Dlhovekosť
105-ročná babička prezradila tajomstvo dlhovekosti: Celý život sa drží týchto pravidiel
Za posledných 20 rokov sa počet storočných ľudí v USA takmer zdvojnásobil.
Vedci neustále skúmajú, čo týchto ľudí spája.
Kto by sa nechcel dožiť vysokého veku a to v plnom fyzickom aj v psychickom zdraví! Kým na jednej strane mnohí ľudia trpia vážnymi chorobami a zomierajú z rôznych dôvodov predčasne, na strane druhej pribúdajú ľudia, ktorí sa dožívajú stovky a netrpia pritom žiadnymi ochoreniami.
Jednou z mnohých je aj táto 105-ročná prababička, ktorá sa podelila a tajomstvá svojho dlhého veku.
Florence ‘Flo’ Hackman z Cincinnati sa narodila 16. decembra 1918 ako najmladšia z deviatich súrodencov, informuje nypost.com. „Je pre mňa úžasné, že som stále tu“ povedala žena, ktorá je síce vekom starenka, no energie má stále na rozdávanie.
Tajomstvá jej dlhého a naplneného života sú jednoduché, ale hlboké. “Berte život vždy ako jeden deň. Deň za dňom sa snažte robiť to najlepšie, čo dokážete, a buďte láskaví a milí k ľuďom bez toho, aby ste podľahli mrzutosti,“ hovorí prababička.ň
Futbal a whisky
Florence oslávila svoje posledné narodeniny sledovaním zápasu Bengals-Vikings a pitím whisky Fireball.
„Priala by som si ísť na všetky zápasy, ale už to je pre mňa nemožné. Takže ich zakaždým sledujem aspoň v televízii,” povedala veľká futbalová fanúšička.
Popri svojej vášni pre futbal sa Florence udržiava v kondícii každodenným cvičením, ktoré zahŕňa aj jazdu na bicykli. Babička sa pravidelne stretáva s priateľmi a nevyhýba sa spoločnosti.
Aj keď vedci nedávno dokázali, že zmenou v životospráve si každý jeden človek môže svoj život predĺžiť, táto žena je dôkazom toho, že veľmi dôležité sú aj iné veci, akými sú vyhýbanie sa stresu, pravidelný pohyb, spoločenský život a tiež zapálenie sa pre niečo. V prípade Florence je to futbal, ktorý ju robí šťastnou a dáva jej energiu.
Budeme sa bežne dožívať stovky?
Nárast počtu storočných ľudí v USA, ktorý sa za posledných 20 rokov takmer zdvojnásobil, vzbudil záujem vedcov. Vedci z Bostonskej univerzity a Tufts Medical Center sa ponorili do DNA a životného štýlu siedmich storočných ľudí. Ich cieľom je odhaliť faktory, ktoré prispievajú k ich dlhovekosti a odolnosti voči chorobám. Predbežné zistenia poukazujú na zmeny v zložení lymfocytov a myeloidných buniek u storočných ľudí, čo ponúka potenciálny pohľad na zlepšenie rozpätia zdravia.
„Storoční ľudia a ich výnimočná dlhovekosť poskytujú ‚návrh‘, ako by sme mohli viesť produktívnejší a zdravší život. Dúfame, že sa budeme aj naďalej učiť všetko, čo je v našich silách o odolnosti voči chorobám a zlepšení zdravotného stavu,“ povedal hlavný autor George J. Murphy, docent medicíny na Bostonskej univerzite.
Rekord 100-ročných majú Japonci
Japonské ministerstvo zdravotníctva, práce a sociálnych vecí v minulom roku uviedlo, že v ich krajine žije rekordných 90-tisíc občanov vo veku 100 a viac rokov. Za 20 rokov ide o päťnásobný nárast.
Najviac 100-ročných ľudí žije na japonskom ostrove Okinava, kde sa riadia príslovím „Žite dostatočne ďaleko od svojej rodiny, aby ste sa s ňou nestretli každý deň, ale dosť blízko na to, aby ste si mohli k nej prísť pešo pre polievku.“ O Okinave hovoria ako o ostrove dlhovekosti, kde miestni obyvatelia odmietajú umierať. Je medzi nimi nízka úroveň srdcových chorôb aj demencie.
Títo ľudia veria, že telo je chrám a človek by ho nemal ničiť. Zdroj: unsplash.com
Okinavčanov drží podľa odborníkov pri živote zdravý a silný zmysel pre spoločenský život. Títo ľudia veria, že telo je chrám a človek by ho nemal ničiť. Jedia stravu bohatú na zeleninu, ovocie a strukoviny, ktoré sú súčasťou každého pokrmu. „Existuje okinavská fráza nuchi gusui, ktorá sa dá preložiť ako ‚nech je jedlo vaším liekom‘,“ vysvetlil profesor verejného zdravia Craig Willcox. Okinavčania podľa neho jedia veľa sladkých zemiakov, morských plodov, listovej zeleniny a ovocia, ktoré znižujú zápal a oxidačný stres. Tým pôsobia proti starnutiu. Alkohol pijú s mierou a vo všeobecnosti sa vyhýbajú fajčeniu.
Okrem toho konzumujú len tretinu priemerného príjmu cukru v Japonsku a svoje jedlá jedia na malých tanieroch. Snažia sa jesť iba do 80 percent pocitu sýtosti, aby sa držali starej múdrosti, ktorá im radí vyhýbať sa prejedaniu. Ich strava je nutrične bohatá, ale chudobná na kalórie, čo je podľa profesora Willcoxa ideálne.
