Je vám známy ten pocit úzkosti, keď sa vaše povinnosti na seba nabaľujú a nabaľujú a namiesto toho, aby ste ich vyriešili, prekladáte ich ďalšími nesplnenými úlohami? Hovorí sa tomu prokrastinácia a ide o priam chorobné odkladanie povinností na neskoršiu dobu s odôvodnením, že ešte teraz nie je ten správny čas na ich vybavenie.

Proskrastinácia sa stala v posledných rokoch priam fenoménom. Ľudia z nej spravili diagnózu, ktorá sa s nimi vlečie ako choroba, za ktorej príchod nemôžu a pomaly im ničí pracovné i súkromné životy.

Odkladanie povinností na neskôr má vždy viacero príčin, ak sa však rozprávame o prokrastinácii, znamená to, že sa riešenie povinností nerealizuje pre nedostatok času, ale pre ich cielené odkladanie. Opakovanie tohto javu speje k neodvratnému záveru: v jeden deň musí človek vykonať nadpriemerne veľa úkonov, pretože ho už odvšadiaľ tlačia termíny a v konečnom dôsledku sa tento zhon odrazí na kvalite práce.

Vo výsledku je nespokojný sám o sebou, s kvalitou svojho výkonu a ponára sa hlbšie do prokrastinácie, pretože čaká, že súčasné duševné rozpoloženie je iba dočasné a nepraje plneniu ďalších povinností. „Určite príde ten správny čas, tá správna nálada a ja všetko spravím naraz,“ myslí si tento človek a aj vnútorne cíti, že to tak je. Pravda je, samozrejme, práve opačná.

Aj keď sa vám to nebude páčiť, prokrastinovanie je väčšinou iba moderné pomenovanie lenivosti. Keď v minulosti niekto nevykonal svoje povinnosti, hoci na to objektívne mal čas, povedali sme, že bol lenivý. Nebola to urážka, ale konštatovanie, ktoré si v lepšom prípade dotyčný vzal k srdcu a v budúcnosti sa snažil, aby ho už takto okolie nevnímalo. V priebehu posledných rokov a desaťročí sa však drobné pracovné a súkromné povinnosti znásobili a každý z nás je vystavovaný potrebe riešenia väčšieho množstva problémov, ako mali naši predkovia. Preto je ľahšie ospravedlniť si nečinnosť, i keď slovíčko lenivý sa nám už viac nepozdáva.

Inzercia

Odborníci radia, že najlepší spôsob, ako prekonať prokrastinovanie, je chopiť sa činnosti hneď teraz. Nie zajtra, nie pooobede, ale práve teraz, keď viem, že potrebujem vyriešiť určitý problém, zrealizovať svoju povinnosť. Nie je prekvapením, že keď sa „človek trpiaci na prokrastináciu“ do práce pustí, dokáže ju spraviť a skrátiť si tak zoznam úloh, ktoré musí vykonať. To, že ich aj napriek prvotnej nechuti dokáže spraviť, je dôkazom, že bol skutočne iba lenivý.

Najlepším liekom na prokrastináciu je teda aktivita.

Existuje prokrastinácia a prokrastinácia. Tá skutočná vie byť problém, druhá je iba prezlečenou lenivosťou.

Tipy na porazenie prokrastinácie? Nie je to žiadna veda.

Je niekoľko veľmi jednoduchých pomôcok, ako riešiť problém s odkladaním povinností. Spočiatku sa vám asi nebude chcieť dodržiavať ich, pretože veríte, že príde ten správny moment, kedy všetko vyriešite naraz. Ale keď si po čase uvedomíte, že ste sa aj tak z kruhu odkladania úloh nevymanili, oceníte ich:

• Zapisujte si povinnosti na papier. Fyzicky na papier formátu A4, perom. Úlohy, ktoré ste spravili, si odškrtávajte.
• Ak je to možné, najťažšie úlohy riešte prioritne, pretože tie jednoduchšie už potom budú akoby „za odmenu“.
• Ak sa vám nedarí niektorú z úloh vykonať z akéhokoľvek dôvodu aj napriek úsiliu, prejdite na ďalšiu a k tejto sa vráťte nabudúce. Radšej spraviť tri menšie úlohy ako polovicu z prvej.
• Časovo náročnejšie úlohy si rozmeňte na drobné a postupne si odškrtávajte tie drobné úkony, ktoré ste už vykonali. Získate tak lepší prehľad o aktuálnej situácii.

Keď je príčinou odkladania skutočný vnútorný problém

Rovnakí odborníci však dodávajú aj to, že ak sa človek dlhodobo trápi v bludnom kruhu výčitiek a nečinnosti, prípadne priam neschopnosti plniť si stanovené úlohy a ciele, môže mať vážnejší problém ako lenivosť. V takom prípade nie je žiadnou hanbou vyhľadať psychológa a zveriť sa mu. Dôvodom jeho prokrastinovania môžu byť reálne problémy, napríklad obavy zo zlyhanie, úzkosť či depresia.

Návšteva psychológa už našťastie aj na Slovensku stratila ten svoj ponižujúci charakter, vyspelý človek rozumie, že psychológ je odborník, ktorého cieľom je usmerniť klienta, nie ho liečiť liekmi alebo za neho riešiť problémy.

Zodpovednosť za úspechy teda stále nesie samotný klient, po sedení nebude závislý na liekoch a neostáva mu tak priestor na akýkoľvek pocit neistoty, hanby či poníženia. Práve naopak, znamená to, že prejavil záujem svoj problém riešiť.