Klimatická zmena

Extrémne horúčavy zabíjajú. Môžeme si za to sami, tvrdia vedci

Rovnako ako Slováci, aj občania západnej Kanady a ľudia zo severozápadu USA, museli koncom júna čeliť extrémnej vlne horúčav. Teplota sa v niektorých kanadských mestách podľa portálu The Washington post vyšplhala na viac ako 49 stupňov Celzia. Šanca, že územie zasiahnu extrémne horúčavy je kvôli klimatickej zmene zapríčinenej ľuďmi 150-krát vyššia, o  vedeckej analýze informuje Associated Press…. Prečítať celé

Rovnako ako Slováci, aj občania západnej Kanady a ľudia zo severozápadu USA, museli koncom júna čeliť extrémnej vlne horúčav. Teplota sa v niektorých kanadských mestách podľa portálu The Washington post vyšplhala na viac ako 49 stupňov Celzia.

Šanca, že územie zasiahnu extrémne horúčavy je kvôli klimatickej zmene zapríčinenej ľuďmi 150-krát vyššia, o  vedeckej analýze informuje Associated Press. Vedci tiež zistili, že na severozápade Tichomoria a v Kanade bola zmena podnebia zodpovedná za asi 2 stupne Celzia tepelného šoku.

„Týchto pár stupňov má veľký vplyv na ľudské zdravie, klimatická zmena zabíja ľudí“ uviedla spoluautorka štúdie Kristie Ebi, profesorka na Washingtonskej univerzite. Dodala, že bude trvať niekoľko mesiacov, kým sa zráta presný počet obetí júnových horúčav, ale pravdepodobne to budú stovky až tisíce. Len v Oregone podľahlo vlne horúčav 116 ľudí.

Výskum možný vďaka technológiám

Vedci využili počítačové modely, aby zistili, akú úlohu zohráva zmena podnebia pri vzniku extrémneho počasia. Zaznamenané pozorovania vložili do 21 počítačových modelov, následne vykonali niekoľko simulácií.

Rozdiel medzi súčasnou situáciou a simuláciou bez skleníkových plynov zo spaľovania ropy, uhlia a zemného plynu predstavuje práve dopad klimatickej zmeny. „Bez zmeny podnebia by sa táto udalosť nestala,“  uviedla hlavná autorka štúdie Friederike Otto, vedkyňa v oblasti klímy na Oxfordskej univerzite.

Analýza na základe počítačových simulácií vo svete vedy nie je novinkou. Tím vedcov a odborníkov v World Weather Attribution vykonáva rýchle analýzy, ktoré sú neskôr zverejnené v recenzovaných časopisoch. V minulosti prišli na podobné vplyvy klimatickej zmeny na vznik vĺn horúčav v Európe a na Sibíri. Zmena podnebia naopak nezohrávala žiadnu úlohu v prípade brazílskeho sucha alebo horúčav v Indii.

Intenzívne búrky a tornáda v Európe

Niekoľkodňové vysoké teploty vo viacerých európskych krajinách vyústili do intenzívnych búrok, prívalových dažďov a krupobitia. Na začiatku júla sa podľa portálu imeteo.sk strednou Európou prehnal studený front, ktorí spôsobil škody na poliach aj budovách. V Miláne a v mnohých ďalších častiach Lombardie padali krúpy s priemerom až 6 cm.

Hoci sú intenzívne búrky bežnou súčasťou leta, tornádo, ktoré spustošilo viacero obcí len kúsok za hranicami Slovenska, ľudí šokovalo. Ako uviedol spravodajský kanál ČT24, tornádo na juhu Moravy bolo najtragickejšie v Európe od roku 2001.

Inzercia

Teplotné rekordy padajú aj vo Fínsku

Ak ste si mysleli, že na severe Európy musí byť teraz ideálne počasie, mýlite sa. Laponsko, známe sobími záprahmi a zasneženou prírodou, sužujú tridsiatky. Počas uplynulých dní sa teploty vyšplhali vysoko nad tropickú hranicu. Minulý pondelok teplota v meste Kevo vystúpila na rekordných +33,5 °C. Ide o najvyššiu zaznamenanú teplota za posledných 100 rokov, informuje portál imeteo.sk.

Podľa meteorológa Jariho Tuovinena vo Fínsku zatiaľ prakticky nikde nepršalo. „Zdá sa, že začne nové obdobie sucha a horúčav, “uviedol pre fínske noviny. Všetky severské krajiny v súčasnosti čelia vlne horúčav.

Podľa vedcov sa bude planéta neustále otepľovať a vlny horúčav budú intenzívnejšie a častejšie. Ako dlho sa budeme schopní  týmto zmenám prispôsobovať ? A koľko ľudí bude musieť zomrieť, aby sme si naplno uvedomili závažnosť tohto problému?

Pokračujte na ďalší príspevok »