Hovoríte si, čo je náplňou dirigenta?

Klasická hudba nie je pre každého. Niektorým ľudom sa zdá nudná, iným príliš staromódna, no mnohým klasika dokáže priam pohladiť dušu. Ak ste v tejto oblasti nováčikom, budú vás zaujímať rôznorodé otázky. Ľudia, ktorí sa odvážia klásť otázky o žánri, majú tendenciu sa vopred ospravedlňovať za vlastnú nevedomosť a za to, že si myslia, že ich otázka bude znieť hlúpo. Existujú však závažné a zároveň stále veľmi jednoduché otázky: Prečo potrebuje orchester dirigenta? A čo presne robí dirigent? Nie, nie je hlúpe sa to spýtať. Odpoveď zaujíma množstvo ľudí. Niekto si dokonca môže myslieť, že taký dirigent je vskutku zbytočnou postavou.  Predsa každý hudobník hrá zo svojich nôt s vopred predpísaným tempom a hudobnými značkami.

Ilustračný obrázok. Zdroj: Pexels.com

Nepochopená práca a jej posolstvo

Na túto tému viacerí autori napísali celé knihy. Napríklad publikácia od John Mauceri „Maestros and their Music“ – inteligentný a pútavý pohľad jedného dirigenta na umenie. Hudobníci často žartujú – varujú kolegov, aby sa nepozerali na dirigenta, ktorého nemajú radi, pretože jeho vyvádzanie na pódiu môže rozptyľovať ich hranie. Potom sú tu orchestre, ktoré hrajú bez dirigentov, vrátane Orpheus Chamber Orchestra so sídlom v New Yorku. Takéto skupiny znejú veľmi dobre, ale často môžete mať pocit, že im niečo chýba.

Ani jedna postava v klasickej hudbe nie je taká ikonická a zároveň taká nepochopená. Autoritatívna postava na pódiu, ktorá máva rukami a žiada, aby ho všetci nasledovali, je stelesnením najhorších stránok patriarchálnej klasickej tradície. Napriek tomu je dirigent tiež najlepším komunikátorom, osobou poverenou priviesť tých najlepších zo stovky hudobníkov, aby vytvorili pôsobivú hudobnú súhru. Žiadna pracovná náplň v hudobnom odvetví sa nedá kvantifikovať a žiadna práca nie je dôležitejšia. Jediné čo je dôležité, je vykonať každú pozíciu dobre a s najlepším nasadením.

Čím je orchester menší, tým je v ňom dirigent nepotrebnejší. Zdroj: Pexels.com

Dirigent ako dopravný policajt

Dirigovanie si vyžaduje i čas. Bez ohľadu na to, či hudbu skladatelia písali tromi alebo siedmimi údermi na takt, najmä keď sa prepína z jedného na druhý, musí byť v čele súboru niekto ako dopravný policajt. V začiatkoch klasickej hudby sa to dosahovalo búchaním o podlahu. Nezabudnuteľným bol skladateľ Jeana-Baptista Lully, ktorý na predstavení v roku 1687 búchal so svojou palicou keď si náhodou udrel nohu. Následne dostal gangrénu nohy (odumieranie postihnutých tkanív, v ktorých nedochádza k dostatočnému zásobenie živinami a kyslíkom) a na následky zranenia zomrel.  Na tomto príklade vidíte, že vtipy o nebezpečenstvách umenia nie sú iba vtipmi.

Najdôležitejšie je udržiavanie rytmu. Dirigenti radi používajú klasickú dirigentskú paličku, no vedeli ste, že Valerij Gergiev, dlhoročný šéf Mariinského divadla, skvele používa napríklad také špáradlo? Iní zasa úplne upúšťajú od paličky a formujú hudbu rukami. Všeobecnou myšlienkou je, že jedna ruka sa používa na udržanie času a druhá na signalizáciu prejavu – vnášanie violončela, povzbudzovanie druhých huslí, aby hrali hlasnejšie, pripomínajúc vetrom náhly pokles. Výrazová stránka dirigentského umenia sa rozvinula do takej miery, že niekedy je ťažké nájsť rytmus vo všetkých gestách, hoci hudobníci majú tendenciu oceniť čistý rytmus vtedy, keď ho vidia.

Inzercia

Palička pre dirigenta nie je nevyhnutnosťou. S obľubou používajú iba svoje ruky. Zdroj: Pexels.com

Pravdou však je, že čím je orchester väčší, o to viac je jeho riadenie potrebnejšie. Na skúške sa niektorí dirigenti pokúšajú vysvetliť slovami, čo chcú predtým, ako začnú hrať. Vo všeobecnosti hudobníci orchestra výrazne uprednostňujú menej rečí a viac akcie. Dirigenti tak rozvíjajú repertoár špecifických gest, ktoré však ťažko kodifikovať. Áno, existujú gestá, ktoré sú takmer univerzálne – napríklad kývanie jednou rukou pre hlasnejšie zahranie úseku. 

Spoznajte rozdiel

Táto práca však zahŕňa oveľa viac ako len čas. Dirigovanie je dnes istou formou komunikácie: Dirigentka si vytvorí víziu toho, ako chce, aby hudobná skladba znela. Potom sa snaží túto víziu odovzdať 80 alebo 100 hráčom. Vypočuť si rozdiel medzi interpretáciami rôznych dirigentov nie je ťažké ani pre nováčikov klasickej hudby. Vyskúšajte si to sami na YouTube porovnaním začiatku Beethovenovej Piatej symfónie pod vedením Gianandrea Nosedu, hudobného riaditeľa Národného symfonického orchestra, a Wilhelma Furtwänglera, legendárneho nemeckého dirigenta 20. storočia. Ak sa započúvate, sami nájdete množstvo kontrastov.

Komorná atmosféra spievajúcich detí v sprievode dirigenta. Zdroj: Pexels.com

Od normálu k tým najšialenejším prípadom

Mohli by sme povedať, že niektorí dirigenti sú až technickými strojmi, ako napríklad Pierre Boulez alebo Lorin Maazel. Hovorí sa, že ich mozgy boli skutočné hudobné počítače, schopné rozdeliť rytmy s matematickou presnosťou. Dokonca počuli i nepatrné variácie výšok a nikdy nenechávajú svojich hudobníkov na pochybách o tom, čo presne chcú.

Pre niektorých orchestrálnych kolegov je najvhodnejší minimalistický prístup: Fritz Reiner, maďarský autokrat z 20. storočia, skvele dirigoval gestami tak zdržanlivými a malými, že raz hudobník v zadnej časti orchestra priniesol ďalekohľad. (Reiner mu odpovedal tak, že mu na malý kúsok papiera napísal „máte padáka“ a zdvihol ho, keď opäť ďalekohľad uvidel).  Leonard Bernstein, ktorý bol jedným z najobľúbenejších dirigentov Viedenskej filharmónie, naopak až skákal okolo pódia, gestikuloval a vystrkoval panvu v skrúteniach hodných Elvisa. Existuje však aj video, na ktorom Bernstein vedie Haydnovu symfóniu, kde stojí so založenými rukami, používa obočie a máva očami.

Zdroj: washingtonpost.com