Štart nosnej rakety Atlas V-541 započal planetárnu misiu Mars 2020, prostredníctvom ktorej sa vedci z americkej agentúry NASA chcú dozvedieť viac o niekdajšej obývateľnosti červenej planéty. Raketa vzlietla z leteckej základne Cape Canaveral na Floride ešte v júli 2020.

Sonda, určená na prepravu kľúčových zariadení na Mars, zostúpila na povrch planéty takmer sedem mesiacov po štarte a pristála v kráteri Jezero dňa 18. februára 2021, ako uvádza NASA. Po potvrdení úspešného pristátia mohli vesmírny rover Perseverance a solárna helikoptéra Ingenuity začať svoje výskumné aktivity.

Už takmer tri roky vedci z americkej agentúry vykonávajú vedeckú činnosť prostredníctvom týchto zariadení a o výsledky nie je núdza. Ešte v septembri 2021 získal rover Perseverance prvú vzorku horniny, o čom sme informovali v predchádzajúcom článku.

V súčasnosti už pozbieral 26 podobných vzoriek, čo predstavuje približne 60,53 % z celkového plánovaného počtu vzoriek z Marsu. Takže otázka znie, aké najnovšie výsledky priniesli a čo na nich čaká v nadchádzajúcich rokoch?

Prvá svojho druhu

Predchádzajúce vesmírne misie používali vozidlá, ktoré sa držali pevne pri zemi. Avšak helikoptéra Ingenuity vznikla ako experiment. Po prvýkrát vzlietla 19. apríla 2021, vďaka čomu sa stala prvým strojom, ktorý vzlietol a lietal na inej planéte.

Vedecký tím, ktorý na misii pracuje, pôvodne plánoval iba päť testovacích letov. Ako uvádza portál CNN, keďže ich úspešne zvládla, z experimentálnej technológie sa stal plnohodnotný letecký prieskumník pre rover Perseverance.

Riaditeľ NASA Bill Nelson o Ingenuity povedal, že sa stala základom pre ďalšie vesmírne misie. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/ASU/MSSS

Počas pôsobenia na červenej planéte vykonala viac než 70 letov, pričom práve 72. sa jej stal osudný. Počas posledného letu, ktorý sa uskutočnil 18. januára, stratila vesmírna agentúra so strojom spojenie a k opätovnému nadviazaniu došlo až o pár dní, informuje Teraz.sk.

„Historická púť Ingenuity, prvého lietajúceho stroja na inej planéte, sa skončila,“ uviedol riaditeľ NASA Bill Nelson. Zábery z posledného letu totiž naznačujú, že sa poškodil „jeden alebo viac“ listov rotora, kvôli čomu už nedokáže ďalej lietať.

Doteraz nepotvrdené usadeniny

Vedci sa ešte pred začatím misie domnievali, že v kráteri Jezero sa v minulosti mohla nachádzať voda. Nová štúdia, ktorú výskumníci uverejnili vo vedeckom časopise Science Advances, poukazuje na vrstvy usadenín patriace niekdajšiemu jazeru, ktoré vyschlo.

Hlavný autor štúdie David Paige tvrdí, že z obežnej dráhy planéty vidia rôzne ložiská, no na to, „aby zistili ako tieto veci vznikli, musia vidieť pod povrch“. S tým im pomohlo práve vesmírne vozidlo Perseverance, respektíve hĺbkový radar RIMFAX, ktorým je vybavené.

Toto zariadenie vysiela každých 10 centimetrov radarové impulzy, vďaka ktorým dokázal zmapovať až 20 metrov pod povrch kráteru, o čom informuje portál Live Science. Nová radarová mapa naznačuje, že usadeniny sem priniesla rieka a neskôr sa usadili a zvetrali v dvoch rôznych fázach erózie, podobne ako sa to deje na našej planéte Zem.

„Zmeny, ktoré vidíme zachované v horninovom zázname, sú spôsobené rozsiahlymi zmenami v marťanskom prostredí,“ povedal Paige a pokračoval, „je skvelé, že môžeme vidieť toľko dôkazov o zmenách na takej malej geografickej ploche, čo nám umožňuje rozšíriť naše zistenia na mierku celého krátera.“

Vozidlo misie InSight americkej agentúry zase zohralo kľúčovú úlohu pri zistení, že Mars má o vrstvu viac než vedci pôvodne mysleli. Ako sme vás informovali v predchádzajúcom článku, sa skladá z roztavenej horniny, respektíve kremičitanov.

Budúcnosť planetárnej misie

Keďže solárna helikoptéra Ingenuity už nedokáže lietať, hľadanie vhodných miest na odobratie vzorky prostredníctvom roveru, bude zložitejšie. Avšak stále má dostatok času, kým NASA a Európska vesmírna agentúra (ESA) započne misiu na navrátenie vzoriek.

Pôvodne sa diskutovalo o tom, že najskôr sa uskutoční v roku 2026, no kvôli nedávnym nezhodám v rámci NASA, sa misia presunula na začiatok, prípadne polovicu ďalšieho desaťročia. Nezávislá kontrolná komisia totiž zistila, že misia by vyšla na 8 až 11 miliárd amerických dolárov, uvádza Scientific American.

Pôvodný plán spočíval v tom, že dve helikoptéry podobne Ingenuity pozbierajú vzorky a naložia ich do malej rakety. Tú vystrelia na obežnú dráhu Marsu, kde by ju zachytila ďalšia kozmická loď, ktorú by poskytla ESA. Tá by ich bezpečne dostala na Zem.