Čína vo svojom geopolitickom boji nepoľavuje, čo sa dlhodobo odráža aj na svetovej ekonomike, vrátane odvetvia financií a jeho modernej – digitálnej podobe. O tom, ako regulácie čínskej vlády zasiahli do rozvoja a výnosnosti kryptomien, sme písali už v predchádzajúcich článkoch. Táto intenzívna zmena však naďalej naberá na rozmeroch, a po klasických kryptomenách tvrdo zasahuje aj trh iných digitálnych mien.

Zástupcovia Čínskej ľudovej banky uvádzajú, že najnovšia regulácia je nutným vyústením aktuálnej situácie. Podľa zástupcu guvernéra banky, nastal prudký rozmach súkromne vyvíjaných digitálnych mien, najmä tzv. stablecoinov, ktoré predstavujú globálne finančné riziko, pre ekonomické aktivity Číny. 

Tieto digitálne meny, sú na rozdiel od kryptomien, viazané na pevnú hodnotu – napríklad tradičné, vládou podporované meny – ako dolár, libra. Jednou z takýchto mien je Tether, ktorý už vyvolal rozruch aj na americkom trhu. Tether hrá momentálne jednu z kľúčových úloh na trhu s digitálnymi menami. V globálnej trhovej kapitalizácii sa umiestňuje hneď na treťom mieste, za známymi kryptomenami – Bitcoin a Ethereum.

Sieť existujúcich platobných metód je už natoľko rozvinutá, že kontrola transakcií sa stáva stále komplikovanejšou. | Foto: pixabay.com

Nový týždeň, nová regulácia

Keďže Čína, poučená na príklade iných, sa chcela vyhnúť ekonomickej destabilizácii trhu, tvrdo zasiahla aj proti stablecoinom. Zástupca guvernéra Čínskej ľudovej banky tento krok odôvodňuje tým, že stablecoiny začali vznikať ako produkty komerčných organizácií a ich používanie vo veľkej miere, môže unikať kontrole orgánov, či zdaňovaciemu systému krajiny. Z obáv pred daňovými únikmi a nekontrolovanými transakciami, preto museli byť prijaté opatrenia.

Už predchádzajúca regulácia celoplošne zakázala okrem ťažby kryptomien, aj ich akúkoľvek technickú podporu. Napriek tomu vláda aj v minulom týždni odhalila spoločnosti, ktoré sa týmto príkazom neriadili a naďalej poskytovali softwareovú podporu ťažiarom a obchodníkom s digitálnymi menami. Tieto kroky prišli po tom, čo ešte koncom mája vnútroštátna výzva zameraná na reguláciu, v niektorých prípadoch aj úplnú elimináciu trhu s kryptomenami, prinútila presunúť v podstate celý trh do USA a iných krajín. 

Faktom je, že ťažba kryptomien je energeticky, a teda aj finančne náročný proces. Sťahovanie z Číny do drahších krajín, túto finančnú náročnosť ešte násobne zvýši. Aký finálny dopad to bude na celý trh mať, sa však ukáže najskôr ku koncu tohto roka.

Vlastná mena na úkor iných

Ako je dobre známe, Čína popri reguláciách znižujúcich hodnotu existujúcich digitálnych mien, začala vyvíjať svoju vlastnú. Z klasickej národnej meny – čínskeho jüanu – odvodila centrálna banka aj jeho digitálnu podobu – e-jüan. V súčasnosti ide ešte len o pilotný projekt, avšak podľa štatistík centrálnej banky, sa doňho doteraz zapojilo už niečo cez 10 miliónov ľudí, v štyroch čínskych provinciách.

Inzercia

Miestna čínska mena – jüan – dostáva svoju digitálnu podobu. Podarí sa e-jüanu vytlačiť ostatné existujúce digitálne meny z trhu? | Foto: pixabay.com

Čo však vyvolalo taký prudký záujem čínskej vlády o okamžitú kontrolu finančného trhu? Nuž, posledné roky sa nesú v rozvoji digitalizácie vo všetkých smeroch. Z tohto dôvodu začali aj čínskymi výrobnými spoločnosťami pretekať peniaze z medzinárodných transakcií, ktoré však boli pre vládu skryté a kontrola ich pohybu komplikovaná.

Keď sa k tomu pridali výhodné nákupy cez Alibabu, Aliexpress a ďalšie stránky, početnosť platieb a platobných spôsobov dosiahla mieru, ktorú už vláda nechcela akceptovať. Práve preto vznikli kontrolné platobné mechanizmy, ktoré v Číne nahrádzajú hotovosť. Konkrétne ide o služby spoločnosti Ant Group zastrešujúcej portál Alibaba a Tencent’s WeChat, ktoré sú aktuálne dominantnými platobnými metódami v krajine. 

Nie je však prekvapením, že aj tieto spoločnosti museli pred ziskom dominantného postavenia prejsť „úpravami“. Na jeseň minulého roku prešla spoločnosť Ant Group reštrukturalizáciou na finančnú holdingovú spoločnosť. Dôvodom bol rýchly a nekontrolovateľný rozvoj platobných systémov, ktoré sa tak vymykali pravidlám a viedli k neusporiadanej expanzii medzinárodného kapitálu. 

Čína sa preto rozhodla zaviesť viaceré kontrolné mechanizmy, v snahe dostať finančný trh v krajine pod kontrolu. Ako sa bude situácia ďalej vyvíjať a aké regulácie digitálneho finančného sveta tento ázijský gigant prinesie, nám ukáže až budúcnosť.