Množstvo pracovných povinností, takmer žiaden voľný čas. Aj takto vyzerá život mnohých ľudí, pričom výnimkou nie sú ani mladšie generácie. Stres z povolania nevedie len k zdravotným ťažkostiam, ale aj k vyhoreniu.
Práve syndrómu vyhorenia, ktorý sa stáva fenoménom 21. storočia, sa venovala novinárka magazínu Forbes Zuzana Matuščáková. V spolupráci s Luciou Okšou sa podieľala na knihe Nevyhorení, ktorá prináša skutočné príbehy 21 Slovákov, ktorí si prešli vyhorením. Skúsenosti jednotlivých Slovákov a Sloveniek sú dôkazom, že aj s touto ťažkou diagnózou je možné bojovať.
Problém mnohých Slovákov
Počas jesene 2020 Inštitút stresu a zdravotná poisťovňa Dôvera spustili prieskum zaoberajúci sa danou problematikou, píše portál AkoBuk. Výskum sa zameral na tri oblasti, ktoré sa týkali pracovného vyhorenia, osobného vyhorenia a vyhorenia z práce s klientami. Počas mesiacov október a november sa ho zúčastnilo viac ako 9 000 ľudí, pričom konečnú reprezentatívnu vzorku tvorilo 4 789 respondentov.
Výsledky poukázali na niekoľko zaujímavých záverov. Pokiaľ išlo o osobný život, až 58 % účastníkov pociťovalo významné známky syndrómu vyhorenia, pričom u 16 % išlo o alarmujúci stav. Žiadne príznaky vyhorenia necítili naopak len 3 % opýtaných. Z výskumu teda vyplýva, že až tri štvrtiny opýtaných Slovákov sa nachádza v problematickej rovine.
Za typické príznaky vyhorenia účastníci považovali nepretržitý pocit únavy sprevádzaný s emocionálnym vyčerpaním. Pacienti s daným syndrómom sa v mnohých prípadoch stretávajú s nepochopením či pocitmi samoty. Okrem toho sa pretrvávajúce vyčerpanie môže prejavovať aj fyzickými ťažkosťami. Patria k ním bolesť hlavy, zažívacie problémy či náchylnosť k rôznym ochoreniam.
Vyvracanie mýtov
Mnoho ľudí si vyhorenie spája s vysoko postavenými funkciami či pokročilejším vekom. Opak je však pravdou, nakoľko sa s ním môžu stretnúť aj mladšie generácie vykonávajúce bežné povolanie.
Ako uvádza portál noviny.sk, nemali by sme ho prirovnávať k bežnému stresu, únave či dokonca lenivosti. Ide o dlhodobé vyčerpanie, ktoré vedie až k pasivite k okolitému svetu.
„Lenivý môžete byť na jednu vec, ale všetky ostatné činnosti vás budú baviť. Ak vyhoríte v práci, dokonca na materskej dovolenke alebo pri činnosti, ktorá je gro vášho zamestnania, tak tá strata energie sa týka všetkých oblastí života, čiže tú energiu nebudete mať ani v práci, ani doma, ale ani na záľuby,“ vysvetľuje princíp danej problematiky klinická psychologička a psychoterapeutka Monika Farkašová.
Okrem toho je si dôležité uvedomiť, že sa môže týkať kohokoľvek, pričom výnimkou nie sú ani ženy na materskej dovolenke. Hlavným podnetom je nespokojnosť jedinca so svojím sociálnym alebo osobným životom či to, ako sa vysporadúva so stresovými situáciami.
Daň za prepracovanosť
Príbeh vyhorenia so sebou nesie aj novozélandská politička Jacinda Ardern, ktorá pred pár týždňami oznámila, že odstúpi z funkcie premiérky, informuje portál BBC. Po tom, čo počas viac ako päťročného funkčného obdobia zvládla následky smrteľnej sopečnej erupcie, masovej streľby v krajine či pandémie Covid-19, oznámila, že už nemá viac energie na to, aby svoju prácu robila spravodlivo.
Po danom kroku ju mnohí považujú za jednu z prvých vysokopostavených lídrov, ktorí priznali daň za prepracovanosť spojenú so zodpovednosťou za riadenie krajiny. Okrem toho dané rozhodnutie poukázalo na problematiku syndrómu vyhorenia, ktorý môže byť potenciálne až život ohrozujúci stav.
Práve preto mnohí dúfajú, že môže ísť o významný krok k normalizácii diskusií o duševnom zdraví a práci, nakoľko aj v súčasnosti sú sprevádzané so strachom a stigmou. V dôsledku toho sa odporúča zamestnávateľom zaviesť mechanizmy na podporu zamestnancov, vzhľadom na to, že niektorí jedinci sa vyznačujú so slabšou psychikou.
Možnosti liečby
Stanovenie liečby po diagnostikovaní syndrómu môže mať rôznorodý charakter, informuje portál noviny.sk. V mnohých prípadoch sa odporúča psychoterapia, avšak nevylučuje sa ani predpísanie medikamentóznej liečby od psychiatra.
„Niekedy pošlem pacienta k psychiatrovi, ktorý môže predpísať medikáciu a v psychoterapii pracujem na zdrojoch. Zdroje pre psychológov znamenajú všetko to, čo vás napĺňa, číže to, čo vás baví. Podľa stupňa vyhorenia alebo problému niekedy stačí, že sa jedinec naučí vnímať svoje pocity. Dovolí si prežívať napríklad hnev a na základe toho si stanoví nejakú hranicu voči kolegom a podobne,“ vysvetľuje klinická psychologička a psychoterapeutka Farkašová.
Práve preto je si dôležité uvedomiť, že psychológovia nenastavujú klientom životný režim, ale zameriavajú sa na zdroje, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života jedinca. Dĺžka liečby je individuálna, pričom jedno sedenie trvá 50 minút.
