Teplotné výkyvy naberajú na intenzite, pričom niekoľko miliónov ľudí je vystavených extrémnym horúčavám. Mnohí z nich sú nútení opustiť svoj domov pre narastajúci počet prírodných katastrof, najmä v podobe požiarov. Podobné prípady sme v priebehu posledných mesiacov mohli zaznamenať na obľúbených letoviskách – v Grécku či Chorvátsku.

Situácia sa nezlepšila ani v Kanade. Ako sme uviedli v našom predchádzajúcom článku, na začiatku júna kanadské úrady na ochranu životného prostredia zaevidovali 416 aktívnych požiarov. V posledných dňoch ich intenzita stúpla, pričom takmer 20-tisíc obyvateľov kanadského mesta Yellowknife musí opustiť svoje bydlisko, dodáva denník SME.

Ako ale vysoké teploty pôsobia na ľudský organizmus? Ako sme písali v našom predošlom článku, počas minulého roka v Európe zomrelo v dôsledku horúčav 62-tisíc ľudí. Vychádza to z výsledkov štúdie publikovanej v Nature Medicine. Najviac úmrtí sa zaznamenalo na území Talianska a Grécka. Zároveň v horizonte od 18. do 24. júla sa evidovalo najviac prípadov usmrtenia, pričom išlo až o 11 600 osôb.

Riziko tepelného stresu

Teplo môže mať na ľudí omnoho horší vplyv, než sa zdá. V prípade, že v tele dochádza k väčšiemu nahromadeniu tepla, ako dokáže organizmus uvoľniť, dochádza k tepelnému stresu, informuje The Guardian. Ide o stav, ktorý môžu sprevádzať nepríjemné pocity, avšak netreba ho podceniť, nakoľko môže viesť až k smrti.

Optimálna ľudská telesná teplota dosahuje približne 36,8 stupňov Celzia. V danom prípade telo funguje na normálnej báze, pričom nedochádza k žiadnemu zvýšenému zdravotnému riziku. V závislosti od rôznych ľudských potrieb sa môže s menšími odchýlkami líšiť. Aj preto možno hovoriť o jej optimálnej hodnote v rozmedzí 36 až 37 stupňov Celzia.

Mnohé krajiny v rámci vysokých teplôt trápia časté obdobia sucha. Zdroj: pexels.com

V prípade, že dôjde k prehriatiu, rozšíria sa krvné cievy a uvoľní sa pot. Práve pot tvorí dôležitú funkciu počas odvádzania tepla, nakoľko ochladzuje povrch pokožky. Avšak rizikovým faktorom môže byť aj vysoká vlhkosť, ktorá môže brániť tomuto prirodzenému procesu.

Počiatočné príznaky prehriatia

Počiatočné príznaky prebytočného tepla v tele sú ľahko rozpoznateľné. Môžu sa najskôr prejaviť v podobe svalových kŕčov, ktoré sa v niektorých prípadoch vyskytnú po celom tele.

Inzercia

Netreba ignorovať ani pocity vyčerpania, ktoré sú klasifikované ako závažnejší stav. Nastávajú už v prípade, kedy sa telo nevie zbaviť prebytočného tepla. Prejaviť sa môžu ako bežná únava, avšak spájajú sa aj s niekoľkými fyzickými symptómami. Patria k ním bolesť a točenie hlavy, nevoľnosť či suché ústa.

Zvýšené hodnoty tepla majú dramatický účinok na celkový chod organizmu. Srdce musí pumpovať rýchlejšie, aby urýchlilo prietok krvi do kože, čo môže zapríčiniť ďalšie problémy. Zároveň sa telo stáva pomalším, pričom môžu nastať komplikácie s dýchaním.

Odborníci radia, aby sa ľudia nevystavovali priamemu slnku. Zdroj: pexels.com

Častým javom je aj absencia močenia, nakoľko sa telo snaží zadržať čo najviac tekutín. Avšak aj ich veľké množstvo sa v dôsledku zvýšeného potenia môže stratiť rýchlo, pričom je organizmus vystavený riziku dehydratácie.

Strašiak v podobe úpalu

K najzávažnejšiemu javu v súvislosti s vysokými teplotami patrí úpal. V dôsledku neho môže dôjsť k poškodeniu mozgu, srdca, čriev či obličiek.

Obeť úpalu možno rozoznať na základe náhlych zmien kognitívnych funkcií, ktoré sa prejavujú v podobe zmätenosti, halucinácií či dokonca záchvatov. Dôležité je vyhľadať lekársku pomoc hneď počas prvých príznakov, nakoľko postihnutý jedinec môže upadnúť do bezvedomia. Výnimku netvoria ani prípady, kedy dôjde k zástave srdca.

K prevencii postačia bežné veci, ktoré nájdeme doma. Stačí, ak sa v exteriéri budeme chrániť slnečnými okuliarmi, vhodnou pokrývkou hlavy a krémom s vysokým ochranným faktorom proti UV žiareniu.

V prípade pobytu na slnku sa odporúča chrániť s krémom s vysokým ochranným faktorom proti UV žiareniu. Zdroj: pexels.com

Portál Teraz.sk dodáva, že slnečnému žiareniu by sa nemali vystavovať deti mladšie ako jeden rok. Zároveň zástupkyňa hlavného hygienika Slovenskej republiky so zameraním na deti a mládež Jana Hamade radí, aby rodičia deti do šiestich mesiacov nechránili plienkou prehodenou cez striešku kočíka, nakoľko môže dôjsť k prehratiu. Odporúča sa, aby si zadovážili slnečník alebo clonu.

Počas letných mesiacov treba dbať na zníženú fyzickú aktivitu. Podľa odborníkov sa odporúča vykonávať pravidelné prestávky v tieni, pričom v čase od 10 do 16 hodiny by mal byť pobyt vonku obmedzený. V prípade, že náročnej fyzickej aktivite nemožno predísť, vhodným časom na jej vykonanie sú skoré ranné hodiny.