Meteorologická služba Európskej únie Copernicus uviedla, že rok 2023 bol najteplejším v histórii meraní. Konkrétne pre Európu bol však len druhým najteplejším v dejinách záznamov.

Minulý rok celosvetovo s veľkým náskokom predstihol rok 2016, ktorý bol predchádzajúcim najteplejším rokom, dodal Copernicus vo svojej výročnej správe o globálnej klíme. Pre Európu však minulý rok najteplejším nebol.

Správa predstavuje všeobecné zhrnutie najvýznamnejších klimatických extrémov za rok 2023 a hlavných faktorov, ktoré za nimi stoja, či už ide o koncentrácie skleníkových plynov, jav El Niño, či ďalšie prirodzené výkyvy.

Výnimočný rok z pohľadu klímy

„V roku 2023 bola priemerná globálna teplota 14,98 stupňa Celzia, čo je o 0,17 stupňa viac ako v predchádzajúcom najteplejšom roku 2016,“ uviedli meteorológovia.

„Rok 2023 bol o 0,6 stupňa teplejší ako priemer v rokoch 1991 až 2020 a o 1,48 stupňa teplejší ako predindustriálne obdobie v rokoch 1850 až 1900,“ dodali. Porovnanie s dobou pred priemyselnou revolúciou klimatológovia používajú na dokreslenie globálneho otepľovania.

Podľa zistení meteorológov bol minulý rok aj prvým rokom v záznamoch, kedy bola každý deň teplota o jeden stupeň vyššia ako v predindustriálnej dobe. Pritom takmer 50 percent dní bolo o viac ako 1,5 stupňa teplejších ako v čase pred priemyselnou revolúciou, a dva dni v novembri boli dokonca prvýkrát o viac ako dva stupne teplejšie ako v čase pred viac ako 150 rokmi.

„Rok 2023 bol výnimočný a klimatické rekordy padali ako domino,“ uviedla zástupkyňa riaditeľa služby Copernicus pre zmenu klímy Samantha Burgess. „Bol nielen najteplejším v histórii merania, ale aj prvým rokom, kedy boli všetky dni teplejšie o viac ako jeden stupeň ako v predindustriálnom období. Teploty v roku 2023 pravdepodobne prekonali teploty akéhokoľvek obdobia za posledných najmenej 100 000 rokov,“ tvrdí odborníčka.

Teplý december a horúce more

Pokiaľ ide o jednotlivé mesiace, každý mesiac od júna do decembra 2023 bol teplejší ako zodpovedajúci mesiac v akomkoľvek predchádzajúcom roku. Vlaňajší júl a august boli pritom dva najteplejšie mesiace v histórii merania.

Rovnako teploty v decembri boli rekordné. „December 2023 bol celosvetovo najteplejším decembrom v histórii merania, s priemernou teplotou 13,51 stupňa, čo je o 0,85 stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020 a o 1,78 stupňa viac, než bol decembrový priemer v rokoch 1850 až 1900, “ hovorí správa meteorológov z programu Copernicus.

Neobvykle vysoké boli od apríla do decembra aj globálne priemerné teploty morskej hladiny. „Bezprecedentné hodnoty globálnej priemernej teploty morskej hladiny boli spojené s vlnami morských horúčav po celom svete, vrátane častí Stredozemného mora, Mexického zálivu a Karibiku, Indického oceánu a severného Pacifiku a veľkej časti severného Atlantiku,“ dodáva správa.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Times Now (@timesnow)

V Európe bol nadpriemerný hlavne september

Aj v Európe boli v minulom roku teploty nadpriemerné, september bol najteplejším septembrom v histórii merania. Rok 2023 ako celok bol však pre Európu druhým najteplejším rokom s teplotou 1,02 stupňa nad priemerom rokov 1991 až 2020. Je to pritom o 0,17 stupňa menej ako v roku 2020, ktorý bol najteplejším v histórii meraní.

Európska zima, od decembra 2022 do februára 2023, bola podľa záznamov druhou najteplejšou zimou v histórii. Priemerná teplota európskeho leta, čo je od júna do augusta, potom bola 19,63 °C. To znamená piate najteplejšie leto v histórii merania.

Vysoké teploty mali vplyv aj na rozlohu antarktického morského ľadu, ktorá bola v príslušných ročných obdobiach rekordne nízka. Po celom svete bolo tiež zaznamenané veľké množstvo extrémnych udalostí, vrátane vĺn horúčav, povodní, sucha a lesných požiarov.

Program Copernicus je súčasťou vesmírneho programu Európskej únie, ktorý je financovaný z prostriedkov EÚ. Zverejnené dáta obyvateľom EÚ poskytujú aktuálne informácie týkajúce sa planéty Zeme a jej životného prostredia. Program koordinuje a riadi Európska komisia (EK) a je realizovaný v spolupráci s členskými štátmi, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), Európskou organizáciou pre využívanie meteorologických družíc (EUMETSAT), Európskym strediskom pre strednodobú predpoveď počasia (ECMWF) a ďalšími agentúrami EÚ.

Po celom svete bolo tiež zaznamenané veľké množstvo extrémnych udalostí, vrátane vĺn horúčav, povodní, sucha a lesných požiarov. Zdroj: unsplash.com

Aký bude rok 2024?

Rok 2024 by mohol byť vplyvom klimatického javu El Niňo dokonca teplejší ako doteraz rekordný rok 2023, varovala OSN, ktorá v rámci boja proti klimatickým zmenám zopakovala nutnosť drasticky znížiť emisie skleníkových plynov.

„Klimatické zmeny sú najväčšou výzvou, ktorej ľudstvo čelí. Ovplyvňuje nás všetkých, najmä tých najzraniteľnejších,“ povedala v Ženeve generálna tajomníčka Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) Celeste Saul.

Pri prezentácii zistení vedcov zdôraznila, že „už si nemôžeme dovoliť dlhšie čakať“. Vysvetlila, že je potrebné drastické zníženie emisií skleníkových plynov a zrýchlený prechod na obnoviteľné zdroje energie.

Generálny tajomník OSN António Guterres reagoval na najnovšiu správu WMO konštatovaním, že rok 2023 bol len ukážkou katastrofickej budúcnosti, ktorá ľudstvo čaká, ak nebude konať hneď. „Na rekordné zvýšenie teploty musíme reagovať prelomovými krokmi,“ vyzval Guterres.