Ľudstvo sa pohybuje na tenkom ľade. Prekročenie 1,5 stupňa Celzia môže nastať už v nasledujúcom desaťročí
Blížiace sa prekročenie priemernej teploty o 1,5 stupňa Celzia sa dostáva čoraz viac do povedomia. Nielenže ovplyvní naše životy, ale aj fungovanie planéty.
Ako sme písali v našom predošlom článku, Medzivládny panel pre klimatickú zmenu v roku 2021 uviedol, že Zem môže danému otepleniu čeliť už počas roku 2040. V priebehu posledných rokov sme boli svedkami masívnych požiarov v dôsledku vysokých teplôt, ktoré podľa vedcov môžu naberať čoraz viac na intenzite.
Globálne otepľovanie však nie je len problém súčasnosti. Vedci už od roku 1988 varujú pred zrýchlenými klimatickými zmenami, ktoré sa dajú prostredníctvom správnych opatrení zmierniť, uvádza portál Czechcrunch. Veľký dôraz sa kladie najmä na fosílne palivá, do ktorých smeruje väčší objem financií než do klimatických opatrení.
Dramatické znižovanie emisií
Organizácia Spojených národov uviedla, že svet prekročí oteplenie o 1,5 stupňa Celzia približne za desaťročie, informuje portál ScienceAlert. Zároveň varovala, že ničivé dopady klimatických zmien môžu zasiahnuť rýchlejšie, než sa očakávalo.
Na základe toho sa nalieha na to, aby sa dramaticky znížila produkcia emisií. Prostredníctvom toho Medzivládny panel pre zmenu klímy uvádza, že ešte stále je čas na to, aby sa globálne teploty dostali do relatívne bezpečných hodnôt. Bude však za tým stáť obrovské globálne úsilie.
„Rýchle a ďalekosiahle prechody naprieč všetkými sektormi a systémami sú potrebné na dosiahnutie hlbokého a trvalého zníženia emisií a na zabezpečenie životaschopnej a udržateľnej budúcnosti pre všetkých,“ uvádza sa v správe pre tvorcov politík.
Czechcrunch uvádza, že zmiernenie klimatických zmien môže nastať po tom, ak sa zníženie produkcie emisií uskutoční počas nasledujúcich ôsmich rokov. Pokiaľ by sa mal rast priemernej globálnej teploty zastaviť na hranici 1,5 stupňa Celzia, globálne emisie oxidu uhličitého musia do roku 2030 klesnúť o 48 %. V prípade emisií metánu ide o tretinový pokles.
Najteplejšie roky ako nachladnejšie
Už pri súčasnom otepľovaní svet zažil mnoho poveternostných extrémov, ktoré viedli ku prírodným katastrofám či dokonca smrti, uvádza ScienceAlert. V dôsledku toho najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva boli už dávno zasiahnuté. Na základe toho klimatická vedkyňa Friederike Otto oznámila, že najteplejšie roky, aké sme doposiaľ zažili, budú medzi najchladnejšími v rámci jednej generácie.
„Najnovšie vedecké správy IPCC poukazujú na bezprecedentné zmeny svetovej klímy. Dôsledky globálneho otepľovania vidíme vo všetkých častiach sveta so stále väčšou intenzitou a v niektorých prípadoch ide o nevratné procesy. Tieto zmeny majú za následok ohromné náklady pre ekonomiku,“ vysvetľuje pre Czechcrunch minister životného prostredia Českej republiky Petr Hladík.
„K tomu, aby podmienky na život na tejto planéte boli priaznivé aj pre budúce generácie, sú potrebné efektívne opatrenia na národnej aj medzinárodnej úrovni a solidarita,“ dodáva.
Medzivládny panel o zmene klímy uviedol, že výhody obmedzenia globálneho otepľovania pod 2 stupne Celzia pre spoločnosť a svetovú ekonomiku prevažujú nad ekonomickými nákladmi, dodáva ScienceAlert.
Prekročenie priemernej teploty o 1,5 stupňa Celzia by mohlo viesť k vymieraniu živočíchov na pevnine a v oceánoch či neúrode. Zároveň by mohlo ísť o počiatočný „bod zlomu“ v klimatickom systéme. Výnimkou by nebolo ani odumieranie koralových útesov bohatých na biodiverzitu či rýchlejšie topenie polárnych oblastí.
Pohybujeme sa na tenkom ľade
Generálny tajomník OSN Antonio Gutteres uviedol, že bohaté krajiny usilujúce sa o uhlíkovú neutralitu v roku 2050 alebo neskôr, by mali svoj cieľ urýchliť čo najbližšie k roku 2040. Na základe toho by mohli zneškodniť „klimatickú časovanú bombu“. Zároveň dodal, že ľudstvo je na tenkom ľade, ktorý sa rýchlo topí.
Správa ohľadom prekročenia o 1,5 stupňa Celzia v najbližšom desaťročí prichádza v čase, kedy sa svet snažil zabezpečiť energetickú bezpečnosť po vojne na Ukrajine. V dôsledku toho krajiny na území Európy a Ázie prechádzajú na silne znečisťujúce uhlie, aj napriek tomu, že obnoviteľné zdroje rastú.
Ani obmedzenie oteplenia na 1,8 stupňa Celzia neprináša veľkú nádej. Vedci uvádzajú, že polovica ľudstva by mohla byť do roku 2100 vystavená obdobiam život ohrozujúcich horúčav a vlhkosti. Smrteľné dopady vlhkého tepla sa predpokladajú najmä pre oblasti juhovýchodnej Ázie a západnej Afriky. Výnimkou by neboli ani niektoré časti Brazílie.
Slovenský hydrometeorologický ústav uvádza, že podľa Územnej štúdie Slovenska o zmene klímy sa na našom území môže globálne otepľovanie prejaviť rastom priemerov teploty do roku 2075 o 2 až 4 stupne Celzia. Dané klimatické zmeny znamenajú v praxi presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny na Liptov. Okrem toho môžu negatívne ovplyvniť vodnú bilanciu alebo biologické výroby, ku ktorým patrí poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo. Výnimka sa nevzťahuje ani na zvýšené ohrozenie biodiverzity či ľudského zdravia.
