Zdravie
Sedavé zamestnanie zvyšuje riziko predčasného úmrtia: Ani cvičenie nás nezachráni!
Pridlhé sedenie neprospieva zdraviu všeobecne.
Najnovšie zistenia odborníkov priniesli ďalší nepriaznivý fakt. Ako dlhodobé sedenie vplýva na dĺžku života?
O negatívnych dopadoch sedavého zamestnania na naše zdravie už nepochybuje snáď nikto. Vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu teraz prišli s ďalším zistením. Práve vyhýbanie sa dlhodobému sedeniu môže byť tajomstvom dlhšieho života, informuje portál StudyFinds.
Najnovší výskum ukázal, že u starších žien, ktoré denne presedeli 11,7 a viac hodín, stúplo riziko úmrtia o 30 percent, a to dokonca aj v prípade, že intenzívne cvičili!
Spoluautor štúdie Steve Nguyen, ktorý pôsobí ako odborný asistent na Herbert Wertheim School of Public Health and Human Longevity Science pri Kalifornskej univerzite v San Diegu, použil na svoju prácu pomerne pôsobivú vzorku.
8-ročný výskum na starších ženách
Tím odborníkov skúmal dobu strávenú sedením a meral tiež denné aktivity účastníkov. Údaje boli získané z monitorov, ktoré nosilo 6 489 žien vo veku 63 až 99 rokov po dobu jedného týždňa.
Vedci ďalej sledovali účastníčky po dobu ôsmich rokov a zisťovali, či niektorá zo žien nezomrela.
Použité údaje boli pôvodne zhromaždené počas štúdie vedenej Andreou LaCroix – uznávanou profesorkou na Herbert Wertheim School of Public Health. Ide o rozsiahly dlhodobý národný projekt nazvaný Women’s Health Initiative (WHI), ktorý sa začal v roku 1991 a prebieha dodnes.
Táto štúdia je prvá, ktorá využíva nový a overený algoritmus strojového učenia (označovaný ako CHAP) za účelom analýzy vzťahu spájajúceho celkovú dobu sedenia s rizikom predčasného úmrtia.
„Sedavé správanie je definované ako akékoľvek bdelé jednanie zahŕňajúce sedenie alebo ležanie s nízkym energetickým výdajom,“ uvádza Nguyen v univerzitnej správe.
U starších žien, ktoré denne presedeli 11,7 a viac hodín, stúplo riziko úmrtia o 30 percent, a to dokonca aj v prípade, že intenzívne cvičili! Zdroj: unsplash.com
Pomáhal moderný algoritmus
„Predchádzajúce techniky na určenie sedavého správania používali rozhodovacie hranice, ktoré identifikovali nízky alebo chýbajúci pohyb. Algoritmus CHAP bol vyvinutý s využitím strojového učenia, čo je druh umelej inteligencie, ktorý zvýšil jeho schopnosť presne rozlišovať medzi státím a sedením,“ vysvetľuje Steve Nguyen najväčšie výhody použitého prístupu.
Doladenie detekcie „sedenia“ pomohlo Nguyenovi oddeliť a lepšie vyhodnotiť celkový čas strávený sedením a obvyklú dĺžku trvania sedenia.
Dlhodobo je pritom známe, že sedavé zamestnanie vo všeobecnosti nie je zdravé, pretože znižuje svalové kontrakcie, prietok krvi a metabolizmus glukózy.
„Keď sedíte, prietok krvi v tele sa spomaľuje, čo znižuje vstrebávanie glukózy. Vaše svaly sa tak nesťahujú, takže čokoľvek, čo vyžaduje spotrebu kyslíka na pohyb svalov, sa znižuje, a váš tep je nízky,“ vysvetľuje základné princípy rizík sedavého zamestnania profesorka LaCroix.
Ani cvičenie nepomáha znižovať riziká
Žiaľ, zistilo sa, že cvičenie nedokáže tieto negatívne účinky zvrátiť. Ukázalo sa, že bez ohľadu na to, či sa ženy venovali fyzickej aktivite strednej až vysokej intenzity, alebo len v malom množstve, vykazovali rovnako zvýšené riziko predčasného úmrtia.
„Keď si dám rýchlu hodinovú prechádzku, ale zvyšok dňa sedím, stále sa hromadia všetky negatívne účinky na môj metabolizmus,“ objasňuje LaCroix.
„Riziko začína stúpať, keď sedíte približne 11 hodín denne a v prípade, že sedíte dlho v jednom kuse. Napríklad sedenie dlhšie ako 30 minút je spojené s vyšším rizikom ako sedenie iba 10 minút. Väčšina ľudí nebude vstávať šesťkrát za hodinu, ale možno by mohli vstať raz za hodinu alebo každých 20 minút. Nemusia pritom nikam ísť, stačí, keď chvíľu postoja,“ odporúča odborníčka.
Ak dlhodobo sedíte, snažte sa postaviť aspoň jedenkrát za hodinu. Zdroj: unsplash.com
Nguyen podotýka, že nie každé sedenie je rovnaké. „Keď sa pozrieme ďalej než len na kardiovaskulárne ochorenie, môžeme začať uvažovať o kognitívnych dôsledkoch, vrátane prejavov demencie,“ vysvetľuje vedec.
„Existujú aktivity stimulujúce myseľ, ktoré môžu mať za následok sedavé správanie – napríklad sedenie pri štúdiu nového jazyka. Je sedavé správanie v tomto kontexte pre človeka zlé? Myslím, že je to ťažké určiť.“
„Vytvorili sme svet, v ktorom je tak fascinujúce sedieť a niečo robiť. Môžete sa nechať pohltiť televíziou alebo celé hodiny scrollovať na Instagrame. Ale neustále sedenie nie je spôsob, akým by sme ako ľudia mali žiť, a mohli by sme to všetko kultúrne zvrátiť len tým, že by sme neboli tak priťahovaní všetkými tými vecami, ktoré robíme posediačky,“ uzatvára LaCroix.
Výsledky doterajšieho vedeckého bádania boli publikované v odbornom časopise Journal of the American Heart Association. Toto periodikum publikuje originálne vedecké práce, prehľadové štúdie a ďalšie materiály relevantné pre klinickú prax, verejné zdravie a biomedicínsky výskum v oblasti kardiológie.
Zdravie v pohybe: Ako outdoorové aktivity podporujú našu fyzickú a duševnú pohodu?
