Štefan Boleslav Roman a Svetový kongres Slovákov

Štefan Boleslav Roman je považovaný spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom za najvýznamnejšieho Slováka 20. storočia. Zároveň ide o najbohatšieho a najvplyvnejšieho  podnikateľa slovenského pôvodu v histórii. Nie je veľa Slovákov, čo sa presadilo vo svete a získalo medzinárodné renomé. 
  • Kanadská obchodná komora na Slovensku vydala k 100. výročiu narodenia Štefana B. Romana reprezentačnú knihu s názvom Štefan Boleslav Roman – Uránový kráľ.
  • Roman bol významný podnikateľ, ale aj zanietený obhajca práv Slovákov.
  • Založil a financoval Svetový kongres Slovákov a dosiahol zvýšenie povedomia o slovenských problémoch v zámorí.
  • Spolu s M.R. Štefánikom sa považuje za najvýznamnejšieho Slováka 20. storočia.

 

Kto bol Štefan Boleslav Roman?

Štefan Boleslav Roman je považovaný spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom za najvýznamnejšieho Slováka 20. storočia. Zároveň ide o najbohatšieho a najvplyvnejšieho  podnikateľa slovenského pôvodu v histórii. Nie je veľa Slovákov, čo sa presadilo vo svete a získalo medzinárodné renomé. 

Romanove zásluhy môžeme rozdeliť do troch základných oblastí:

  1. Podnikateľská činnosť (ťažba uránová ruda, plyn, ropa, zlato, zinok, atď.) 
  2. Cirkevná činnosť – vytvorenie gréckokatolíckej eparchie v Kanade, postavenie Katedrály Premenenia Pána) 
  3. Činnosť na poli slovenského národného hnutia – založenie Svetového kongresu Slovákov a jeho financovanie až do jeho smrti.

 

Fotografia z II. Generálneho zhromaždenia SKS v Toronte. | Zdroj Ústav pamäti národa, Archív Július Behúl

Štefan Boleslav Roman a Svetový kongres Slovákov

Svetový kongres Slovákov (SKS), najvýznamnejšia organizácia Slovákov v histórii, bola založená a financovaná Štefanom B. Romanom.

INZERCIA

Dňa 21. augusta 1968 vojská Varšavskej zmluvy obsadili Československo a zabránili tak sľubnému rozvoju demokracie a slobody. Násilná okupácia mala za následok, že Štefan Boleslav Roman a veľkovýrobca obuvi Tomáš Ján Baťa navštívili koncom augusta 1968 kanadského premiéra Pierra Trudeau a a vystúpili pred kanadským parlamentom. Následkom toho Kanada schválila koncom septembra 1968 zákon, ktorý umožňoval legálnu emigráciu Slovákov a Čechov do Kanady.

V lete 1969 Štefan B. Roman prijal čestné predsedníctvo Svetového kongresu Slovákov.

S cieľom zjednotenie síl všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí a obnovení demokracie na Slovensku založil Štefan B. Roman Svetový kongres Slovákov. Jeho zakladajúci zjazd sa uskutočnil 19. – 21. júna 1970 v New Yorku. V diskusiách o vzniknutej situácii na Slovensku ustúpili všetky osobné a náboženské spory. Jednoznačne prevládol zjednocujúci záujem všetkých Slovákov a túžba po sebaurčení.

Formatívna fáza Svetového kongresu Slovákov bola zavŕšená na generálnom zhromaždení v Toronte v dňoch 16. – 20. júna. Nadviazal styk s inými organizáciami vo svete, s veľvyslanectvami, s radou Európy v Štrasburgu, s Európskou konferenciou v Kolíne a so Svätou stolicou. Predsedom Svetového kongresu Slovákov sa stal Štefan B. Roman.

Generálne zhromaždenie 1990 v Toronte. Zľava D. Tóth, M Čič, A. Dubček, R. Schuster, J. Krištofík, výkonný predseda SKS | Archív Dušan Tóth

Najdôležitejšie podujatia v existencii Svetového kongresu Slovákov boli generálne zhromaždenia. V rokoch 1970 až 1989 sa uskutočnilo prípravného zhromaždenie v New Yorku a 7 riadnych zhromaždení – v roku 1971 v Toronte, 1973 v Chicagu, 1975 v Ríme, 1978 vo Washingtone, 1981 v Toronte, 1984 v New Yorku a 1987 v Toronte.

Pre slovenskú vec na medzinárodnom poli boli významné najmä Generálne zhromaždenia Svetového kongresu Slovákov v Ríme v roku 1975, vo Washingtone v roku 1978 a v Toronte v roku 1981.

Z konferencie v Ríme vznikla obsiahla kniha Slovak Culture through the Centuries a Rímske vyhlásenie, ktorým sa Slováci prihlásili ku kresťanskej viere a cyrilometodskej tradícii a deklarovali svoju túžbu po sebaurčení a spoluzodpovednosti za ďalší vývin Európy. Odmietali rozdelenie svata na záujmové sféry.

Z príležitosti generálneho zhromaždenia vo Washingtone SKS adresoval prezidentovi USA 29-stranové memorandum o porušovaní ľudských práv na Slovensku a recepcia v budove senátu USA obrátila pozornosť na slovenskú otázku mnohých amerických kongresmanov a senátorov.

Generálne zhromaždenia sa vždy konali v najlepších hoteloch a kongresových sálach. Na ich zasadaní sa zúčastňovali prominentní podnikatelia, kanadskí premiéri a ministri, americkí kongresmani a senátori, známi kardináli a arcibiskupi a významní akademici.

Štefan B. Roman za rečníckym pultom počas GZ SKS v Toronte v roku 1987. Zdroj: SNA, fond Dušan Tóth

V októbri 1976 sa zásluhou stykov Romana podarilo dostať slovenskú otázku aj na fórum Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Prijatie delegácie SKS v Európskom parlamente bolo zo slovenského hľadiska významným krokom na medzinárodnom poli. Doposiaľ žiadna exilová reprezentácia nebola zastúpená v Európskom parlamente takým počtom. Slovenskú delegáciu predstavil arcivojvoda Otto von Habsburg, najstarší syn posledného cisára Rakúsko-Uhorska.

Svetový kongres Slovákov predniesol v roku 1977 slovenskú otázku na konferencii v Belehrade – „Review Conference on Helsinki Accords“ o Záverečnom akte Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Záverečný akt podpísalo 1. augusta 1975 v Helsinkách 33 európskych štátov, USA a Kanada.

Bližšie informácie nájdete na portáli www.Kanada.sk.

 

Dokument: Štefan Boleslav Roman, uránový kráľ v zápase o slobodu Slovákov

Pokračujte na ďalší príspevok »