Ak má ráno ísť do škôlky, sťažuje sa, že ho bolí brucho. Hanbí sa rozprávať a jesť pred ostatnými, bojí sa skúšať nové veci a nerado sa zoznamuje s cudzími ľuďmi. Keď v škole odpovedá pred tabuľou, trasú sa mu ruky, červená sa, má pocit, že odpadne. Je takéto dieťa len hanblivé alebo trpí sociálnou úzkosťou? Ako to rodič dokáže rozlíšiť a čo môže spraviť, aby sa prejavy úzkosti zmiernili?

Je normálne, ak sa dieťa bojí, napríklad pred prvým dňom v škole alebo v škôlke. Po niekoľkých dňoch si zvykne na nový režim, prostredie a kolektív a obavy zmiznú. Problémom je, ak sa zo strachu a starostí stane votrelec, ktorý každý deň ovláda detské myšlienky. Obavy začnú narúšať fungovanie v škole, medzi kamarátmi, ale aj v rodine. Vtedy hovoríme o úzkosti.

Nevie sa sústrediť, nedá sa mu zaspať, máva nočné mory, neustále sa uisťuje, nedokáže riešiť každodenné problémy, vyhýba sa stretnutiam s kamarátmi. Popritom sa môže sťažovať na bolesti žalúdka, hlavy alebo nadmerné potenie. Často býva podráždené, plače, odmieta robiť domáce úlohy. Toto sú len niektoré z prejavov úzkosti u detí.

Úzkostné prejavy, ktoré sú mimo normu si môžeme všimnúť u každého piateho dieťaťa na svete. Dokazuje to štúdia z roku 2021. Ovplyvňujú nielen detskú psychiku, ale aj fyzický stav. Práve fyzické prejavy môžu byť pre rodiča mätúce. Neraz sa stáva, že rodič lieči brušnú virózu a skutočný problém obchádza.

Dieťa môže mať strach z každodenných vecí, z odlúčenia, smrti, ale aj z rôznych sociálnych situácií. Len v USA podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb v období od roku 2016 do roku 2019 lekári diagnostikovali úzkosť takmer desiatim percentám detí od troch do sedemnásť rokov.

Bojí sa, že bude vyzerať hlúpo

Jednou z častých úzkostných porúch u detí je sociálna úzkosť. Podľa webového portálu CNN deti s týmto typom úzkosti odmietajú hovoriť pred rovesníkmi, a ak rozprávajú, tak rozprávajú tichým hlasom. Často neradi nadväzujú očný kontakt a nové priateľstvá. Môžu mať strach používať verejné toalety, telefonovať alebo jesť pred ostatnými. Vystúpenia pred veľkou skupinou ľudí ich desia.

Podľa Národného portálu zdravia, strach z rôznych sociálnych situácií vedie k tomu, že dieťa sa snaží týmto situáciám za každú cenu vyhnúť. Odmietne navštevovať školu alebo prestane chodiť na krúžky. Sociálna fóbia môže ohroziť nielen socializáciu dieťaťa, ale aj ovplyvniť výsledky v škole. Ak sa v niektorej zo situácii ocitnú alebo musia rozprávať pred triedou, môžu pocítiť zrýchlený tep, triašku, svalové napätie a majú problém dýchať.

Klinická psychologička Rachel Busmanová, ktorá sa špecializuje na úzkosť, pre webový portál CNN vysvetlila, že deti so sociálnou úzkosťou sa obávajú negatívneho posudzovania od iných ľudí. Ich obavy sú pritom intenzívne a pretrvávajúce: „Bojíš sa povedať alebo urobiť niečo, čo spôsobí, že budeš vyzerať hlúpo alebo neschopne.“ Na príčine nemusí byť len strach z kritiky a posudzovania, ale aj nízka sebadôvera.

Ako pomôcť dieťaťu s úzkosťou?

Ak chceme dieťaťu pomôcť, musíme nájsť spúšťača úzkosti. Nie je dobré, ak ho príliš nútime k rozhovoru, pôsobíme ofenzívne a ťaháme to z neho. Vtedy sa môže stať, že dieťa sa odmietne zdôveriť. Psychologička Rachel Busmanová odporúča zaujímať sa o to, ako dieťa vnímalo situáciu. Čo sa mu na nej páčilo a čo bolo naopak ťažké?

Prejavy úzkostnej poruchy sa môžu objaviť, ak dieťa začne chodiť do škôlky alebo školy. Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com

Keď sa nám dieťa s obavami zdôverí, dôležité je, ako zareagujeme. Obavy dieťaťa neznehodnocujme tak, že povieme, že sa nesmie báť alebo, že sa nemá sa správať ako bábätko. Zároveň by sme nemali jeho obavy potvrdzovať. Na jednej strane by sme mali uznať, že je situácia náročná, na druhej strane ho treba povzbudiť že výzve dokáže čeliť a pripomenúť mu, že sme tu pre neho.

Ak chceme pochopiť úzkosť ktorú dieťa prežíva, môžeme sa obrátiť aj na jeho učiteľa. Deti s úzkosťou sa často v škole správajú inak ako doma s rodinou. Učiteľ vám môže povedať, ako dieťa komunikuje s rovesníkmi a či je stále smutné alebo znepokojené, keď ho necháte v škole.

Keď obavy pretrvávajú a výrazne ovplyvňujú bežný život dieťaťa, obráťte sa na psychológa. Najlepšou liečbou úzkostných porúch je kognitívna behaviorálna terapia, ktorá pomáha deťom postupne robiť veci, ktorých sa boja. Ak si nie ste istý, či je správanie typické pre dieťa v jeho veku alebo ide o poruchu, poraďte sa s pediatrom.