V starovekej Číne vynašli systém mincí, do ktorých boli vyrazené diery. Malo to svoj dôležitý účel, pretože veľké nominálne hodnoty ste mohli vytvoriť jednoducho tak, že ste prevliekli cez tieto diery lanko. A tieto lanká boli schopné spojiť sto alebo tisíc mincí naraz.

Postupom času sa ale ekonomika vyvíjala a transakcie sa zväčšovali, obchodníci napokon k svojim obchodom potrebovali desiatky alebo stovky tisíc mincí. Len si predstavte, že lanko s tisíc mincami vážilo asi 4,5 kilogramu, desiatky tisíc mincí sa počítali na desiatky kilogramov.

Čingischán

Prevážať takéto hodnoty bolo nielen náročné, ale aj nákladné, preto sa vtedy čínska vláda pod vedením Čingischána (~1162-†1227) rozhodla, že na výmenu poskytne nie samotné mince, ale papier, na ktorom je dokázaná hodnota.  Malo to fungovať tak, že keď predajcovia budú mať záujem o mince, skrátka si zájdu do hlavného mesta, kde tieto papiere budú môcť vymeniť za hotovosť.

Pretože vláda od obchodníkov kupovala veľa vecí, tieto lístky sa začali šíriť po krajine. Netrvalo dlho a obchodníci si uvedomili, že tieto lístky papierov sú hodnotou a že ich je možné vymeniť za hotovosť v hlavnom meste podľa čiastky, ktorú majú na sebe napísanú. Tak prečo sa vôbec namáhať a jednoducho si nevymeniť tieto lístky papierov s inými obchodníkmi za ich tovar?

A tak obchodníci začali používať tieto zmenky, v podstate vládny štátny úpis, ako peniaze. Tohto konceptu sa napokon chytila vláda a začala tlačiť peniaze.

Takto vyzerali prvé čínske „bankovky“ z prelomu 12. a 13. storočia

Keď bol vydaný Milión od Marca Pola, tieto bankovky sa rozšírili a idea papierových peňazí sa začala šíriť do sveta. Niekedy s malým úspechom: napríklad Gajchatu, akan Blízkeho východu, skúšal zaviesť papierové peniaze po tom, čo už spotreboval tie kráľovské a jeho ekonomika sa začala rútiť v dôsledku moru kráv.  Stal sa asi prvou obeťou myšlienky, že tlačenie peňazí je doslova spôsob, ako tlačiť peniaze. Gajchatu nedopadol dobre.

Inzercia

Inde sa však papierovým peniazom začalo dariť, predovšetkým v Taliansku.

Talianské mestské štáty sa podobnou myšlienkou zaoberali už dlhšie, predovšetkým Miláno, Benátky a Florencia boli ekonomicky dominantné a vzájomne súperili. Prevoz veľkého množstva peňazí bolo spojené s veľkým rizikom prepadnutia a zabitia, tak obchodníci prišli s novým platobným systémom inšpirovaným príbehom z Číny.

Namiesto hotovosti spočiatku vydávali zmenky, v podstate dlžné úpisy. Keď obchodníci dorazili do nového mesta, naložili zásoby a tovar a namiesto hotovosti dali druhej strane dlžný úpis. Obyčajne sa opieral o meno zámožného obchodníka s prísľubom, že za tovar zaplatí neskôr. A tu prichádzame k podstate.

Namiesto toho, aby obchodník zaplatil druhému obchodníkovi priamo, zaplatí dané peniaze banke vo svojom meste. Druhý obchodník príde do svojej banky vo svojom meste, kde odovzdá zmenku a banka mu peniaze vyplatí. Dostane však o niečo menej ako bolo pôvodne dohodnuté, pretože princíp banky spočíva v tom, že ona od obchodníka pôvodnú zmenku odkúpila za menšiu čiastku, než pôvodne stála. Následne banka s pobočkami v ďalších mestách pošle jazdca s balíkom týchto zmeniek do konkrétneho mesta, odkiaľ pôvodne pochádzajú. Predá ich miestnej pobočke a táto pobočka následne peniaze vyberie od prvého obchodníka, ktorý tovar kúpil. A čo ak v banka nemá v niektorom meste pobočku? Skrátka zmenku predá banke, ktorá v nej sídli.

Toto bol obrovský skok pre obchod ako taký, pretože umožnil platiť za tovar na celkom odlišnom mieste, než prebehla jeho kúpa. Bol to počiatok moderného bankovníctva.

Vľavo je blok na tlačenie a vpravo výtlačok niekdajších čínskych bankoviek počas dynastie Juan (1271–1368)

Prenesieme sa o ďalších tristo rokov dopredu, až do roku 1640 a z Talianska do Spojeného kráľovstva. Nenávidená monarchia Karla I. je hlboko zadĺžená, dostal do sporu s parlamentom, ktorý napokon na desať rokov rozpustil a zatvoril. Nebol to rozumný krok, pretože podľa anglického práva mohol dane vyberať jedine parlament. Ako kráľ, ktorý je na mizine, teda parlament potrebujete k prežitiu. Averzia Karla I. bola k parlamentu ale tak veľká, že sa rozhodol pre nútenú pôžičku a zabavil všetky peniaze z mincovne, v ktorej mali peniaze odložené Angličania. Mincovňa fungovala ako banka, ako bezpečný sklad peňazí.

Okrem toho zabavil aj všetko korenie z Východoindickej spoločnosti.

Karol I., podobne ako Gajchatu, nedopadol dobre. Odťali mu hlavu.

Podporil však vznik niečoho, čo môžeme považovať za súčasné banky. Obchodníci a zlatníci sa vtedy dohodli, že zlatnícke trezory budú prenajímané obchodníkmi za poplatky. V týchto trezoroch sa uskladnia peniaze a za tieto peniaze budú zlatníci vydávať dokumenty viazané na jedného konkrétneho človeka – práve toho, ktorý peniaze do trezoru odovzdal. Zo zlatníkov sa tak stali bankári.

Neskôr bankári-zlatníci dospeli k tomu, že dokumenty vymenené za vklad nebudú viazané na jednu osobu, ale na aktuálneho držiteľa. Teda kohokoľvek, čím vytvorili menu.

Ľuďom sa myšlienka očividne zapáčila, ale zároveň začali vyžadovať účtenky v nižších nomimálnych hodnotách, aby sa s nimi dalo ľahšie platiť za tovar a služby. Ak ste v banke zložili napríklad  20 libier, požiadali ste banku, aby vám vydala dvadsať účteniek. Vďaka tomu ste si mohli nakúpiť tovar, napríklad zeleninu, za 6 libier a zvyšok vám ostal.

Tak vznikli bankovky, ako ich poznáme dnes, hoci nepomerne jednoduchšie.

Bankári-zlatníci boli šikovní ľudia. Všimli si, že ľudia medzi sebou vymieňajú tieto nové bankovky, ale hotové mince si z trezorov tak často nevyberajú. Tak banky dostali voľné ruky v správe tohto svojho kapitálu. Banky mohli začať požičiavať peniaze, ktoré mali v trezoroch, a to s úrokom. Nemuseli však vydať hotové peniaze, ale iba bankovky. Bolo vysoko nepravdepodobné, že by sa všetci zákazníci naraz rozhodli vybrať svoje peniaze.

Takto sa zrodil takzvaný bankový systém s čiastočnými rezervami (Fractional Reserve Banking).

Dnes žijeme dobu, kedy sa aj bankovky začínajú posúvať bokom a do popredia sa dostávajú virtuálne peniaze. Z našich platov a úspor sa stali čísla na displejov smartfónov a počítačov, no naďalej máme možnosť vybrať si hotovosť, či už v minciach alebo bankovkách.

Človeku napadne otázka, že ak tieto papierové peniaze nie sú tou skutočnou hodnotou, ale iba dokladom o reálnej hodnote uloženej v banke, čo je potom tou reálnou hodnotou dnes?

Kde zarobiť pár eur navyše? Dajte si pozor na ponuky práce z domu, mnohé sú podvod

Toto je najbohatší učiteľ sveta: na čom zarobil, ak nie učením?

Je dôležitejší talent alebo tréning? Odpoveď priniesli výsledky skutočných vedeckých testov

Ako sa zmení autopriemysel po koronakríze? Korona je iba prvá vlna

Forbes vydal rebríček najbohatších ľudí sveta, v čom spočíva ich úspech?