Čo vám napadne ako prvé pri zmienke zimná olympiáda? Mrazivá krajina, desiatky centimetrov čerstvého snehu, majstrovské výkony športovcov a niekoľko medailí pre Slovensko? Dejisko tohtoročnej zimnej olympiády má od tradičných predstáv ďaleko. Zabudnite na prirodzený sneh, organizátori olympiády v Pekingu zasnežovali výlučne technickým. A ľad? Ten udržujú umelé chladiace systémy.

Technický sneh už roky nahrádza prirodzený

Technický sneh je tvrdší a kompaktnejší, teda lepší pre zjazdové lyžovanie. Zdroj ilustračného obrázka: unsplash.com

Globálne otepľovanie spôsobilo, že sneh začína byť aj v niektorých slovenských regiónoch raritou. Ani organizátori zimných športových podujatí nemajú istotou, že sneh naozaj napadne, napriek tomu, že v dejiskách zvykla bývať tuhá zima. Aj preto je zasnežovanie technickým snehom už niekoľko rokov nevyhnutnou súčasťou prípravy.

Podľa webového portálu sportnet.sk na zimnej olympiáde v Soči organizátori použili osemdesiat percent technického snehu, v Pjongčangu 2018 to bolo až deväťdesiat percent. Tohtoročná olympiáda je prvou v histórii bez prirodzeného snehu. Ten je regióne vzácnosťou. Teploty síce klesajú pod nulu, v noci dosahujú aj mínus dvadsať, ale podnebie je veľmi suché. Zimné stredisko Čang-ťia-kchou leží len 250 kilometrov od púšte Gobi.

Agentúra Bloomberg upozorňuje, že na to, aby sa z oblasti stalo reprezentatívne dejisko olympijských hier, museli snežné delá pracovať na plné obrátky. Celkovo vraj organizátori budú potrebovať až dva milióny metrov kubických snehu. Tento objem by zaplnil 800 olympijských plaveckých bazénov.

Záťaž na životné prostredie

Viacerí environmentalisti a vedci varujú, že výroba umelého snehu zanechá stopy na životnom prostredí. Pri tvorbe toľkého množstva umelého snehu sa prirodzene minie obrovské množstvo vody. Suché podnebie výrobe snehu nepomáha, lebo značná časť vody sa vyparí. Ešte pred samotným zasnežovaním, organizátori liali vodu aj na pôdu, aby vytvorili pevný podklad.

„Úplne všetko musí byť pokryté umelým snehom, nielen lyžiarske trate, ale aj prístupové cesty. Ide pritom o región, ktorý je skôr vyprahnutý a nemá dostatok vody. Všetko musí byť v podstate vybudované nanovo,“ pre denník Guardian uviedla profesorka a geografka Carmen De Jongová zo Štrasburskej univerzity.

Problém prehlbuje fakt, že krajina nie je vodnou veľmocou, práve naopak. Štúdia z roku 2020 publikovaná v Nature varuje, že severnej Číne hrozí vyčerpanie zásob pozemných vôd. Čang-ťia-kchou sužovalo suché počasie aj bez toho, aby tu boli veľké športové areály. Po zasnežovaní sa tento problém ešte viac prehĺbi.

Inzercia

„V oblasti, kde v zime nie je takmer žiadna voda, to bude mať následky,“ varuje Carmen de Jongová. Dodáva, že: „ v priebehu zimnej sezóny bude voda mimo prírodného ekosystému. Budú to najmenej udržateľné hry v histórii.“

Zrážky sa snažili vyvolať umelo

Ešte viac zarážajúce je tvrdenie denníka The Washington Post, podľa ktorého organizátori v tejto oblasti vypustili od novembra najmenej 250 rakiet s jodidom draselným. Ich úlohou bolo vyvolať zrážky. Hoci to znie šialenie, nejde o novinku. Číňania vypálili do vzduchu podobné rakety aj pred otváracím ceremoniálom letných olympijských hier v roku 2008. V noci pred ceremoniálom naozaj pršalo a obloha zostala na druhý deň jasná.

Manipulácia s počasím tohto typu je známa ako „siatie oblakov“. Chemická látka vo vzduchu slúži na kondenzáciu mrakov, naviaže vodné kvapky, čím sa zvýši pravdepodobnosť dažďa. Toto však v horských strediskách nezabralo a na rad prišli osvedčené snežné delá.

Ekologickým problémom je aj údržba ľadu

Ilustračný obrázok. Zdroj: pexels.com

Nielen zasnežovanie, ale aj umelé chladiace systémy, ktorými organizátori udržujú kvalitu ľadových plôch, vyvolali vlnu kritiky. Podľa agentúry Associated Press len štyri novovybudované klziská na hrách využívajú alternatívne chladiace systémy s oxidom uhličitým. Ostatné ľadové plochy udržujú pomocou umelých, ktoré produkujú skleníkové plyny a poškodzujú ozónovú vrstvu.

Na základe medzinárodnej zmluvy z roku 1987 sa krajiny dohodli na postupnom vyraďovaní chladív staršej generácie z dôvodu ich vlastností poškodzujúcich ozónovú vrstvu. To nakoniec vydláždilo cestu pre nárast fluórovaných uhľovodíkov alebo HFC, ktoré nezapchajú dieru v atmosfére, ale môžu unikať z vyradených zariadení. Odborníci ich považujú za hlavnú hnaciu silu globálneho otepľovania.

„Vymenili sme jednu ekologickú katastrofu za druhú,“ pre AP povedala Danielle Wrightová zo Severoamerickej rady pre udržateľné chladenie.