Guru prelomových inovácií a harvardský profesor Clayton Christensen v knihe Paradox prosperity objasňuje, prečo sú podnikatelia skutočnou nádejou v boji proti chudobe a ako vidieť príležitosť tam, kde sa iní ani len nepozerajú.

Dnes sa má za nepochybné, že jedným z najvýznamnejších dôsledkov finančnej krízy v roku 2008 bola strata dôvery kapitalistu v kapitalizmus, píše sa v úvode príspevku od Wall Street Journal zaoberajúci sa knihou, ktorá sa už čoskoro dostane do predaja aj na Slovensku.

„Spoločnosť čoraz viac hľadí na firmy, verejné aj súkromné, aby riešili naliehavé sociálne a ekonomické problémy,“ napísal Larry Fink zo spoločnosti BlackRock v roku 2018 v otvorenom liste generálnym riaditeľom, akoby chcel povedať, že kapitalizmus bez takéhoto cieľa by bol vo svojej podstate zlý.

A potom, čo svet doslova ochromili dôsledky pandémie ochorenia Covid-19 a dnes, keď v našom bezprostrednom susedstve prebieha vojna s ťažko predpokladateľným vývojom, je apel spoločnosti na riešenie sociálnych otázok ešte naliehavejší. Akoby sa verejná mienka prikláňala k názoru, že nie peniaze a prosperita, ale riešenie vôbec najzákladnejších ľudských potrieb, ako je pitná voda, strava, bezpečnosť, ubytovanie, dôstojné životné podmienky, spravodlivosť, by mali byť všeobecnými cieľmi všetkých podnikateľov, politikov i bežných ľudí.

Nedá sa proti tomu protestovať, pretože je faktom, že tieto elementárne ľudské potreby stále nie sú samozrejmosťou pre všetkých a dôsledky tejto verejnej mienky pozorujeme v živom prenose radikálnym nárastom popularity populistov v politike a vôbec verejnom priestore.

Nie je však správne pre tieto dôležité ciele zamedzovať plneniu tých vyšších, ktorými sú aj prosperita, podnikateľský úspech. Idú totiž ruka v ruke napriek všeobecnej mienke, že úspech podnikateľa je vyvážený neúspechom a nešťastím bežných ľudí. Ako odhaľuje aj kniha Paradox prosperity od Claytona Christensena, úspešný rozvoj podnikania a účinný boj s chudobou môžu byť harmonické a vzájomne sa podmieňovať. Podobne ako to Christensen definoval v Dileme inovátora, je potrebné vidieť príležitosti tam, kde sa iní nepozerajú alebo kde to iní ignorujú.

Clayton M. Christensen so spoluautormi (Efosa Ojomo a Karen Dillon) vysvetľuje, ako zložky zdravých ekonomík -infraštruktúra, inštitúcie, dokonca aj kultúrne zmeny – sú podnietené inováciami, ktoré vytvárajú trh.

INZERCIA

Skvostným príkladom, ktorý v knihe Dilema inovátora figuruje medzi niekoľkými ďalšími, je ten o spoločnosti Tolaram z Nigérie. V krajine predáva to, čo poznáme ako „čínske polievky“, instantné rezance s názvom Indomie.

„Čínske polievky“ v Nigérii

To, čo Tolaram prostredníctvom rezancov Indomie dokázal v Nigérii, je ohromujúce. Od svojho vstupu do Nigérie v roku 1988 Tolaram investoval viac ako 350 miliónov dolárov na vytvorenie desiatok tisíc pracovných miest, vybudoval logistickú spoločnosť a vybudoval infraštruktúru vrátane elektriny a zariadení na čistenie odpadových vôd a dodávku vody. Okrem toho vybudoval vzdelávacie inštitúcie, financoval programy komunitných organizácií a zaplatil milióny dolárov na daňových príjmoch. Snáď najviditeľnejším dôkazom tejto stratégie je, že spoločnosť prevzala vedúcu úlohu pri rozvoji verejno-súkromného partnerstva v hodnote 1,5 miliardy dolárov na vybudovanie a prevádzku nového hlboko morského prístavu Lekki v štáte Lagos, komerčnom hlavnom meste Nigérie.

„Tolaram ukázal, že z mála sa dá vytvoriť trh – a so zrodom trhu prichádzajú aj sprievodné výhody, ktoré môžu viesť k rozvoju,“ napísal Christensen o nigérijskej firme.

V roku 1988, v roku, keď Tolaram začal predávať rezance Indomie v Nigérii, krajina nebola ani zďaleka investičným magnetom: Nigéria bola pod vojenskou vládou; priemerná dĺžka života 91 miliónov ľudí bola 46 rokov; ročný príjem na hlavu bol sotva 257 USD (dnes približne 535 USD); menej ako 1 percento populácie vlastnilo telefón; len asi polovica mala prístup k pitnej vode; len 37 percent malo prístup k riadnej hygiene; ohromujúcich 78 percent žilo za menej ako 2 doláre na deň.

Ale aj za týchto bezútešných okolností bratia Haresh a Sajen Aswani videli obrovskú príležitosť nakŕmiť národ cenovo dostupným a nenáročným produktom. Pre nich to predstavovalo obrovskú príležitosť na vytvorenie trhu.

Rezance Indomie sa dajú uvariť za menej ako tri minúty a v kombinácii s vajíčkom môžu byť výživným a veľmi lacným jedlom.  Lenže v roku 1988 drvivá väčšina Nigérijčanov nikdy nejedla a dokonca ani nevidela rezance.

Instantné rezance Indomie sú v Nigérii nesmierne populárne a ich výrobca má na krajinu významný vplyv.

„Veľa ľudí si spočiatku myslelo, že im predávame červy,“ spomína Deepak Singhal, v súčasnosti generálny riaditeľ spoločnosti Tolaram Africa. Bratia Aswaniovci boli však presvedčení, že by mohli vytvoriť trh v Nigérii kvôli rastúcej a urbanizovanej populácii krajiny a pohodlnosti, ktorú ich produkt ponúka. Namiesto toho, aby sa zamerali na nepriaznivú demografiu Nigérie, zamerali sa na rozvoj obchodného modelu, ktorý by im umožnil vytvoriť trh s rezancami.

Rozhodnutie zamerať sa na potreby priemerných Nigérijčanov, ktorí boli veľmi chudobní, prinútilo Tolaram, aby v krajine dlhodobo investoval. V roku 1995 sa spoločnosť rozhodla presunúť výrobu rezancov do Nigérie, aby lepšie kontrolovala svoje náklady. Aby to bolo možné, Tolaram musel do svojich prevádzok vtiahnuť infraštruktúru, ako je elektrina, odpadové hospodárstvo a úpravu vody.

„Vediem potravinársku spoločnosť, ale viem viac o výrobe elektriny ako o potravinách,“ hovorí Singhal.

Tolaram sa dostal aj do „vzdelávacieho“ biznisu prostredníctvom školením sponzorovaným spoločnosťou v elektrotechnike a strojárstve, financiách a disciplínach súvisiacich s podnikaním. Tolaram musel uskutočniť tieto konkrétne investície, pretože základná infraštruktúra v Nigérii buď neexistovala, alebo bola podpriemerná. Tolaram ich teda namiesto toho „vtiahol“. A to zase vytvorilo viac príležitostí na rozkvet prosperity.

Všetky tieto veci mohli byť hlavnými cieľmi regionálneho rozvoja, ale pre vedúcich pracovníkov spoločnosti Tolaram boli len prirodzeným výsledkom ich rastúceho podnikania, píše Christensen neskrývane nadšený z príbehu spoločnosti Tolaram a jej priaznivého vplyvu na Nigériu.

Prečo je vzorom aj pre Slovensko?

Slovensko je v kvalite života a vôbec životnej úrovni významne lepšie ako Nigéria. Podľa indexu ľudského rozvoja je Slovensko na 39. mieste, zatiaľ čo Nigéria až na 161. mieste. Dôvodov je veľa a za mnohé si ani sami nemôžeme, pretože sú dané geograficky, napriek tomu aj krajina v srdci Európy potrebuje inovácie a zvyšovanie životnej úrovne. Preto je kniha The Prosperity Paradox a v nej uvádzané zistenia a príklady povinnou literatúrou pre všetkých ľudí, ktorí majú vyššie ambície a uvedomujú si svoj potenciálny vplyv na spoločnosť.

Už aj v slovenčine

Publikácia The Prosperity Paradox bola vydaná začiatkom roka 2019 a v nasledujúcich týždňoch sa dostane aj do predaja na Slovensku v slovenskom preklade. Obsahuje nielen vedecký prístup k otázke riešenia chudoby účinným spôsobom bez spoliehania sa na nádej, ale najmä skutočné fungujúce príklady zo sveta – Toralam je iba jedným z nich.

Knihu na náš trh prináša Nadácia United Philanthropy, ktorá v minulosti vydala knižné publikácie ako Príbeh Singapuru: Z tretieho sveta medzi elitu a Dilema inovátora.

Martin Šmigura, investičný riaditeľ WOOD & Company:

Ako aktívny cestovateľ môžem pozorovať rôzne prístupy k téme životnej úrovne. V Juhoafrickej republike som videl obrovské bohatstvo striedané devastujúcou chudobou, v Singapure vysoký ekonomicko-technologický level zabezpečený nie úplne demokratickým systémom. Kostarika zasa nepatrí k najbohatším krajinám sveta, no má najvyššiu mieru gramotnosti v regióne a vyrába 100% energie z obnoviteľných zdrojov. Všetky príklady potvrdzujú, že ak by sme životnú úroveň merali iba výškou HDP, bola by to chyba. Som rád, že Prospertiy Paradox túto tému otvára v širšom kontexte. Zároveň verím, možno naivne, že táto kniha môže byť inšpiratívne aj pre tých, ktorí majú podmienky na vznik prosperity nastavovať.

Kto sú autori knihy?

	Clayton Christensen Clayton Christensen bol profesorom podnikovej administratívy Kim B. Clarka na Harvard Business School a architektom Disruptive Innovation. Clayton bol v rokoch 2011 a 2013 vyhlásený za najvplyvnejšieho Business Management Thinker na svete. Christensen zomrel 23. januára 2020 v USA vo veku 67 rokov.
	Efosa Ojomo Efosa Ojomo je vedúcim vedeckým pracovníkom v Christensenovom inštitúte a spoluautorom knihy Paradox prosperity: Ako môžu inovácie vytrhnúť národy z chudoby. Efosa skúma, píše a hovorí o spôsoboch, ako môžu inovácie transformovať organizácie a vytvárať inkluzívnu prosperitu pre mnohých na rozvíjajúcich sa trhoch.
	Karen Dillon Karen Dillon je senior editorka v tíme Global Prosperity. V januári 2019 spolu so spoluautormi Claytonom Christensenom a Efosou Ojomo vydala Paradox prosperity: Ako môžu inovácie pozdvihnúť národy z chudoby, ktorá sa zameriava na dôležitú úlohu inovácií v procese vytvárania prosperity na celom svete.