Pokiaľ ide o naše životné prostredie – hrozivé požiare, hurikány, zemetrasenia a iné ničivé účinky zmeny klímy, existuje mnoho dôvodov na pesimizmus. Svetoznáma etologička, environmentalistka a aktivistka Dr. Jane Goodall si však myslí, že stále máme nádej a možnosť to zvrátiť.

To, čo jej (nám) dáva nádej, sú mladí ľudia, ktorí neprestávajú veriť v lepšiu budúcnosť. Hoci táto výnimočná dáma je už v pokročilom veku, vyjadrila sa, že chce žiť dostatočne dlho na to, aby šírila pozitívne posolstvo po celom svete.

Kto je Jane Goodall?

Jane Goodall (89) je anglická primatologička a environmentálna aktivistka, patrí medzi najznámejších zvieracích výskumníkov a ochranárov na svete.

V roku 1960 odcestovala z Anglicka do Tanzánie, aby začala prvú dlhodobú štúdiu divokých šimpanzov. Po 55-ročnom štúdiu týchto divokých zvierat v národnom parku Gomber Stream ju začali považovať za poprednú svetovú odborníčku na šimpanzy.

Svojimi inovatívnymi metódami a fascinujúcimi poznatkami o ich správaní, priniesla revolúciu vo vede. Jej objav výroby a používania nástrojov medzi šimpanzmi ju viedol k tomu, aby spochybnila myšlienku, že zvieratá sú výrazne odlišné od ľudí, a namiesto toho tvrdila, že „nie sme takí odlišní od zvyšku živočíšnej ríše, ako sme si mysleli.“

V roku 1977 založila Jane Goodall Institute, ktorý dodnes pokračuje v jej výskume po celom svete. Hoci je Goodall známa predovšetkým výskumom šimpanzov, veľkú časť svojej kariéry strávila ako neúnavná ochrankyňa životného prostredia a poukazovala na to, ako je ochrana planéty kľúčová pre život na Zemi. Inštitút Jane Goodall sa zaviazal chrániť primáty. Jeho projekty siahajú od ochrany prírody až po rozvojovú spoluprácu a sú určené na pomoc ľuďom, zvieratám a životnému prostrediu.

Nádej vkladá do mladých ľudí

Založila tiež Jane Goodall’s Roots and Shoots, aby umožnila mládeži všetkých vekových kategórií mobilizovať svojich rovesníkov a venovať sa ich vášni. Uznávaná primatologička naďalej tvrdo pracuje na ochrane ekosystémov a biodiverzity, environmentálnej výchovy a udržateľnosti. Ešte stále cestuje po svete, prednáša o environmentálnych problémoch a zároveň povzbudzuje mladých ľudí, aby sa aktívne zaoberali budúcnosťou planéty.

Aktuálne existujú skupiny všetkých vekových kategórií vo viac ako 50 krajinách, od materských škôl až po univerzity, ktoré pracujú na vlastných projektoch a rozhodli sa vytvoriť lepší svet pre ľudí, zvieratá a životné prostredie. “Každý má v tomto živote svoju rolu. Každý môže prispieť každý deň. Spolu môžeme zmeniť svet, kým nebude príliš neskoro,” hovorí Jane.

„Ak nemáme nádej, máme tendenciu upadnúť do apatie. A ak upadneme do apatie, máme tendenciu nerobiť nič,“ povedala Dr. Goodall. „Bez nádeje si nevyhrnieš rukávy, nevyjdeš von a neurobíš niečo, aby si zmenil svet. Pretože žijeme vo veľmi temných časoch,“ povedala na jednej z prednášok.

„Odpoveď je, že nemôžete zachrániť svet (sám), ale môžete niečo urobiť vo svojej vlastnej komunite. Na čom ti záleží? Je to kolektívny vplyv malých rozhodnutí, ktoré môžu spôsobiť veľkú zmenu,“ povzbudzuje neúnavná bojovníčka za lepšiu a zdravšiu budúcnosť.

Pred pár rokmi navštívila Jane Goodall aj Slovensko, toto nám odkázala:

Splnený sen

Ako desaťročná som sa rozhodla, že v dospelosti pôjdem do Afriky žiť s divokými zvieratami a písať o nich knihy. Všetci sa mi smiali. Ako to chcem urobiť? Afrika bola ďaleko, bolo nesmierne nákladné sa tam dostať, a ja som bola „len dievča.“

„Ľudia mi hovorili, aby som snívala o veciach, ktoré by som mohla skutočne dosiahnuť. No moja mama nie. Jednoducho mi povedala, že ak to naozaj chcem urobiť, musím tvrdo pracovať, využiť každú príležitosť a nikdy sa nevzdať…” opisuje Jane Goodall začiatok cesty za svojim snom v jednej zo svojich kníh.

Celý jej príbeh, úžasná chuť, zapálenie a odhodlanie ísť za svojím snom, prinieslo celému svetu nielen množstvo dôležitých poznatkov a projektov, ale najmä obrovský vzor a inšpiráciu pre nastávajúce generácie.

„Každý z nás musí prevziať zodpovednosť za svoj vlastný život a predovšetkým prejavovať úctu a lásku k živým veciam okolo nás, najmä k sebe navzájom…“ J.G.