Každý rok sa stretávame s predikciou, že ide o posledné chladné leto. Hrozbu globálneho otepľovania spojeného s klimatickou krízou si spoločnosť začína čoraz viac uvedomovať. Nejde len o bezprecedentné zvyšovanie priemernej teploty. Výnimkou nie sú ani zmeny poveternostných udalostí, ktoré sa prejavujú ako požiare alebo záplavy.

Ľudia si počiatky tohto globálneho problému mohli začať uvedomovať už pred niekoľkými storočiami, nakoľko sa začal vytvárať už v 18. storočí počas priemyselnej revolúcie, informuje portál Veda na dosah. V danom období sa začal priemysel vyznačovať so spaľovaním fosílnych palív, ktoré začalo meniť chemické zloženie atmosféry v dôsledku vypúšťania skleníkových plynov do ovzdušia.

Ako sme písali v našom článku, látky znečisťujúce ovzdušie ročne zabijú približne 7 miliónov ľudí. Nejde však len o negatívne vplyvy na ľudské zdravie. Kľúčovú úlohu zohráva aj naša planéta, ktorá najmä kvôli ľudskej činnosti v podobe spaľovania fosílnych palív trpí klimatickou krízou.

Predikcie umelej inteligencie

Už počas roku 2021 Medzivládny panel pre klimatickú zmenu uviedol, že do roku 2040 môže Zem čeliť otepleniu o 1,5 stupňa Celzia, uvádza Denník N. V danom roku sme mohli zaznamenať viaceré požiare v dôsledku vysokých teplôt, ktoré neboli výnimkou ani v roku 2022. Okrem toho vedci upozorňujú, že podobné katastrofy budú naberať čoraz viac na intenzite.

Jedna z aktuálnych štúdií uvádza, že čas na to, aby sme predišli katastrofálnym dôsledkom klimatickej krízy sa kráti, informuje The Guardian. Vedci zo Stanfordskej a Štátnej univerzity v Colorade pomocou umelej inteligencie zistili, že oteplenie o 1,5 stupňa Celzia môžeme pravdepodobne zaznamenať už v nasledujúcom desaťročí. Netreba zabúdať ani na to, že ešte v roku 2015 bolo cieľom Parížskej dohody predísť danému otepleniu, dodáva portál ScienceAlert.

The Guardian ďalej uvádza, že štúdia upozorňuje, že Zem je pripravená prekročiť otepľovanie o 2 stupne Celzia. Ide o bod zlomu, ktorý môže byť s 50 % pravdepodobnosťou splnený do polovice tohto storočia.

„Máme veľmi jasné dôkazy o vplyve globálneho otepľovania na rôzne ekosystémy od 1 stupňa Celzia, ku ktorému už došlo,“ tvrdí jeden zo spoluautorov štúdie.

„Táto nová štúdia, využívajúca novú metódu, pridáva k dôkazom, že určite budeme čeliť pokračujúcim zmenám klímy, ktoré zintenzívnia dopady, ktoré už pociťujeme,“ dodáva.

Inzercia

Rizikový rast priemernej teploty

Mnoho ľudí si neuvedomuje riziko rastu priemernej teploty Zeme. Medzinárodný panel pre zmenu klímy uvádza, že oteplenie len o zlomok stupňa by mohlo desaťnásobne navýšiť počet rokov, kedy by bola Arktída bez ľadu. Okrem toho ide o výrazné riziko pre ekosystémy na celom svete, od ktorých sú závislí nielen ľudia, ale aj zvieratá či rastliny. V dôsledku toho má rozdiel medzi 1,5 stupňa Celzia a 2 stupňami Celzia následok za dvojnásobne množstvo stratených biotopov pre rastliny. Pokiaľ ide o hmyz, ide o trojnásobok.

Zvýšená teplota okrem uvedených javov prináša aj obdobia sucha, enormné požiare či záplavy. V súčasnosti im ľudstvo čelí viac než v minulosti, avšak pokiaľ sa priemerná teplota zvýši o dva stupne, ich výskyt bude takmer o šesťkrát častejší. ScienceAlert dodáva, že účinky razantného zvyšovania priemernej teploty môžu viesť k hospodárskym poklesom, ktoré povedú ku kríze.

Práve preto sa v súčasnosti dôraz kladie najmä na obmedzenie emisií skleníkových plynov, ktoré môže predísť ďalším katastrofálnym scenárom, uvádza The Guardian. Jeden zo spoluautorov štúdie tvrdí, že stabilizácia klimatického systému si bude vyžadovať dosiahnutie čistej nuly, pokiaľ ide o emisie. Daná norma sa musí však dosiahnuť do polovice tohto storočia, aby sa predišlo navýšeniu 2 stupňov Celzia, dodáva ScienceAlert. Práve preto sú pre väčšinu krajín pri tejto otázke kľúčové roky 2050 až 2070.

Hodnota optimálnej teploty Zeme

Možno sa pýtate, aká je teda hodnota optimálnej priemernej teploty našej planéty. Ide o 14 stupňov Celzia, avšak prekročili sme ju už o jeden stupeň, informuje portál ASB. Predikcie prichádzajú však s razantnejším oteplením, nakoľko do konca tohto storočia môže ísť o prekročenie až 6 stupňov Celzia.

Krajinám Latinskej Ameriky, Afriky či Blízkeho východu hrozí, že sa v budúcnosti stanú nestabilnými regiónmi. Práve preto v dôsledku globálneho otepľovania môže dôjsť k výraznej migrácii obyvateľstva. S predpokladom, že v priebehu roku 2050 môže migrovať viac ako 1,5 miliardy ľudí, počíta aj Svetová banka.

Okrem toho sú ohrozené rôzne živočíšne druhy, pričom kľúčovým je pre nich opäť rok 2050. Patria k ním napríklad polárna líška, medveď biely či rôzne druhy tuleňov. Riziko hrozí aj oblastiam tropických pralesov, nakoľko Amazonská džungľa už v súčasnosti pociťuje výrazné obdobia sucha.