Mladiství začínajú fajčiť v čoraz nižšom veku. Štúdia odhaľuje jednoduchú príčinu, prečo tomu tak je
Fajčenie patrí k jednej z najväčších hrozieb pre verejné zdravie. Zdravotné ťažkosti nepostihujú len aktívnych fajčiarov, ale aj pasívnych, ktorí sú pravidelne vystavovaní cigaretovému dymu. Avšak aj napriek tomu mnohé európske krajiny vykazujú vysoký počet fajčiarov, pričom výnimku netvorí ani Slovensko. Síce v priebehu minulých rokov počet fajčiarov na Slovensku klesol, podľa najnovších údajov sme… Prečítať celé
Lenka Šamajová
Rodáčka z Kysúc, ktorá žije v Trnave. Písanie je jej blízke od strednej školy, pričom už tretí rok študuje na fakulte masmediálnej komunikácie. Od októbra 2021 pôsobí ako stážistka v denníku SME. Okrem toho pôsobila ako redaktorka v Startitupe, aktuálne píše pre UnitedLife. Vo voľnom čase nepohrdne ani poéziou.
Fajčenie patrí k jednej z najväčších hrozieb pre verejné zdravie. Zdravotné ťažkosti nepostihujú len aktívnych fajčiarov, ale aj pasívnych, ktorí sú pravidelne vystavovaní cigaretovému dymu. Avšak aj napriek tomu mnohé európske krajiny vykazujú vysoký počet fajčiarov, pričom výnimku netvorí ani Slovensko.
Síce v priebehu minulých rokov počet fajčiarov na Slovensku klesol, podľa najnovších údajov sme sa za posledný rok zhoršili, uvádza webová stránka Nemocnice AGEL vo Zvolene. Počet Slovákov, ktorí fajčia, vzrástol na 21,2 %. V praxi ide o viac ako 1 150 000 aktívnych fajčiarov.
Ako sme informovali v našom predošlom článku, v súčasnosti sa začína fajčiť v čoraz nižšom veku. Zväčša ide o vek okolo 12 až 15 rokov, kedy sú mladiství ešte stále vo vývoji. Na základe toho môže fajčenie pre nich prinášať ešte väčšie hrozby, ktoré môžu zanechať dlhodobé následky.
Pravdepodobnosť fajčenia u mladistvých
Mnoho mladých ľudí si neuvedomuje problematiku fajčenia. Nielenže je jednou z hlavných príčin výskytu rakoviny, zároveň sa spája s vysokým rizikom závislosti. Ako ale k závislosti na návykových látkach dochádza? Jeden z najnovších výskumov prináša potenciálnu odpoveď.
Ako píše portál ScienceAlert, jeho prvý krok pozostával z porovnania skenov mozgu prostredníctvom magnetickej rezonancie. Išlo o vzorku v podobe viac ako 800 ľudí, ktorí pochádzali prevažne zo Spojeného kráľovstva, Nemecka, Francúzska a Írska. Jeho súčasťou bola aj časť vo forme dotazníka, v ktorej dobrovoľníci odpovedali na otázky o osobnostných črtách.
Na základe zistených poznatkov vedci porovnali skupinu ľudí, ktorí začali fajčiť vo veku 14 rokov, s nefajčiarmi. Neskôr sa daný proces zopakoval opäť s rovnakými pacientmi, avšak už vo veku 19 a 23 rokov.
Zo skúmania vyplýva, že u ľudí, ktorí začali fajčiť vo veku 14 rokov, sa preukázali menšie hodnoty sivej hmoty v ľavom ventromediálnom prefrontálnom kortexe, ktorý je známy ako kľúčová oblasť pre hormóny šťastia v podobe dopamínu. Zároveň o päť rokov neskôr výskum poukázal na to, že fajčiari vykazujú menšie hodnoty aj v opačnej časti tej istej oblasti mozgu.
Faktor zvyšujúci pravdepodobnosť fajčenia v tínedžerskom veku sa dá vysvetliť aj ako hľadanie nových skúseností, čo sa spája so znížením sivej hmoty v ľavej časti mozgu. V praxi ide o správanie s nižšími zábranami, čo vedie k vyššej miere riskovania.
Neskôr fajčiari pociťujú nadmernú stratu sivej hmoty v pravých predných lalokoch, čo súvisí už so vznikom závislosti. Na základe tohto skúmania môže ísť o model, ako dochádza k fajčeniu u mladistvých, ktoré naberá podobu závislosti.
Faktor ovplyvňujúci závislosť
Výskum sa zameral aj na populáciu, ktorá začala fajčiť v 19. roku života. Vo veku 14 rokov sa u nich tiež zaznamenalo menej sivej hmoty v ľavej prefrontálnej kôre. Rozdiel sa nachádzal v pravej strane, ktorá bola rovnaká ako u nefajčiarov, kým nezačali fajčiť.
Z daných poznatkov vyplýva, že znížená hmota v ľavom laloku sa môže vyznačovať aj ako dedičný biomarker pre ľudí so sklonmi k závislostiam. Na základe toho výskumný tím poukazuje na to, že poskytovanie alternatívnych odmien v ranom štádiu užívania látky môže zabrániť potenciálnemu prechodu na závislosť.
Cieľom ďalšieho skúmania je zistiť, či rovnaké výsledky platia aj pre vaping, ktorému v súčasnosti mladiství holdujú ešte viac než bežným cigaretám.
Boj proti závislostiam
Pozitívnym príkladom v boji proti závislostiam by mohla byť pre mnohé krajiny Kanada. Ako sme však uviedli v spomínanom článku, aj napriek dlhodobým opatreniam proti fajčeniu, tabak každoročne zabije 48 000 Kanaďanov.
Avšak aj napriek tomu sa Kanada nevzdáva svojej zdravotnej politiky, pričom cieľom Ottawy je do roku 2035 znížiť počet fajčiarov v krajine zo súčasných 13 percent na päť percent populácie.
Prispieť by malo k tomu riešenie v podobe toho, že dlhé cigarety v priemere 84 milimetrov budú do roka dostupné v obchodoch len s novými individuálnymi etiketami. V prípade cigariet v bežnej veľkosti má nové nariadenie prísť do platnosti začiatkom roka 2025.
Už v minulosti sa Kanada stala prvou krajinou, ktorá nariadila grafické varovania na škatuľky cigariet. Najnovšie nariadenie uviedla v máji tohto roku, pričom jeho cieľom je dlhodobo znižovať počet fajčiarov v krajine.