INZERCIA: Ochranné rúška s filtrom MeWe
INZERCIA: Ochranné rúška s filtrom MeWe
Aktuálna mapa výskytu koronavírusu, počtu nakazených i vyliečených

Takto funguje náš svet

Albert Einstein predložil konečnú verziu všeobecnej teórie relativity pred presne 104 rokmi

Všeobecná teória relativity bola výplodom ducha génia.

Keď Albert Einstein (1879-1955) predložil konečnú verziu svojej všeobecnej teórie relativity, doslovne tým zmenil svet. Stalo sa to presne 25. novembra 1915 po štvorročnom výskume, verejnosti bola publikovaná v roku 1916. Následne bola experimentálne overená v roku 1919 a práve vtedy sa Einstein preslávil na celom svete.

 

INZERCIA: Skladové vozidlá Renault
Advertisement

Einstein verzus Newton? Konflikt neexistuje, iba objasnenie skutočností

INZERCIA
INZERCIA: Skladové vozidlá Renault
Advertisement

Z Einsteina sa stala celebrita nevídaných rozmerov a pravdepodobne najznámejší vedec všetkých čias – respektíve stojí na jednom piedestáli so Sirom Isaacom Newtonom (1643-1727), ktorého prínos je podľa niektorých ešte významnejší, pretože stvoril vedu ako takú a pomocou niekoľkých písmen v rovniciach vysvetlil obrovské množstvo dejov, od padajúceho jablka po pohyb planét okolo Slnka.

Práve Newtonove rovnice však Einstein vo svojej všeobecnej teórii relativity svojím spôsobom spochybnil. Správnejšie by bolo uviesť, že Einstein zistil, že Newtonove závery sú platné a správne, ale iba do určitej „veľkosti“. Nevysvetľujú totiž niektoré detaily, napríklad zmenu polohy perihélia Merkúra počas jeho obehov okolo Slnka. A Einstein na to prišiel.

 

Špeciálna a potom všeobecná teória

Albert Einstein už predtým publikoval špeciálnu teóriu relativity (1905), ktorá je dodnes neprekonaná a nespochybniteľne fenomenálna, ale jej jednotlivé javy a pravidlá boli známe už aj predtým – Einstein ich iba potvrdil a dospel k nim svojou vlastnou cestou. Naopak, všeobecná teória relativity bola doslovne výplodom jeho ducha, pretože ju spravil celkom sám a nadobro tým zmenil pohľad vedcov na svet, javy v ňom prebiehajúce, priestor a gravitáciu.

Vo všeobecnej teórii relativity gravitácia ako sila neexistuje. Podľa nej je gravitácia iba zahnutým priestorom, ktorý svojou flexibilitou reaguje na hmotu, ktorá sa v ňom vyskytuje. Čím je hmota ťažšia, tým sa priestor okolo nej ohýba a priťahuje ďalšiu hmotu.

Princípmi, ktoré vo svojej mysli vytvoril Albert Einstein, sa dá vysvetliť nesmierne veľa a vedecká prax dokazuje, že sa nemýlil. Avšak ani tento velikán vedy a vôbec histórie ľudstva neprišiel na to, ako túto všeobecnú teóriu relativity preniesť do mikrosveta elementárnych častíc. Vo svete elektrónov a kvarkov pravidlá platné pre veľký svet skrátka neplatia, takzvaná kvantová mechanika je pre svoju náhodnosť dôvodom, prečo svet nie je deterministický. Keby platili iba Newtonove zákony, Maxwellove rovnice a Einsteinove teórie, svet by ním nepochybne bol.

 

Teória všetkého nie je vyvrátením teórií relativity

Snaha o spojenie všeobecnej teórie relativity s kvantovou mechanikou existuje, výsledku tejto snahy sa zvykne hovorievať aj „Teória všetkého“. Dnes máme hneď niekoľko vážnejších kandidátov na takúto teóriu všetkého, avšak ani jednu z nich nemajú vedci spoľahlivo potvrdenú experimentmi, prípadne tieto teórie čelia vážnejším nedokonalostiam. Jeden z návrhov hovorí o tom, že najmenšími časticami hmoty nie sú kvarky a podobne veľké útvary, ale niečo, čo vedci nazývajú strunami. Teória strúh hovorí, že chemické vlastnosti atómov, teda ich interaktívnosť s okolím, je daná vibráciami akýchsi strún, ktoré môžu mať niekoľko podôb. Spoľahlivo potvrdiť túto teóriu sa však vedcom zatiaľ nepodarilo a je otázne, či je práve toto správna cesta.

Jednou z možností je aj taká alternatíva, že žiadna teória všetkého existovať nemôže, pretože kvantová mechanika jednoducho nie je spojiteľná s tou pozemskou a nebeskou, teda gravitáciou a časopriestorom.

 

Relativita a relativizmus

Preslávenie všeobecnej teórie relativity podľa verejnej mienky malo podiel na tom, že sa povojnové obdobie stalo relativistickým. Relativizmus je doktrína, ktorá popiera existenciu absolútnej pravdy alebo možnosť jej rozumového poznania a vyhlasuje preto, že poznanie je relatívne(zdroj).

V skutočnosti však Einsteinove teórie relativity v žiadnom prípade nemohli byť podporným článkom vzniku relativizmu, prípadne práve nepochopenie vedeckých záverov mohlo byť dôvodom ich nesprávnej interpretácie a prenosu na oblasť, ktorej sa vôbec netýkali.