Štefan B. Roman dodával svetu nielen urán. Slovák, ktorého by ste mali poznať

Štefan Boleslav Roman je osobnosť slovenskej histórie, ktorá je porovnávaná s Milanom Rastislavom Štefánikom ako jedna z najvýznamnejších slovenských osobností 20. storočia. Aj Roman sa usiloval o presadzovanie slovenských záujmov a vďaka úspešnému podnikaniu v zámorí sa mu to aj darilo.

Štefan Boleslav Roman je osobnosť slovenskej histórie, ktorá je porovnávaná s Milanom Rastislavom Štefánikom ako jedna z najvýznamnejších slovenských osobností 20. storočia. Aj Roman sa usiloval o presadzovanie slovenských záujmov a vďaka úspešnému podnikaniu v zámorí sa mu to aj darilo.

 

Osobnosti Štefana Boleslava Romana sme sa venovali už v troch príspevkoch, ktoré vám odporúčame prečítať. Kanadská obchodná komora pripravila knihu Uránový kráľ a sériu príspevkov, v ktorých predstavuje Romana z viacerých uhlov pohľadu – ako na podnikateľa, aktívneho katolíka i významnú osobnosť slovenských dejín, ktorá založila a financovala Svetový kongres Slovákov a dosiahla zvýšenie povedomia o slovenských problémoch v zámorí.

 

 

 

INZERCIA

Štefan Boleslav Roman ako priemyselný magnát: úspechy od začiatku

Svoj prvý veľký úspech dosiahol Štefan Roman v roku 1953, keď predal svoju investíciu 10 000 dolárov vo firme Concord Mining Syndicate, po objavení ropy v oblasti Leduc v provincii Alberta za dva milióny dolárov. Za tento zisk kúpil podiel v spoločnosti North Denison Mines iba za niečo vyše 8 centov za akciu a do roku 1954 spoločnosť ovládol a premenoval na Consolidated Denison Mines.

V roku 1954 už pri prvom vrte v Elliot Lake v provincii Ontario, približne tisíc kilometrov severne od Toronta, Roman rozpoznal líniu pretínajúcu konglomerát uránu. Tá neskôr potvrdila najväčšie nálezisko uránu, ktoré bolo doposiaľ na svete objavené.

Inzercia

Tento objav urobil z jeho spoločnosti Denison Mines najväčšieho producenta uránu na svete. Populácia mesta Elliot Lake sa v priebehu rokov 1956 až 1961 zvýšila  z 3 791 na 13 179 domácich. Nie všetci v meste však boli domáci, populácia sa podľa dostupných údajov koncom 50. rokov ustálila na neuveriteľných 25-tisíc obyvateľoch! Vplyv Romana teda mal dosah aj na zmenu životov tisícov ľudí a ich rodín, hoci je pravdou, že v nasledujúcich rokoch sa z lokality väčšina ľudí odsťahovala pod vplyvom vývoja trhovej situácie s uránom.

 

Urán potrebovala každá veľmoc

Treba zdôrazniť, že veľký podnikateľský úspech prichádzal krátko po skončení druhej svetovej vojny, ktorá podnietila dopyt po uráne ako surovine. Spojené štáty americké v auguste 1945 zhodili atómové bomby v Japonsku – „Litle Boy“ na Hirošimu a „Fat Man“ na Nagasaki.

V auguste 1949 testoval atómovú bombu aj Sovietsky zväz v Semipalatinskom jadrovom polygóne, v októbri 1952 Veľká Británia a vo februári 1960 aj Francúzsko.

V novembri roku 1952 testovali USA prvú vodíkovú bombu „Ivy Mike“ na ostrove Elugelab. Mala silu 10,4 megatony, čo bolo 600-krát silnejšie ako atómové bomby, ktoré zničili Hirošimu a Nagasaki.

V auguste 1953 vyrobil vodíkovú bombu aj Sovietsky zväz, a to najmä vďaka fyzikovi Andrejovi Sacharovovi. Testoval ju na strelnici v Semipalatinsku v Kazachstane. Okrem USA a ZSSR vodíkovú bombu testovali už len tri krajiny, Veľká Británia, Francúzsko a Čína.

Namiesto zbraní sa urán preorientoval na výrobu energie

Začiatkom 60. rokov sa charakter produkcie uránu zmenil. Armáda Spojených štátov amerických ukončila nákup kanadských uránových rúd pre účely výroby atómových zbraní a od tejto doby sa urán začal dodávať pre komerčné jadrové elektrárne.

Totiž už v roku 1958 bolo zrejmé, že svetová produkcia uránu ďaleko prevyšuje dopyt a kanadskí výrobcovia dostali neoficiálne oznámenie, že americké opcie na kanadskú produkciu uránu v rokoch 1962 až 1966 nebudú uplatnené. To sa napokon potvrdilo v roku 1959.

Jadrové elektrárne sa začali budovať v USA, v Sovietskom zväze, vo Francúzsku, v Japonsku a neskôr všade inde. Hneď po druhej svetovej vojne, v roku 1946, vznikla v USA organizácia USAEC (United States Atomic Energy Commission). Vplyvom výroby atómovej bomby v Sovietskom zväze v roku 1949 USAEC v rokoch 1950 až 1952 20-krát zvýšila svoj rozpočet. Do konca roku 1959 vykupovala za pevné vysoké ceny všetku produkciu uránovej rudy v USA a Kanade, vrátane tej od súkromných spoločností.

 

Kľúčové bolo prispôsobiť sa trhu a vedieť odhadnúť trendy

Podnikateľský úspech Štefana Boleslava Romana v štýle „self-made mana“ opísala vo svojej knihe Controlling Interest biznis redaktorka Diane Francis.

V roku 1967 týždenník kanadského banského priemyslu „The Northern Miner“ Štefana B. Romana vybral ako „prvého muža v banskom priemysle“ za to, že doslova „geograficky ukázal, že kanadské peniaze a odborné znalosti môžu veľmi úspešne konkurovať komukoľvek na svete“.

V tom čase prostredníctvom svojej už aj tak veľkej a rýchlo rozvíjajúcej sa spoločnosti Denison Mines vytvoril vôbec najväčšie dodávky a predaj uránu na svete.

Jeho vtedajšia ríša prezývaná aj „The Roman Empire“ zahŕňala prakticky celý svet. Okrem ťažby a predaja uránu aj ťažbu uhlia v Britskej Kolumbii (vlastnil najväčšie uholné bane v Kanade), ťažbu liadku v kanadskej provincii New Brunswick a ťažbu ropy a zemného plynu v Grécku (priatelil sa s vtedajším gréckym prezidentom), Egypte, Španielsku, Taliansku a v západnej Kanade.

Zaoberal sa aj finančnými službami prostredníctvom 45 % podielu v spoločnosti Standard Trustco a výrobou priemyselných minerálov v celej Severnej Amerike.

Štefan Boleslav Roman je umiestnený v kanadskej v siene slávy The Canadian Mining Hall of Fame a získal najvyššie vyznamenanie Kanady – The Order of Canada.

 

Štefan Roman bol vynikajúcim podnikateľom, mal mimoriadne schopnosti predvídať, ale aj zdravé sebavedomie, odvahu riskovať a počas celého života sa snažil riadiť zdravým „sedliackym“ rozumom, pripomína Kanadská obchodná komora.

Pre bližšie informácie navštívte portál www.Kanada.sk.

Pokračujte na ďalší príspevok »