Väčšina ľudí vníma vedu a vedecký výskum ako serióznu prácu, v ktorej tolerancia k omylom je minimálna. Pri závažných chybách môže dôjsť k ohrozeniu ľudských životov, drahého vybavenia či výsledkov výskumu. Naopak, existujú aj menšie omyly, ktoré dokážu pobaviť.

Jedna z nich sa udiala ešte v marci tohto roku na Medzinárodnej vesmírnej stanici, o ktorej sme vás informovali v našom predchádzajúcom článku. Okrem jej minulosti a budúcnosti sme poukázali aj na úspechy, ktoré sa výskumníkom podarili v prostredí s mikrogravitáciou.

Neškodný incident sa týkal práve úspechu, ktorý sa im podaril, presnejšie povedané paradajky, ktorú vypestovali na stanici v rámci experimentu Veg-05. Jeho cieľom bolo skúmať efektívne metódy ako pestovať potraviny bez použitia pôdy, s využitím techník hydropónie a aeropónie.

Úrodu trpasličích paradajok odrody Red Robin pozbieral americký astronaut Frank Rubio ešte v marci, pričom časť z nich rozdal kolegom. Počas októbrového rozhovoru objasnil ako došlo ku vtipnému incidentu.

„Dal som [paradajku] do malého vrecúška a jeden z mojich kolegov z posádky organizoval podujatie so školákmi a ja som si pomyslel, že by bolo celkom fajn ukázať deťom: ‚Hej, decká, toto je prvá paradajka vypestovaná vo vesmíre,‘“ povedal. Ďalej pokračoval: „Potom som si bol celkom istý, že som vrecko so suchým zipsom uzavrel tam, kde som ho mal uzavrieť, a potom som sa vrátil a bolo preč.“

Ako špendlík v kope sena

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) sa skladá zo 16 modulov, ktoré spájajú koridory. Celková rozloha stanice je väčšia než rozloha rodinnému domu so šiestimi spálňami. Ide o naozaj veľkú stavbu, ktorá má mnoho zákutí, kam mohla iba 2 a pol centimetrová rajčina zmiznúť.

Mikrogravitácia, ktorá je na stanici všade prítomná vytvára podmienky, ktoré sú pre ľudí nezvyčajné. Predmety, ale aj oni sami, sa v priestore neustále vznášajú. Astronauti či kozmonauti preto musia byť pri manipulácií s predmetmi veľmi pozorný.

Prostredie na ISS vytvára problémy pri skladovaní potravín. Pre vesmírne kolónie bude pestovanie nevyhnutné. Zdroj: unsplash.com/@isword

Ďalší faktor, ktorý sťažil Frankovu snahu rajčinu nájsť je nízka – iba 17 percentná – vlhkosť, uvádza portál Space.com. „Pravdepodobne je vysušená do takej miery, že sa nedá povedať, čo to bolo, a niekto ju jednoducho vyhodil,“ Rubio povedal so smiechom.

Počas jeho pobytu na vesmírnej stanici sa nikomu z posádky rajčinu nepodarilo nájsť. On sám údajne strávil „18 až 20 hodín vlastného času“ jej hľadaním, no neúspešne. Avšak je možné, že toto číslo nafúkol, vzhľadom na komickosť celej situácie.

Zbavený viny

Príbeh sa však uzatvoril, keď 6. decembra americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) usporiadal rozhovor s aktuálnou posádkou vesmírnej stanice. Počas neho sa bývalý astronaut Bob Cabana opýtal posádky či niečo ukryli pre ďalších návštevníkov.

Celá posádka sa po vypočutí tejto otázky rozosmiala, pričom mikrofón podali astronautke Jasmin Moghbeliovej. Odpovedala takto: „Možno sme našli niečo, čo niekto hľadá už dlho. Náš dobrý priateľ Frank Rubio, ktorý už odišiel domov, bol dlhší čas obviňovaný z toho, že zjedol paradajku – ale môžeme jeho meno očistiť: Našli sme paradajku.“

Moghbeliová neposkytla podrobnosti o stave rajčiny v čase jej nálezu, vrátane toho, kde presne ju objavili. Neskôr však NASA zverejnila článok, v ktorom ukázala dve zosušené a mierne spučené paradajky vo vrecúšku. Aj keď zmenili svoju pôvodnú farbu, po takmer roku sa na nich stále nedajú pozorovať žiadne známky poškodenia mikróbmi alebo plesňami.

Nízka vlhkosť v prostredí neprospieva ani ľudom. Suché prostredie môže vysušiť sliznice, čím sa staneme náchylnejší k chorobám. Zdroj: NASA/Johnson Space Center

Na Zem, kde by ich mohli podrobiť analýze, sa však nedostanú, pretože posádka ich vyhodila. Výskum pestovania potravín mimo Zeme však pokračuje aj naďalej projektom Plant Habitat-03. Ten sa vráti na Zem, aby doplnil zásoby prostredníctvom misie spoločnosti SpaceX.

Nový rekord

Frank Rubio bol hlavnou postavou tejto malej a nevinnej chyby, ktorá sa natiahla na osem mesiacov dlhý príbeh. Jeho návšteva Medzinárodnej vesmírnej stanice sa pretiahla v dôsledku neočakávaného poškodenia pôvodnej kapsule, ktorou sa mal vrátiť.

Portál The Guardian uvádza, že spoločne s kozmonautmi Sergejom Prokopjevom a Dmitrim Petelinom sa vrátili na Zem v náhradnej kapsule, ktorá vyslali na ISS ešte vo februári. Z misie, ktorá mala trvať 180 dní sa stal pobyt na ISS, ktorý trval viac než rok – 371 dní vo vesmíre.

Zároveň ide o nový rekord pre astronauta amerického úradu, pretože predchádzajúci rekord držal astronaut Mark Vande Hei. Ten strávil počas jednej misie vo vesmíre až 355 dní.