Melatonín je hormón, ktorý produkuje žľaza v mozgu nazývaná epifýza. Hlavnou funkciou tohto hormónu je regulácia spánku. Hladina melatonínu sa zvyšuje v reakcii na tmu. Tá nášmu mozgu napovedá, že prišla noc a je čas na spánok. Naopak, keď je vonku jasné svetlo, ako napríklad ráno, produkcia melatonínu sa zastaví. Náš mozog vie, že je deň.

Denná a nočná regulácia melatonínu a svetla sú dva kľúčové faktory pri vytváraní našich vnútorných hodín spánku a bdenia, tzv. cirkadiánneho rytmu. K cirkadiánnej poruche dochádza vtedy, keď sa u jedinca objaví nesúlad medzi vnútornými hodinami a spoločensky akceptovaným časom spánku či prebúdzania. Príkladom je cestovanie do rôznych časových pásiem. Jet leg sa však môže vyskytnúť aj pri absencii cestovania. Tejto situácii zodpovedá vystavovanie sa jasným svetlám až do neskorých nočných hodín, Mozog tak klameme, myslí si, že je stále deň.

V takomto prípade sa produkcia melatonínu naruší. Únavu nepociťujeme až do neskorých nočných hodín. Niekedy dokonca až do skorých ranných hodín. Lekárka Lourdes Madeleine DelRosso, ktorá sa špecializuje na spánok, hovorí: „Stretla som už mnoho tínedžerov, ktorí prichádzajú na moju kliniku, pretože nemôžu zaspať do druhej či tretej ráno, pozerajú však videá na svojich elektronických zariadeniach do neskorých nočných hodín.“

Čo radí lekárka?

„Svojim pacientom odporúčam vypínať svetlá v rozumný čas s tým, že pocit ospalosti môžu očakávať do jednej hodiny. Trvá však nejaký čas, kým sa prírodné hodiny prispôsobia novému rozvrhu, moji pacienti často preferujú užívanie melatonínu ako suplementu, ktorý urýchli ich prispôsobenie sa cirkadiánnemu času,“ radí doktorka DelRosso.

S nárastom používania elektronických zariadení sa poruchy spánku stali čoraz bežnejšími. Aj užívanie melatoníninu sa zvýšilo. Vďaka svojim vlastnostiam podporujúcim spánok je melatonín neuveriteľne atraktívnou voľbou pre ľudí, ktorí trpia nespavosťou či inými poruchami spánku.

Umelým svetlom v noci klameme svoj mozog, myslí si, že je stále deň, Zdroj fotografie: Pixabay/ DanFa

Keď si kupujete melatonín ako suplement, nemusíte dostať to, čo je napísané na obale

Melatonín je v niektorých krajinách možné zakúpiť aj bez lekárskeho predpisu. Doktorku DelRosso táto situácia znepokojuje, pretože nedostatok regulácie podľa nej môže znamenať zvýšenie rizika užitia inej dávky ako je odporúčané alebo sa v zložení tabliet môžu nachádzať aj iné ingrediencie, než tie, ktoré sú uvedené na obale.

Štúdia zameraná na melatonínové doplnky odhalila, že obsah hormónu sa nachádzal v rozmedzí od -83 do +478 percent označeného obsahu. Výskumníci v suplementoch objavili aj iné látky než tie, ktoré boli uvedené v obsahu preparátu, napríklad serotonín a valerián.

V Európskej únii, Spojenom kráľovstve, Kanade či Austrálii melatonín získate len na lekársky predpis na krátkodobú liečbu nespavosti. Takýto prístup vytvára priestor pre lepšiu reguláciu, porozumenie a vysvetlenie riskov, výhod a aletrnatív k melatonínu.

Hoci je melatonín prirodzene sa vyskytujúci hormón v našich telách, pri jeho užívaní sa nemusíte vyhnúť jeho nežiadúcim účinkom. Zahŕňajú bolesti hlavy a nevoľnosti. Je potrebné dávať si pozor aj na jeho kombinovanie s inými liekmi, pretože na seba môžu vzájomne pôsobiť. Opatrní by ste mali byť napríklad pri antikoagulanciách (liekoch na prevenciu krvných zrazenín).

Melatoní by ste nemali užívať dlhodobo

Najbezpečnejšie užívanie melatonínu je práve to krátkodobé – od jedného do troch mesiacov a v nízkych dávkach (0,5 až 1mg).  Účinky na ľudský organizmus pri dlhodobom užívaní melatonínu sú zatiaľ neznáme.

Netreba zabúdať ani na to, že nespavosť môže byť symptómom ako rozličných porúch spánku (napr. syndróm nepokojných nôh), tak aj iných stavov, ktorých príkladom môže byť depresia či astma. Až keď špecialista na spánok určí diagnózu, prichádza na rad preskúmanie možností jej liečby.

Zdroje: Science Alert, The Conversation

Zdroj titulnej fotografie: Unsplash/Lux Graves