ENVIRO
Dôsledky klimatických zmien pozorujeme už dnes. Za pár rokov to má byť ešte horšie.
Globálne otepľovanie nás ovplyvňuje nielen nepriamo, ale aj celkom priamo – ročne vysoká teplota počas leta zabíja tisíce ľudí. A obetí má byť ešte viac.
No Nature, No Future (Žiadna príroda, žiadna budúcnosť) – slogan na transparente počas jedného z protestov proti globálneho otepľovaniu | Foto: Markus Spiske @unsplash.com
Zdroj: The consequences of climate change are happening now, studies show
Neustály výskum v oblasti zmeny podnebia objasňuje, že zatiaľ čo najhoršie dôsledky zvyšovania globálnych teplôt môžu byť ešte roky vzdialené, kríza spôsobená ľudskými emisiami skleníkových plynov už začala. Autor David Knowles z Yahoo News vo svojom príspevku pripomína hneď niekoľko oblastí, ktoré sa považujú za najkritickejšie z hľadiska negatívneho ovplyvňovania klímy človekom.
Klesajúca hladina kyslíka v jazerách ohrozuje druhy
Štúdia publikovaná v stredu v časopise Nature výskumníkmi z Rensselaerovho polytechnického inštitútu a univerzity v Minnesote zistila, že z dôvodu stúpajúcich teplôt sa hladiny kyslíka v jazerách po celom svete znížili. Štúdia zistila, že od roku 1980 hladiny kyslíka na povrchu sladkovodných jazier poklesli o 5,5 percenta a o 18,6 percenta v hlbšej vode. To má nepriaznivý vplyv na život v jazerách, od rastlín po ryby.
Viac ako tretina všetkých úmrtí na horúčavy možno pripísať klimatickým zmenám
Štúdia zverejnená koncom mája v časopise Nature Climate Change, v ktorej vedci z niekoľkých univerzít použili údaje zhromaždené zo 43 krajín, dospela k záveru, že 37 percent úmrtí súvisiacich s teplom v rokoch 1991 až 2018 možno pripísať zmene podnebia. Len v USA každý rok zomrie kvôli horúčavám asi 1 100 ľudí. Pozrite sa von z okna, celkom pravdepodobne aj u vás už teraz mimoriadne vysoká teplota a očakáva sa, že počas tohto leta bude v podstatnej miere rásť.
Požiare sa zhoršujú
Početné štúdie dospeli k záveru, že vyššie teploty preukázateľne zhoršujú lesné požiare vo viacerých oblastiach sveta. Výskum publikovaný v septembri zistil zvýšené riziko požiarov v „západných krajinách USA a Kanade, južnej Európe, Škandinávii a Amazónii“, čiastočne kvôli suchšej vegetácii spôsobenej vyššími globálnymi teplotami.
Štúdia zverejnená v januári v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences zistila, že dym z lesného požiaru predstavoval v posledných rokoch až polovicu všetkého zdraviu škodlivého znečistenia malými časticami v západných štátoch USA. Štúdia tiež dospela k záveru, že zmena klímy spôsobila, že požiare boli ničivejšie.
Ľadovce sa topia
Štúdia zverejnená v apríli v časopise Nature zistila, že väčšina svetových ľadovcov sa vďaka zmene podnebia topila rýchlejšie. Výsledkom bolo, že do svetových oceánov sa každý rok pridalo zhruba 328 miliárd ton roztopenej vody.
Obzvlášť znepokojujúci je masívny Thwaitský ľadovec v Antarktíde, ktorého rozpad avizovaný vedcami by mohol destabilizovať ďalšie ľadovce, čo by malo za následok globálny vzostup hladiny mora až o tri metre. Druhá štúdia uverejnená v apríli objasňuje, že Thwaites, ktorého prezývka je „Doomsday Glacier,“ sa topil rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo, a to v dôsledku toku teplej vody pod ním.
Búrky a hurikány sú čoraz častejšie a spôsobujú viac škôd
Podľa Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) sa frekvencia a náklady na škody pri veľkých poveternostných udalostiach zvyšovali s tým, ako globálne teploty neustále rastú.
Štúdia zverejnená v máji agentúrou Nature Communications odhadla, že škody vo výške 8 miliárd dolárov počas hurikánu Sandy v roku 2012 možno pripísať zvýšenému nárastu búrok, ktorý bol výsledkom zmeny podnebia.
V marci vydala poisťovacia spoločnosť Swiss Re Institute správu s podrobnými údajmi o rastúcich ekonomických nákladoch na klimatickú krízu.
„Rok 2020 si budeme pamätať pre globálnu zdravotnú a hospodársku krízu vyvolanú pandémiou COVID-19. Ale zatiaľ čo COVID-19 bol záťažovou skúškou pre spoločnosť a ekonomiku, má dátum skončenia – zmena podnebia nie,“ povedala Jérôme Haegeli, hlavná ekonómka spoločnosti Swiss Re Group, pre Insurance Business America.
Je evidentné, že aktivita človeka má negatívny vplyv na klímu na Zemi. Nejde pritom len o zvýšenie teploty oceánov a ovzdušia, ale o celý rad ďalších dôsledkov, ktoré tieto na pohľad drobné zmeny podnietia. Je preto nanajvýš dôležité, aby všetky krajiny a spoločnosti ešte viac dbali na dosahovanie svojej uhlíkovej neutrality a boli spoločensky zodpovedné.
