Internet a všetky jeho súčasti sa stali súčasťou našich každodenných životov. Podľa štatistiky z apríla tohto roku internet používa viac než 5 miliárd ľudí po celom svete. Väčšina z nich používajú túto technológiu na zábavu, komunikáciu alebo získavanie informácií. Avšak nájdu sa medzi nimi aj takí, ktorí majú nekalé úmysly. Preto sa odporúča, aby ste boli obozretní pri jej používaní.

Každý človek na svete sa prezentuje istým spôsobom, čím vytvára svoju identitu. Používaním internetu si vytvárame online identitu, ktorá však nemusí byť úplne rovnaká s tou reálnou. Mnohí používatelia vystupujú pod úplne odlišnou identitou, aby neprišli o svoje súkromie, a nemusí ísť pritom len o používanie prezývok, ale aj vytváranie celkom komplexných falošných identít, ktoré môžeme považovať za alterego.

Pri vytváraní profilu na sociálnych sieťach je potrebné zvažovať, aké informácie o sebe poskytnete. Samozrejme, že čím viac pravdivých informácii o sebe poskytnete, tým ľahšie váš profil spoznajú vaši priatelia. Avšak nadmerné zverejňovanie osobných informácií môže viesť k nepríjemným zážitkom.

Neuverejňujte všetko

Informácie, ktoré uverejníte môžu byť neskôr použité proti vám. Jednou z foriem krádeže identity je vytvorenie nového profilu, ktorý sa vydáva za vás. Kriminálnici sa môžu takto pokúsiť oklamať vašich priateľov alebo úplne cudzích ľudí.

Pre týchto zločincov je dôležité, aby si najprv získali dôveru potenciálnej obete. Predtým než sa vás pokúsia oklamať alebo zneužiť, môžu s vami komunikovať mesiace. Len minulý rok televízia Joj informovala o dvoch prípadoch, kedy ženy poslali peniaze podvodníkovi, avšak v praxi sú takýchto prípadov stovky, možno i tisíce priamo na Slovensku.

Ak zistíte, že niekto sa vydáva za vás, nahláste tento profil danej sociálnej sieti a upozornite vašich priateľov, že nejde o váš profil. Môžete takto predísť ďalším podvodom. Polícia SR odporúča, aby ste neodpovedali na správy, ktoré od vás požadujú peniaze alebo navštívenie inej webovej stránky.

Súboj s časom

Krádež identity môže nadobudnúť ešte horšiu formu. Obzvlášť nebezpečné je, keď útočníci zistia vaše prihlasovacie údaje a podarí sa im prihlásiť do vášho internetového konta. Zvykom je, že okamžite po úspešnom pokuse zmenia heslo, aby ste úplne prišli o kontrolu nad svojim profilom.

Portál The Guardian uverejnil príbeh jednej z obetí. V ňom opísali ako sa útočníci najprv zmocnili telefónneho čísla, vďaka ktorému neskôr získali prístup k mailovej adrese. Keďže útočníci mohli čítať a sťahovať prílohy z mailových komunikácii, dostali sa k osobným údajom, ktoré maily obsahovali.

Inzercia

„Zrazu sme mali pocit, akoby sme sa pretekali s časom, snažili sme sa zachrániť, čo najviac osobných údajov. Rýchlo sme však zistili, že nedokážeme urobiť veľa,“ povedala obeť útoku Martha Bedggood.

V prípade, že si nie ste istý stránkou, neklikajte na ňu a nezadávajte osobné údaje. Zdroj: pexels.com/@sora-shimazaki

Na Slovensku sa vyskytol podobný prípad, kedy mladé dievča kliklo na link, kde malo nájsť vtipné video. Onedlho jej začali chodiť žiadosti o priateľstvo od cudzích ľudí a sexuálne správy. Nakoniec zistila, že útočník získal jej prihlasovacie údaje a zdieľal nepríjemný obsah pod jej identitou, píše portál Aktuality.sk.

Krádež identity je zážitok, ktorým si nikto nechce prejsť. Hrozivé je však to, ako jednoducho k nej môže dôjsť, pretože stačí len pár klikov v nepozornosti. Ako postupovať v prípade, že sa stanete obeťou tohto podvodu, nájdete v našom predchádzajúcom článku.

Späť po svojich stopách

Mnoho ľudí sa domnieva, že na internete dokážu získať úplnú anonymitu. Opak je však pravdou, pretože mnoho informácii o sebe zanechávajú a nemusia o tom ani vedieť. Digitálna stopa je pojem, ktorý pomenúva všetko, čo po nás zostane po používaní internetu.

Rozdeľujeme ju na aktívnu a pasívnu. Zverejnené fotky, komentáre alebo iné príspevky radíme medzi aktívnu digitálnu stopu. Nie je nič nezvyčajné, že si váš potenciálny zamestnávateľ pozrie vaše profily na sociálnych sieťach. Tatra Banka v kampani #predigitalnubezpecnost radí, aby ste si prešli váš osobný profil a prípadne zmazali príspevky alebo fotky, s ktorými sa v súčasnosti nestotožňujete.

O tej pasívnej častokrát ani nemusíte vedieť, pretože ide o údaje, ktoré sa zbierajú na pozadí bez vášho vedomia. Medzi tieto údaje patria  IP adresa, pomocou ktorej sa pripájate na internet, model vášho zariadenia alebo údaje zo smart zariadení, napríklad hodiniek, ktoré vypovedajú o vašom zdravotnom stave, informuje portál Aktuality.sk.

Nariadenie Európskej únie

Ako občania krajiny Európskej únie sme našťastie chránení zákonom o ochrane osobných údajov známym ako GDPR.  Na základe tohto zákona sú webové stránky povinné chrániť dáta fyzických osôb a zodpovedajú za ich prípadné odcudzenie.

Na základe tohto nariadenia nám musia tieto stránky poskytnúť všetky informácie, ktoré o nás pozbierali za dobu používania, ak o to požiadame. Vo väčšine prípadov sú povinné zmazať spomínané dáta, keď si neprajeme, aby ich prechovávali, uvádza stránka Európskej komisie.

Niektoré spoločnosti však nedodržiavajú predpisy, ktoré vyplývajú z tohto zákona. Európska únia preto pokutovala niekoľko obrovských spoločností. Medzi nimi aj spoločnosť Meta, materskú spoločnosť sociálnych sieti Facebook, Instagram a Whatsapp. Portálu Statista uvádza, že medzi rokmi 2021 až 2023 zaplatila spolu až 2748 miliónov dolárov.

Z toho vyplýva, že sa nemôžete spoliehať na veľké spoločnosti, že si budú plniť svoje záväzky voči zákonom. Dôležité je, aby ste pri používaní internetu boli opatrní a zvažovali všetko, čo na neho zverejníte. Iba tak si môžete byť istý, že sa vyhnete problémom, ktoré sa môžu preniesť z online sveta do toho reálneho.