Aktuálna mapa výskytu koronavírusu, počtu nakazených i vyliečených

Tradície okolo sveta

Svadba po indonézsky

Čítanie na 9 min. Indonézia je vo všeobecnosti známa rôznorodosťou, tradíciami, kultúrou a ich jednoduchým spôsobom života. Ponúka tak veľa možnosti a inšpirácií, až si človek začne namýšľať, či vedie ten správny životný štýl hneď po tom, čo vidí ten indonézsky. Aj napriek tomu, že žijeme už v 21. storočí, miestni obyvatelia nezanevreli na svoje zvyky a tradície a držia sa toho, čo im zanechali ich predkovia – sú to ich tradície. Z toho, čo som videla, mám pocit, že čím ďalej sa ženieme, tým viac sa snažia uchovať si svoju minulosť v podobe týchto zvykov. Neoddeliteľnou súčasťou ich tradícii sú svadby. 

Radka Malinčáková
Vášnivá cestovateľka, prekladateľka a milovníčka mačiek
Indonézia

Ako hodnotíte tento príspevok?

Priemerné hodnotenie 4.7 / 5. 3

Kedy ste boli naposledy na poriadnej slovenskej svadbe, kde boli zachované všetky slovenské tradície, ktoré poznajú už iba naše staré matere? Asi to bolo veľmi dávno, pretože s pribudajúcimi rokmi v našich kalendároch sa tradície vytrácajú.

Popravde, pochybujem, že mladá generácia vôbec tieto zvyky ešte pozná.

V pamäti nám skôr utkvela novodobá fotostena a kulisy na spoločné fotky, potom ešte veľa jedla, dobrá hudba a chutné koláče. Avšak, toto nie je svadba – toto je svadobná hostina. So samotnou svadobnou ceremóniou sa spája niečo iné. Biele šaty, dlhý závoj, dokonalý make-up u nevesty a ležerný oblek u ženícha – takto si predstavujeme hlavných hrdinov svadby.

 

Zamysleli ste sa niekedy, že nie všade to takto je? Nie všade je svadba spojená s bielymi šatami a dlhým závojom. Pozrieme sa do Indonézie, kde to vyzerá trochu inak. Konkrétne indonézska svadba na ostrove Jáva. V Indonézii sa mi podarilo navštíviť 6 svadieb, kde som si všimala rozdiely medzi tými našimi a ich.

Biele šaty

Nevesta a ženích v tradičnom svadobnom kostýme / Zdroj: www.pixabay.com

Svadobné šaty sú snom mnohých neviest a úprimne povedané väčšina z nás si svadbu bez tých bielych zázračných šiat predstaviť nevie, veď je to akousi neoddeliteľnou súčasťou tohto veľkého dňa – nie všade. Ak by ste zavítali na typickú jávsku svadba, sotva by ste tam túto bielu nádheru hľadali. Ich tradičný kostým sa volá kebaya a nevesty sú ochotné utrácať veľké peniaze na tento kostým, len aby zapôsobili. Svadba totiž predstavuje veľkú úlohu nielen v živote nevesty, ale najmä samotnej rodiny. Je to veľká udalosť.

Nevesta a ženích v tradičnom svadobnom kostýme / Zdroj: www.pixabay.com

Kebaya kostým je národný kostým Indonézie, niečo ako u nás kroj, má veľa podôb v závislosti od kraja a kultúry. Sú tam rôzne vzory a farby, ktoré vo väčšine prípadov znamenajú niečo. V celku to vyzerá ako šaty, ale ide o spojenie dlhej blúzy so sukňou. Ja osobne skláňam veľkú poklonu pred tými nevestami, pretože po tom ako som si tento kostým mohla skúsiť, usúdila som, že je veľmi nepohodlný a hlavne ma korzetový charakter, čiže to telo veľmi stláči a v tropických teplotách je to skutočný boj.

Keď rodina pojme svadbu na modernejší štýl, tak kebaya sa vynechá a nevesta si zaobstará biele šaty, avšak toto sa stáva iba vo veľmi bohatých rodinách, ktoré chcú ukázať, že na to majú a svadbu pojmu z toho modernejšieho hľadiska.

Alkohol

Úprimne, viete si predstaviť svadbu na Slovensku, v krajine, kde sa pivo pomaly stáva národným drinkom, bez alkoholu? Nonsens. Niekde to tak majú a vedia si to poriadne užiť. Neverila by som, ale zažila som. V Indonézii sa na svadobnú hostinu chodí už okolo dvánastej na obed a celé to trvá približne do šiestej večera, ale samozrejme záleží od každej rodiny. Zabudnite na polnočné krájanie torty, či únos nevesty. Hostina vyzerá veľkolepo, ako jedna megapárty, ale bez alkoholu. Keď som videla prvýkrát ako každý tancuje, skáče, baví sa, smeje sa a užíva si tú atmosféru, myslela som si, že na niečom fičia, ale alkohol to nebol, lebo ten nepatrí do ich životov. Avšak, nefičali, skrátka vedia sa baviť.

Väčšina ľudí nikdy neochutnala ani dúšok piva. Alkohol v Indonézii nie je oficiálne zakázaný, okrem regiónu Aceh, ktorý sa nachádza na severe Sumatry, no keďže väčšina obyvateľov je moslimského vyznania, alkohol nesmú používať. Vláda alkohol nesmie zakázať aj kvôli turizmu, pretože Bali je veľmi populárnou turistickou destináciou, kde turisti míňajú veľké peniaze.

Aj napriek tomu, že zakázané ovocie najlepšie chutí, ľudí to neláka, pretože sú silne veriaci a náboženstvo ich nepustí.

Ceremónie

Väčšina hostí prichádza už iba na samotnú oslavu a tá tradičná ceremónia sa odohráva ešte pred oslavou iba v kruhu tých najbližších. Na oslave je niekedy aj 2000 hostí – čím väčšia svadba, tým lepší sociálny status. Sú schopní utrácať celé majetky, dokonca si požičiavať peniaze, len aby svojim deťom zaobstárali poriadnu svadbu.

Tak ako u nás je starejší, u nich je Pemaes, je to osoba, ktorá sa stará o tradičný make-up a kostým nevesty a taktiež ženícha a následne vedie celý chod sviatočnej ceremónie. Ak je muž moslim a žena kresťanka, tak jeden z nich musí konvertovať. Stetla som sa s takou situáciou, keď žena začala študovať moslim vo svojom voľnom čase, aby sa mohla stať oficálne moslimkou a následne sa vziať. Nezáležalo na tom, že celá jej rodina sú kresťania, ona musela konvertovať.

Aby tento manželský zväzok mohol byť oficiálny, musia absolvovať niekoľko ceremónii. Prvá sa volá siraman a ide o očistenie tela a duše. Nevesta je v dome svojich rodičov a ženích u svojich. Na tomto obrade by nemalo byť viac ako sedem ľudí.

Obrad v kostole na ostrove Jáva / Zdroj: www.pixabay.com

Ďalší rituál sa volá midodareni a začína deň pred svadbou poobede. Nevesta zostáva od šiestej večera vo svoje izbe až do polnoci, kde sa rozpráva s ostatnými ženami, ktoré jej dávajú rady do života. Rodina ženícha tiež navštívi dom nevesty, ale do jej izby smú len ženy. Tento deň znamená pre samotných rodičov poslednú večeru s ich dcérou.

Počas vyššie spomenutého obradu midodareni, rodina ženícha prinesie neveste rôzne dary spoločne s obrúčkami na obrad – tento proces sa volá peningset. Ženích dnu nesmie a čaká na verande.

Na ďalší deň nasleduje obrad a potom samotná hostina, pred ktorou ešte mladomanželia musia prejsť skúškou. U nás sa rozbíja tanier, u nich sa stúpi na vajíčko pravou nohou. Následne žena umýva jeho nohu, čím dáva najavo, že sa dokáže postarať o svojho manžela a ženích, že je pripravený stať sa hlavou rodiny.

Jedlo

Pohľad na toto jedlo vzbudzuje vysokú zvedavosť, ide o ryžový dezert posýpaný čerstvým kokosom / Zdroj: Radka Malinčáková

Miestni jedlo milujú, jedia stále a veľa. Vždy, keď sme niekde išli, tak ma obložili taniermi a musela som si stále z niečoho zobnúť. Vo všeobecnosti platí, že jedla na svadbe je ako pre armádu. Rozdiel je iba v tom, kto to jedlo pripraví. Videla som rozdiel medzi dedinskou svadbou a tou mestskou, medzi menšou a väčšou a tiež medzi bohatšou a chudobnejšou. Zažila som aj svadbu predsedu jedného jávskeho kraja niečo ako u nás predseda napr. Prešovského kraja a na základe toho som mohla porovnávať.

Jedlo pripravené ženami na dedinskej svadbe / Zdroj: Radka Malinčáková

Dedinské svadby boli veľmi jednoduché, zastavila sa ulica, kde nevesta býva, postavil sa stan a bolo. Jedlo varili príbuzne ženy rodiny už deň vopred, spravili si menu aké chceli a bolo. Pripravilo sa veľa druhov jedla a nefungovalo to tak ako u nás, že sa jedlo spoločne za stolom, ale režim bol voľný. Bolo tam akoby niekoľko stánkov s jedlom, v každom niečo iné a obsluhovali to ženy. Na poriadne veľkej svadbe to vyzerá ako hudobný festival s veľkým pódiom, kde vystupuje známa kapela a všetci okolo chodia, rozprávajú sa, tancujú a jedia. Pre niekoho, kto to nezažil, je to určite veľký zážitok.

Hostia gratulujú manžeom / Zdroj: Radka Malinčáková

Mestské svadby majú rovnaký charakter s rozdielom, že nie sú na ulici, ale skôr v nejakom hoteli, kde sa o jedlo stará personál. Sú určite luxusnejšie ako tie na vidieku. Avšak, aj v meste môže byť svadobná hostina na ulici – je to veľmi individuálne.

Svadba v meste v hoteli / Zdroj: Radka Malinčáková

Zaujiímavosti

Pred miestom, kde je svadobná hostina, sú rôzne plagáty a mini bilboardy, na ktorých sú zobrazené detaily svadby. Je ich tam veľmi veľa a sú veľmi gíčové, ale platí, že čím gíčovejšie, tým lepšie. Pripravujú sa väčšinou v kvetinárstvach a donesú sa hotové rovno na svadbu.

Na každej svadbe je pred vchodom na hostinu zriadená „recepcia“, kde sú vymaľované a vyobliekané mladé ženy, ktoré prichádzajúcim hosťom dávajú darček, zvyčajne ide o malú pozornosť s menami novomanželov, a hostia sa podpisujú do knihy návštevníkov.

Vstup na svadbu, kde mladé dievčatá rozdávajú darčeky pre hosťov a vítajú ich / Zdroj: Radka Malinčáková

Pozvánka sa rozposiela na rodinu s tým, že vziať si môžete kohokoľvek so sebou a presne týmto štýlom svadba naberá mega rozmer. Vo väčšine prípadov mladý pár svojich hostí ani nepozná.

V akom veku sa mladí berú? V súčasnosti sa to vraj mení, tak ako aj u nás, avšak okolo 20 rokov je to ideál. Je to u nich podstatne skôr ako u nás.

Mladomanželia stojá celý čas na malom pódiu, ktoré je vyzdobené kvetmi a rôznymi dekoraciámi a celý deň prijímajú gratulácie. všetci hostia im najprv musia zagratulovať a až tak sa môžu hostiť.

U nás sú pred domov nevesty mladé brezy ozdobené krepovým papierov, u nich je niečo podobné, ale na začiatku ulice a ide o palmové listy pozapletené do nejakého tvaru.

Svadba v Indonézii má veľký význam pre rodinu, ale predovšetkým pre zachovanie ich zvykov a tradícii.

Prečítajte si aj:

Ako hodnotíte tento príspevok?

Priemerné hodnotenie 4.7 / 5. 3