Dôsledky klimatických zmien pozorujeme už dnes. Za pár rokov to má byť ešte horšie.

Zdroj: The consequences of climate change are happening now, studies show

Neustály výskum  v oblasti zmeny podnebia objasňuje, že zatiaľ čo najhoršie dôsledky zvyšovania globálnych teplôt môžu byť ešte roky vzdialené, kríza spôsobená ľudskými emisiami skleníkových plynov už začala. Autor David Knowles z Yahoo News vo svojom príspevku pripomína hneď niekoľko oblastí, ktoré sa považujú za najkritickejšie z hľadiska negatívneho ovplyvňovania klímy človekom.

INZERCIA

Klesajúca hladina kyslíka v jazerách ohrozuje druhy

Štúdia publikovaná v stredu v časopise Nature výskumníkmi z Rensselaerovho polytechnického inštitútu a univerzity v Minnesote zistila, že z dôvodu stúpajúcich teplôt sa hladiny kyslíka v jazerách po celom svete znížili.  Štúdia zistila, že od roku 1980 hladiny kyslíka na povrchu sladkovodných jazier poklesli o 5,5 percenta a o 18,6 percenta v hlbšej vode. To má nepriaznivý vplyv na život v jazerách, od rastlín po ryby.

INZERCIA

Viac ako tretina všetkých úmrtí na horúčavy možno pripísať klimatickým zmenám

Štúdia zverejnená koncom mája v časopise Nature Climate Change, v ktorej vedci z niekoľkých univerzít použili údaje zhromaždené zo 43 krajín, dospela k záveru, že 37 percent úmrtí súvisiacich s teplom v rokoch 1991 až 2018 možno pripísať zmene podnebia. Len v USA každý rok zomrie kvôli horúčavám asi 1 100 ľudí. Pozrite sa von z okna, celkom pravdepodobne aj u vás už teraz mimoriadne vysoká teplota a očakáva sa, že počas tohto leta bude v podstatnej miere rásť.

Inzercia

Požiare sa zhoršujú

Početné štúdie dospeli k záveru, že vyššie teploty preukázateľne zhoršujú lesné požiare vo viacerých oblastiach sveta. Výskum publikovaný v septembri zistil zvýšené riziko požiarov v „západných krajinách USA a Kanade, južnej Európe, Škandinávii a Amazónii“, čiastočne kvôli suchšej vegetácii spôsobenej vyššími globálnymi teplotami.

Štúdia zverejnená v januári v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences zistila, že dym z lesného požiaru predstavoval v posledných rokoch až polovicu všetkého zdraviu škodlivého znečistenia malými časticami v západných štátoch USA. Štúdia tiež dospela k záveru, že zmena klímy spôsobila, že požiare boli ničivejšie.

Ľadovce sa topia

Štúdia zverejnená v apríli v časopise Nature zistila, že väčšina svetových ľadovcov sa vďaka zmene podnebia topila rýchlejšie. Výsledkom bolo, že do svetových oceánov sa každý rok pridalo zhruba 328 miliárd ton roztopenej vody.

Obzvlášť znepokojujúci je masívny Thwaitský ľadovec v Antarktíde, ktorého rozpad avizovaný vedcami by mohol destabilizovať ďalšie ľadovce, čo by malo za následok globálny vzostup hladiny mora až o tri metre. Druhá štúdia uverejnená v apríli objasňuje, že Thwaites, ktorého prezývka je „Doomsday Glacier,“ sa topil rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo, a to v dôsledku toku teplej vody pod ním.

Búrky a hurikány sú čoraz častejšie a spôsobujú viac škôd

Podľa Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) sa frekvencia a náklady na škody pri veľkých poveternostných udalostiach zvyšovali s tým, ako globálne teploty neustále rastú.

Štúdia zverejnená v máji agentúrou Nature Communications odhadla, že škody vo výške 8 miliárd dolárov počas hurikánu Sandy v roku 2012 možno pripísať zvýšenému nárastu búrok, ktorý bol výsledkom zmeny podnebia.

V marci vydala poisťovacia spoločnosť Swiss Re Institute správu s podrobnými údajmi o rastúcich ekonomických nákladoch na klimatickú krízu.

„Rok 2020 si budeme pamätať pre globálnu zdravotnú a hospodársku krízu vyvolanú pandémiou COVID-19. Ale zatiaľ čo COVID-19 bol záťažovou skúškou pre spoločnosť a ekonomiku, má dátum skončenia – zmena podnebia nie,“ povedala Jérôme Haegeli, hlavná ekonómka spoločnosti Swiss Re Group, pre Insurance Business America.

Je evidentné, že aktivita človeka má negatívny vplyv na klímu na Zemi. Nejde pritom len o zvýšenie teploty oceánov a ovzdušia, ale o celý rad ďalších dôsledkov, ktoré tieto na pohľad drobné zmeny podnietia. Je preto nanajvýš dôležité, aby všetky krajiny a spoločnosti ešte viac dbali na dosahovanie svojej uhlíkovej neutrality a boli spoločensky zodpovedné.

ÚSPECH! AVIS a Payless Car Rental prekonali svoj záväzok znížiť emisie CO2 pre celú svoju flotilu

Spoločnosť United Rental Group, s.r.o., líder v prenájme a leasingu automobilov na Slovensku, ktorý pôsobí na trhu so značkami AVIS a Payless Car rental, dosiahol splnenie svojho záväzku znížiť emisie CO2 v roku 2020 pre celú svoju flotilu.

70% energie spotrebuje klimatizácia. Ako funguje energetický manažment v najvyššej budove Hongkongu?

Hongkong, hlavné mesto vysokých budov na svete, zvyšuje tempo udržateľného dizajnu výškových budov. Mesto vydalo verejný cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a príkladom, ako to možno dosiahnuť, je aj energetický manažment v mrakodrape ICC.

Aké má vlastne EÚ klimatické ciele? Prehľad tých najdôležitejších do roku 2030

Európska únia je na jednej strane kritizovaná za málo ambiciózne ciele, na druhej strane za agresívnu environmentálnu politiku. Zabudnime však na tieto kritiky a pozrime sa konkrétne ciele, ktoré si EÚ stanovila splniť do konca tejto dekády.

Shell verejne vyhlásilo, že odteraz bude využívanie ropy už len klesať. Cieľ je nulové CO2

Už nikdy nebude z ropy vyrábať toľko, čo doteraz. Spoločnosť má zásadný plán prechodu na čistú energiu a jej ciele sú mimoriadne ambiciózne.