhodobé obťažovanie.
Trest môže hroziť aj v prípade neoprávneného zverejnenia obrazového, zvukového či obrazovo-zvukového záznamu osobnej povahy (alebo sprístupnenia tohto záznamu inej osobe), ktorý bol získaný so súhlasom danej osoby, pričom tento záznam môže ohroziť vážnosť osoby alebo spôsobiť inú vážnu ujmu na jej právach,
Jeden až štyri roky za mrežami hrozia páchateľovi vtedy, keď trestný čin urobí na základe osobitného motívu, prípadne ho spácha na chránenej osobe.
Dva až šesť rokov páchateľovi hrozia vtedy, keď obeti spôsobí značnú škodu, alebo koná s úmyslom získať značný prospech, prípadne ak bol za takýto čin už v uplynulých 24 mesiacoch odsúdený.
Čo je to kyberšikana?
„Vo všeobecnosti kybernetická šikana predstavuje špecifický druh šikany, realizovaný prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, pričom páchateľ má k dispozícii nový nástroj na ubližovanie, ktorým je virtuálna realita,“ uvádza Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na svojich webových stránkach.
Obeťami online šikanovania nie sú len maloleté osoby, ale aj osoby blízke veku mladistvých a dospelí. „Vo všeobecnosti sa šikanovanie vyznačuje znakom opakovaného a trvajúceho konania s úmyslom škodiť druhému ponižovaním, obťažovaním, vystupovaním v mene obete, vylučovaním zo skupiny s preukázateľným dopadom na obeť a zverejnením prejavov osobnej povahy obete vo virtuálnom priestore, resp. internete,“ MSSR ďalej pokračuje.
Kvalita života obete sa kvôli takýmto činom môže výrazne zhoršiť. Najmä mladí ľudia situáciu riešia aj extrémnou cestou- siahnutím si na život.
Čím sa kyberšikana odlišuje od „klasickej“ šikany?
Úplne zreteľným rozdielom je priestor, v ktorom sa šikana odohráva. V prípade „klasickej“ šikany často hovoríme napríklad o školách. Ak hovoríme o kyberšikane, situácie prechádzajú do online priestoru.
Zatiaľ čo obeť šikany v škole agresora vidí a spozná, v priestoroch internetu to tak byť nemusí. Anonymita v online priestore nie je nič exkluzívne. Ktokoľvek z nás si vie v priebehu pár minút založiť účet s falošnou identitou. A keby len jeden.
Osoba, ktorá sa rozhodne niekoho šikanovať prostredníctvom internetu, necíti tak silnú hrozbu, pretože nemusí byť nikdy odhalená a následne niesť následky za svoje činy. Deje sa to aj napriek tomu, že obeť sa s agresorom vo väčšine prípadov pozná aj osobne.
Vek a vzhľad pri kyberšikanovaní nehrá žiadnu úlohu. Internetová šikana môže prebiehať medzi rovesníkmi, ale aj medzi rôznymi vekovými skupinami.
Pri „bežnej“ šikane na školách sa obeť cíti ohrozená najmä v čase, kedy sa v škole alebo v jej okolí zdržiava. V prípade online šikanovania nie je vymedzený konkrétny priestor a čas, obeť je v strehu v podstate 24 hodín denne.
Neúmyselná kyberšikana vzniká v situácii, kedy osoba nedomyslí dôsledky. Obeť svojím konaním poškodí, pričom následky vôbec nemusí vidieť, neuvedomuje si rozsah spáchanej škody.
Ako kyberšikane predchádzať?
Odborníci pripisujú úspech práve komunikácii. S deťmi je potrebné komunikovať a diskutovať o internete a problémoch online sveta. Je dôležité oboznámiť ich s tým, aby o sebe nezverejňovali citlivé informácie. Opatrnosť je potrebná aj v prípade zverejňovania fotografii či videí. Mať svoje dieťa v priateľoch v online priestore je skvelou cestou ako ich aktivitu na internete odkontrolovať.
Zbierať dôkazy je dôležité
V prípade, že ste sa vy alebo vaše dieťa internetovej šikane nevyhli, je nutné túto situáciu riešiť čo najskôr. Je veľmi vhodné dokumentovať si formy takéhoto obťažovania. Možností je viac. Fotografia obrazovky, uloženie a vytlačenie si komunikácie prostredníctvom e-mailu alebo sms správ, prípadne môžete natočiť video.
Dokumentácia dôkazov by mala obsahovať aj detailné údaje- kde, kedy, na akom webe/ sociálnej sieti alebo inej platforme bol príspevok zverejnený alebo kedy bola správa doručená.
Toto všetko je potrebné práve ako dôkaz, že sú proti vám tieto aktivity konané dlhodobo.
Bratislavská polícia rieši prvé prípady kyberšikany
Hospodárske noviny ešte 25. júla informovala o prípad kyberšikany, ktorý pochádza z bratislavskej Petržalky.
Oznámenie vo veci podozrenia z trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania súvisí so zverejnením audiovizuálneho záznamu na jednej zo sociálnych sietí.
Súvisí kyberšikana s obmedzením slobody slova?
Trestná obhajkyňa Jitka Hasíková sa obáva obmedzenia slobody slova. Zákon by sa v niektorých prípadoch mohol dať použiť ako obrana pred kritikou verejných činiteľov.
Odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská s názorom Hasíkovej nesúhlasí. Podľa nej by si verejný činiteľ mal uvedomovať svoju zodpovednosť a prijať, že jeho činnosť je kontrolovaná, napríklad aj médiami. Bežné prípady kritiky novinárov preto za kyberšikanu nepovažuje. Aby sa táto možnosť zvažovala, novinárovi by sa muselo dokázať to, že konal s úmyslom niekoho poškodiť.
Bežná kritika preto určite nebude obmedzená novelou Trestného zákona. Úmyselné ubližovanie a útoky na akúkoľvek osobu by sa však nemali brať ako súčasť „slobody slova“.
Zdroje: Hospodárske noviny, Teraz, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Aktuality, Príručka- Predchádzajme kyberšikane, Uniqua, Kyberšikanovanie, Cyberhelp, Webnoviny