Dalajláma, Tenzin Gyatso, je tradičnou náboženskou a dočasnou hlavou tibetských budhistov.

Hlavou štátu sa stal vo veku 15 rokov v roku 1950, v tom istom roku, keď čínske jednotky obsadili Tibet.

Dalajláma viedol rokovania s čínskymi predstaviteľmi o tibetskej samospráve s malým úspechom.

V roku 1959 po neúspešnom povstaní proti čínskej nadvláde utiekol z Tibetu do exilu v Indii.

V priebehu rokov dalajláma pokračoval v lobovaní za samovládu v Tibete.

Tibeťania na celom svete ho uctievajú ako svojho duchovného vodcu a kultúrnu ikonu.

Precestoval celý svet, zúčastnil sa meditačných konferencií, prednášal prejavy na univerzitách a v parlamentoch.

Stretával sa s ľuďmi zo všetkých oblastí, od generálnych riaditeľov cez hollywoodske hviezdy, až po hlavy štátov.

V roku 1989 dostal Nobelovu cenu za mier

Čínski predstavitelia ho hanobili ako „vlka v mníšskom odeve“, ktorý sa snaží zničiť suverenitu krajiny presadzovaním nezávislosti.

Dalajláma tvrdí, že neobhajuje nezávislosť, ale chce autonómiu, ktorá by Tibeťanom umožnila zachovať si svoju kultúru, jazyk a náboženstvo.

Hoci dalajláma stojí na čele tibetskej exilovej vlády, ktorú neuznáva žiadna krajina, jeho recepcie a stretnutia so svetovými lídrami vyvolali zo strany Číny prísne odsúdenie.

Čína je precitlivená na nepokoje a separatizmus vo svojich pohraničných regiónoch.

Číňania majú pocit, že stretnutia so zahraničnými hlavami štátov dáva dalajlámovi politickú dôveryhodnosť, ktorú si nezaslúži.

Pre Čínu je Tibet citlivou základnou otázkou.

Číňania považujú za neprijateľné, keď vidia, že s dalajlámom sa zaobchádza ako s VIP alebo dokonca ako s hlavou štátu, pretože to považujú za výzvu pre národnú suverenitu Číny a nárok na Tibet.

Kontrola dalajlámu

Na oslabenie kultúrnej a náboženskej identity Tibeťanov, je pre Čínu kľúčom kontrola dalajlámu.

A preto chce Čína rozhodnúť, kto bude ďalším dalajlámom.

Inštitúcia dalajlámu siaha až do roku 1400 a stojí na pilieri reinkarnácie.

Tibeťania veria, že dalajláma má kontrolu nad jeho znovuzrodením a môže si vybrať telo, do ktorého sa reinkarnuje.

Predchádzajúci dalajláma zomrel v roku 1933 a trvalo štyri roky, kým sa našiel jeho nástupca.

Úlohou lámov budhizmu je nájsť svojho nástupcu.

Čína však chce tento proces kontrolovať a vymenovať poddajného dalajlámu.

Čína anektovala Tibet

V roku 1950 Čína anektovala Tibet – narušili jedinečnú identitu krajiny, zasahovali do tibetského budhizmu a útočili na kláštory.

Keď Čína anektovala Tibet, dalajláma v roku 1959 utiekol do Indie s asi tisíckou nasledovníkov.

V súčasnosti sídli tibetská exilová vláda a dalajláma v Dharamsale, ktorá sa nachádza v severnej Indii.

Čína však neuznáva jeho autoritu.

Dalajláma sa vyjadril, že jeho nástupcom môže byť aj žena.

Tradične si dalajláma vyberie svojho nástupcu a pred smrťou svojim pomocníkom povie, kde majú hľadať dieťa, ktoré bude jeho reinkarnáciou.

Dvaja dalajlámovia

Tentoraz nemusí byť nástupníctvo také jednoduché a svet môže skončiť s dvoma dalajlámmi, jedného si vyberie Čína a druhého Dharamsala.

Čína považuje dalajlámu za separatistu, ktorý sa snaží oddeliť Tibet od Číny.

Peking nalial miliardy dolárov a rozbil tradičný tibetský mníšsky rád stavbou čínskych tovární.

Čína vie, že jej zovretie v Tibete môže byť ešte pevnejšie, ak sa jej podarí vybrať ďalšieho dalajlámu, ktorý by bol po krvi Tibeťan a duchom Číňan.

Peking nazval budhizmus starovekým čínskym náboženstvom a Tibeťania boli uväznení za to, že si na steny zavesili fotografie dalajlámu.

Duchovný vodca vie o čínskom pláne a v roku 2011 povedal, že konečnou autoritou nad jeho nástupcom je on, a nie čínski komunisti.