Emisie skleníkových plynov sú na vrchole historického zlomu. Čaká nás koniec éry fosílnych palív?
Témy spojené s klimatickou krízou rezonujú v spoločnosti dlhodobo. Dôraz sa kladie najmä na spaľovanie fosílnych palív, ktoré je viditeľné v rámci kvality ovzdušia. Ide o hrozbu pre verejné zdravie, nakoľko mnoho znečisťujúcich látok má karcinogénny pôvod. Na základe toho Svetová zdravotnícka organizácia poukazuje na to, že znečistenie vzduchu spojené s fosílnymi palivami skracuje ročne… Prečítať celé
Lenka Šamajová
Rodáčka z Kysúc, ktorá žije v Trnave. Písanie je jej blízke od strednej školy, pričom už tretí rok študuje na fakulte masmediálnej komunikácie. Od októbra 2021 pôsobí ako stážistka v denníku SME. Okrem toho pôsobila ako redaktorka v Startitupe, aktuálne píše pre UnitedLife. Vo voľnom čase nepohrdne ani poéziou.
Témy spojené s klimatickou krízou rezonujú v spoločnosti dlhodobo. Dôraz sa kladie najmä na spaľovanie fosílnych palív, ktoré je viditeľné v rámci kvality ovzdušia. Ide o hrozbu pre verejné zdravie, nakoľko mnoho znečisťujúcich látok má karcinogénny pôvod.
Na základe toho Svetová zdravotnícka organizácia poukazuje na to, že znečistenie vzduchu spojené s fosílnymi palivami skracuje ročne život jednému miliónu ľudí, informuje portál Eco Hero. Riziku sú vystavení najmä obyvatelia severnej Číny, ktorým spaľovanie uhlia môže skrátiť priemernú dĺžku života v priemere až o päť rokov.
Ako sme uviedli v našom predošlom článku, na problematiku ohľadom prudkých klimatických zmien poukazovali vedci už v roku 1988. Síce sa v rámci správnych opatrení dajú zvrátiť, prekročeniu priemernej teploty o 1,5 stupňa Celzia sa v nasledujúcich desaťročiach nevyhneme.
Vrchol emisií skleníkových plynov
Fosílne palivá budú tvoriť značnú časť aj výročného Svetového energetického výhľadu Medzinárodnej agentúry pre energetiku, ktorý má vyjsť budúci mesiac. Na základe toho výkonný riaditeľ Fatih Birol tvrdí, že svet je v rámci emisií skleníkových plynov na vrchole historického zlomu, píše portál ScienceAlert. Ide o zvrat, ktorý môže byť dôležitý pre budúci vývoj klimatických zmien.
Aj napriek tomu, že fosílne palivá budú tvoriť súčasť našej planéty ešte mnoho rokov, v spoločnosti sa dostávajú do povedomia zdroje obnoviteľnej energie. Avšak na to, aby sme dokázali splniť primárny cieľ Parížskej dohody, je potrebné, aby sa nariadili silnejšie a rýchlejšie politické opatrenia zo strany vlád.
Na základe toho bude osud fosílnych palív v rukách klimatického summitu Organizácie spojených národov COP28, ktorý sa uskutoční v Dubaji medzi 30. novembrom a 12. decembrom.
Súčasné predikcie poukazujú na to, že globálne emisie skleníkových plynov musia dosiahnuť vrchol do roku 2025. Následne nastane ich prudký pokles, ktorý pomôže dodržať stanovený cieľ v podobe maximálneho oteplenie o 1,5 stupňa Celzia.
Pozitívne prognózy
V rámci docielenia nulových emisií uhlíka do roku 2050 sa dôraz kladie aj na postupné vyraďovanie fosílnych palív, ktorých emisie nemožno zachytiť alebo kompenzovať. V súvislosti s tým Medzinárodná agentúra pre energetiku už v júni tohto roku predpovedala, že vrchol globálneho dopytu po rope je pred koncom dekády. Stojí za tým najmä rast elektrických vozidiel, ktorého úspešnosť sa zaznamenala najmä v Číne.
Ide o krok vpred, nakoľko ťažba ropy sa spája s mnohými negatívnymi faktormi pre klímu a ekosystémy. Za príklad možno považovať ropné škvrny, ktoré tvoria súčasť ekosystému dlhé roky. Jednou z nich je škvrna Exxon Valdez, ktorá sa objavila v roku 1989 okolo pobrežia Aljašky, dodáva Eco Hero. Stojí za smrťou približne pol milióna morských vtákov, avšak výnimku netvorili ani vajcia lososa či mnohé cicavce.
ScienceAlert poukazuje aj na to, že ku koncu sa podľa predikcií chýli aj takzvaný „zlatý vek plynu“. Na základe toho Birol tvrdí, že vo vyspelých ekonomikách by k jeho poklesu malo prísť už koncom tohto desaťročia. Podľa Eco Hero práve zemný plyn značne prispieva k tvorbe celosvetových emisií uhlíka. Ide približne o 50 % množstva emisií, za ktorým stojí spaľovanie uhlia a ropy.
V súvislosti s danými prognózami expert na klímu Simone Tagliapietra tvrdí, že v súčasnosti sa obnoviteľné zdroje v podobe veternej a solárnej energie považujú za nákladovo konkurencieschopné, dodáva ScienceAlert.
Znižovanie vplyvu fosílnych palív
Aj cez to, že ide o dlhý proces, existuje niekoľko efektívnych spôsobov, ako znížiť vplyv fosílnych palív na životné prostredie. Jednu z možností tvoria alternatívne palivá, ktoré sú šetrnejšie voči našej planéte.
V prípade, že chceme skutočne docieliť menej emisií skleníkových plynov, za vhodný variant sa považuje kukuričný etanol, informuje portál Renovables Verdes. V rámci automobilového priemyslu sa primárnou látkou môže stať vodík. Síce sa na jeho výrobe podieľajú fosílne palivá, ako je napríklad uhlie, pri použití vo vozidlách nevypúšťa znečisťujúce látky.
Mnoho riešení sa však skrýva aj v našich rukách, najmä ak ide o sektor dopravy. Za znižovaním spotreby energie stojí aj zodpovednosť za jej využívanie. Na základe toho sa odporúča využívať v maximálnej možnej miere MHD či bicykel.