Každý z nás môže mať rozdielny názor na to, či sa naša životná úroveň v priebehu rokov zlepšuje alebo zhoršuje, ale viac ako naše osobné názory sú fakty a čísla. Webový portál Our World in Data zverejnil niekoľko grafov, ktoré reflektujú vývoj životnej úrovne obyvateľstva sveta za uplynulých dvesto rokov, čo je dosť dlhá doba na získanie správnej perspektívy. Garantmi projektu Our World in Data sú Oxford Martin School, University of Oxford a Global Change Data Lab (GLDC).

Extrémna chudoba:

Červená časť grafu: Vývoj populácie žijúcej v extrémnej chudobe od roku 1820, teda za menej ako 1,90 USD na deň

Globálna chudoba je dnes jedným z najväčších problémov na svete. Je možné v tomto probléme pokročiť, prekonať ho? Aby sme videli, odkiaľ prichádzame, musíme ísť ďaleko v čase. 30 alebo dokonca 50 rokov späť nestačí. Keď vezmete do úvahy iba to, čo svet vyzeral počas nášho života, je ľahké si myslieť, že je svet statický – bohatšie časti sveta sú tu a chudobnejšie oblasti tam – a mylne dospieť k záveru, že to tak vždy bolo a že to vždy bolo bude taký.

Ak si vezmeme dlhšiu perspektívu, je zrejmé, že svet rozhodne nie je statický. Krajiny, ktoré sú dnes bohaté, boli len pred niekoľkými generáciami veľmi chudobné a aj životy jednotlivcov sa vďaka tomu podstatne menia k lepšiemu. Nie všade, ale je to pre nás príležitosť uvedomiť si, že skutočne sme to my, kto má moc zmeniť svet.

Aby sme sa vyhli statickému zobrazovaniu sveta , musíme začať aspoň pred 200 rokmi, teda práve v čase, keď sa skutočne dramaticky zmenili životné podmienky.

Je potrebné vedieť, že aj napriek prudkému nárastu kvality života ľudstva je stále možné dosiahnuť obrovský pokrok v boji proti chudobe, pretože aj po dvoch storočiach pokroku zostáva chudoba jedným z najväčších problémov na svete.

Väčšina svetovej populácie stále žije v chudobe. Každý desiaty človek žije v prepočte z menej ako 1,90 amerických dolárov za deň a dve tretiny z menej ako 10 dolárov za deň. V bohatých krajinách je človek považovaný za chudobného, ak žije z menej ako 30 dolárov na deň; Ak sa spoliehame na túto definíciu chudoby, zistíme, že 85% sveta žije v chudobe. Veď ak Slovák mesačne zarobí presne 1000 eur, je to 33,33 eur na deň (pri 30-dennom mesiaci), teda 40 dolárov. To nie je veľmi ďaleko od spomenutej hranice chudoby. Je potrebný oveľa väčší pokrok, aby sme chudobu odstránili aspoň do takej miery, nech môžeme tvrdiť, že väčšina ľudí žije v blahobyte.

Inzercia

Gramotnosť:

Vývoj gramotnosti od roku 1800: červená časť grafu je podiel negramotnej populácie, modrá označuje podiel gramotnej populácie. V tomto smere sa ľudstvo významne zlepšilo.

V minulosti iba malá elita dokázala čítať a písať. Dnešné vzdelávanie je veľmi čerstvým úspechom ľudstva. Práve v posledných dvoch storočiach sa gramotnosť stala normou pre celú populáciu.

V roku 1820 bol gramotný iba každý 10. človek starší ako 15 rokov; v roku 1930 to bola tretina ľudí a teraz sme na globálnej úrovni 86%. Povedané inak, ak by ste žili v roku 1800, bola šanca 9 z 10, že by ste nedokázali prečítať nič – dnes je schopných čítať viac ako 8 z 10 ľudí. A ak ste mladí, šance sú oveľa väčšie, pretože veľa dnešnej negramotnej populácie sú starí ľudia.

Dnes je 5,4 miliárd ľudí starších ako 15 rokov, z čoho, ako ukazuje graf, je 85% gramotných – to je 4,6 miliárd ľudí. V roku 1800 bolo menej ako 100 miliónov ľudí na celom svete s rovnakými zručnosťami.

Zdravie a schopnosť prežitia prvých rokov života:

Vývoj podielu úmrtí detí do dosiahnutého piateho veku života od roku 1800

Jedným z dôvodov, prečo nevidíme pokrok, je to, že si neuvedomujeme, aká zlá bola minulosť.

V predmodernej dobe zomrela asi polovica všetkých novonarodených detí. A z grafu vyplýva, že v roku 1800 boli zdravotné podmienky také, že zhruba 43% novorodencov na svete zomrelo pred piatymi narodeninami. Historické odhady naznačujú, že celý svet žil v zlých podmienkach; takže medzi rôznymi regiónmi boli relatívne malé rozdiely, vo všetkých krajinách sveta zomrelo viac ako každé tretie dieťa pred dosiahnutím veku 5 rokov.

Bolo by nesprávne sa domnievať, že moderná medicína bola jediným dôvodom zlepšenia zdravia. Spočiatku to bol rast prosperity , intervencie v oblasti verejného zdravia a meniaca sa povaha spoločenského života. Ďalej to boli zlepšenia v oblasti bývania a hygieny, ktoré zvýšili naše šance v boji proti infekčným chorobám. A tiež zdravšia strava – vďaka vyššej produktivite v poľnohospodárskom sektore a zámorskom obchode sa v nás zvýšila odolnosť voči chorobám.

Obzvlášť dôležitý bol objav teórie zárodkov chorôb v druhej polovici 19. storočia. Pri spätnom pohľade je ťažké pochopiť, prečo môže byť táto nová teória taká dôležitá. Ale v čase, keď si lekári pri prechode z postmortálnej starostlivosti na pôrodnú asistenciu neumývali ruky, teória konečne presvedčila našich predkov, že hygiena a hygienická starostlivosť sú pre zdravie kľúčové.

Dnes je úmrtnosť detí na úrovni okolo 3,9 % (rok 2017), čo sú stále tisíce detí ročne. Aj v tomto smere ešte existuje veľký priestor na pokrok, takisto je priestor na pokrok v zdraví dospelých. Racionálne stravovanie a na to nadväzujúca zdravá životospráva sú nanajvýš potrebné pre všetkých z nás.

Sloboda:

Sloboda obyvateľstva má priamy vplyv na všetko ostatné. Aj na verejné zdravie, zdravie jednotlivcov, na kvalitu života, vzdelávanie, podnikanie, zamestnanie, doslova na každú jednu oblasť života.

Graf poukazuje na vývoj podielu slobody jednotlivca v závislosti od politického režimu. Šedá farba je neurčený politický režim, fialová je kolonizová/okupovaná krajina, červená je autokracia, ružová a žltá sú anokracie a zelená je demokracia spájaná s najväčšou slobodou.

Vzdelanie:

Vývoj úrovne vzdelania obyvateľstva od roku 1970 do 2100: šedá farba sú osoby do 15 rokov, červená a žltá sú nedokončené alebo žiadne vzdelanie, oranžová je základné vzdelanie, svetlá zelená je nižšie stredné vzdelanie, tmavá zelená je vyššie stredné vzdelanie (napr. maturita), modrá je vyššie vzdelanie (VŠ)

Žiadny z úspechov za posledné dve storočia by nemohol byť dosiahnutý bez rozširovania informácií, vedomostí a vzdelávania. Revolúciu v tom, ako žijeme, síce nespôsobilo iba vzdelávanie, ale medzičasom sa  stalo dôležitejším ako kedykoľvek predtým.

Vizualizácia vyššie odhaľuje projekciu demografov IIASA veľkosti a vzdelanostného zloženia svetovej populácie do roku 2100. Je to zaujímavý pohľad do budúcnosti: Pri dnešnej nižšej globálnej plodnosti vedci očakávajú, že počet detí bude odteraz klesať – nikdy nebude na planéte viac detí ako dnes. Výskumníci IIASA očakávajú, že svetová populácia dosiahne vrchol v roku 2070 a potom bude klesať.

Projekcia zameraná na rozdelenie vzdelávania naznačuje, že do roku 2100 nebude takmer nikto bez formálneho vzdelania a bude viac ako 7 miliárd ľudí, ktorí získajú minimálne stredoškolské vzdelanie.

Táto perspektíva je veľmi povzbudivá, pretože má veľký význam pre zlepšenie zdravia, zvýšenie politickej slobody a ukončenie chudoby.