ENVIRO
Čínske lesy absorbujú oveľa viac uhlíka, ako si vedci mysleli. Už majú presné čísla
Agresívna čínska enviropolitika výsadby stromov pravdepodobne zohráva významnú úlohu pri zmierňovaní jej klimatických dopadov. Stane sa napokon lídrom v dosahovaní uhlíkovej neutrality?
ⓘ Pracujeme iba s dôveryhodnými zdrojmi: bbc.com a nature.com
Medzinárodný tím identifikoval dve oblasti v krajine, kde bola podhodnotená miera absorpcie oxidu uhličitého novými lesmi.
Dohromady tieto oblasti tvoria niečo viac ako 35% z celkového množstva uhlíka v celej Číne, tvrdí skupina.
Analýza vedcov založená na pozemných a satelitných pozorovaniach bola publikovaná v časopise Nature.
Takzvaný uhlíkový záchyt je akýkoľvek rezervoár, napríklad rašeliniská alebo lesy, ktorý absorbuje viac uhlíka, než ho uvoľní, čím znižuje koncentráciu CO2 v atmosfére.
Čína je najväčším zdrojom oxidu uhličitého produkovaného človekom na svete a je zodpovedná za približne 28% svetových emisií.
Nedávno však čínsky prezident Si Ťin-pching predstavil zámer stabilizovať tieto emisie ešte pred rokom 2030 a potom prejsť k uhlíkovej neutralite do roku 2060.
Detaily toho, ako má krajina dosiahnuť tieto ciele, zatiaľ nie sú jasné, ale nevyhnutne musia zahŕňať nielen hlboké zníženie spotreby fosílnych palív, ale aj spôsoby, ako doslova vytiahnuť uhlík z atmosféry. A to sa dá dosiahnuť výsadbou nových lesov.
Zvyšujúca sa zalesnenosť Číny je zrejmá už nejaký čas. V posledných desaťročiach boli vysadené miliardy stromov, ktoré slúžia na boj proti dezertifikácii a strate pôdy a na vytvorenie živého drevárskeho a papierenského priemyslu.
Nová vyššie uvedená štúdia spresňuje odhady, koľko CO2 by všetky tieto stromy navyše mohli pri raste pohltiť.
Posledná analýza skúmala množstvo zdrojov údajov. Zahŕňali lesnícke záznamy, satelitné diaľkové meranie vegetačnej zelene, dostupnosť pôdnej vody a pozorovania CO2, opäť z vesmíru, ale aj z priameho vzorkovania vzduchu na úrovni zeme.
Zistilo sa, že dve predtým nedocenené oblasti zachytávania uhlíka sú sústredené na juhozápade Číny, v provinciách Yunnan, Guizhou a Guangxi; a jeho severovýchod, najmä provincie Heilongjiang a Jilin.
Pozemská biosféra nad juhozápadnou Čínou, ktorá je jednoznačne najväčšou oblasťou absorpcie, má schopnosť absorbovať 0,35 miliardy ton uhlíka ročne, čo predstavuje 31,5% čínskej pozemnej absorbcie uhlíka.
Vedci tvrdia, že suchozemská biosféra nad severovýchodom Číny je sezónna, takže počas vegetačného obdobia absorbuje uhlík, ale inak ho emituje. Jeho čistý ročný zostatok je zhruba -0,05 miliardy ton uhlíka ročne, čo predstavuje asi 4,5% čínskeho pôdneho uhlíka.
Aby sme dali tieto čísla do súvislosti, skupina vedcov dodáva, že Čína v dôsledku použitia fosílnych palív v roku 2017 emitovala 2,67 miliardy ton uhlíka.
Niektorí vedci však zároveň upozorňujú, že samotné zalesňovanie nemusí byť dlhodobým riešením pre absorbciu uhlíka. Profesor Shaun Quegan z univerzity v Sheffielde vo Veľkej Británii študuje uhlíkovú rovnováhu Zeme, ale nebol zapojený do tohto výskumu.
Pre BBC pripomenul, že schopnosť nových lesov čerpať uhlík klesá s tým, ako klesá rýchlosť jeho rastu a systémy sa posúvajú k stabilnejšiemu stavu.
Profesor Quegan je vedúcim vedcom nadchádzajúcej európskej vesmírnej misie, radarového satelitu, ktorý bude merať lesy z obežnej dráhy. Bude schopný zistiť, kde presne sa uhlík ukladá, či už v kmeňoch stromov, v pôde alebo niekde inde.
Ďalším dôležitým budúcim satelitným projektom v tejto súvislosti je plánovaná misia EU Sentinel (v súčasnosti s kódovým označením CO2M) na meranie CO2 v atmosfére s veľmi vysokým rozlíšením.
Richard Black, riaditeľ Energetickej a klimatickej spravodajskej jednotky (ECIU), neziskového think-tanku pracujúceho v oblasti zmeny podnebia a energetiky, pre BBC pripomenul, že Čína by sa nemala uspokojiť iba so zalesňovaním a že sa nejedná o jednoduchý spôsob, ako dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060.
