Ako extrémne teploty a horúčavy ovplyvnia v budúcnosti našu prácu?

Vysoké teploty neutíchajú, ba naopak. Vlny horúčav pokračujú v Európe, Severnej Amerike, Ázii, severnej Afrike a ďalších oblastiach. Meteorológovia zaznamenali rekordné čísla aj na Slovensku. Sú firmy pripravené čeliť novým výzvam, ktoré so sebou prináša klimatická kríza? V minulosti trvali extrémne teplá jeden až dva dni, po nich nasledovalo príjemné ochladenie či letná búrka. Tento… Prečítať celé

Vysoké teploty neutíchajú, ba naopak. Vlny horúčav pokračujú v Európe, Severnej Amerike, Ázii, severnej Afrike a ďalších oblastiach. Meteorológovia zaznamenali rekordné čísla aj na Slovensku. Sú firmy pripravené čeliť novým výzvam, ktoré so sebou prináša klimatická kríza?

V minulosti trvali extrémne teplá jeden až dva dni, po nich nasledovalo príjemné ochladenie či letná búrka. Tento interval sa predĺžil na tri až päť dní. Ľudia, ktorí nie sú na takéto podmienky zvyknutí, budú mať s dlhším trvaním oveľa viac problémov. Vedci predpovedajú, že teploty sa vzhľadom na klimatické zmeny budú naďalej zvyšovať, pričom sa bude musieť zmeniť na Zemi náš spôsob života. To ovplyvní aj fungovanie rôznych pracovných pozícií. Zamestnanci potrebujú vedieť, čo ich čaká – a spoločnosti sa tiež musia chopiť príležitosti, aby ich ochránili.

Zmeny nastanú nielen v exteriéri

Zmeny na pracovisku budú  do dvoch kategórií, hovoria odborníci. Prvým je vonkajšie a nechladené prostredie – ako je poľnohospodárstvo alebo výroba – v ktorých nie sú kontrolované vysoké teploty. V roku 2022 po práci zomrel madridský zametač ulíc na úpal v dôsledku extrémnych horúčav. V súlade s tým akademici tvrdia, že niektoré z najväčších zmien pravdepodobne nastanú hlavne v exteriéri. 

Priame slnko ohrozuje najmä ľudí pracujúcich v exteriéri. Tí by mali dodržiavať pitný režim a chrániť sa klobúkom či inou pokrývkou hlavy. Zdroj: Pexels.com

„Práca vonku v horúčavách si bude vyžadovať kratšie zmeny s väčšími prestávkami a viac práce cez noc,“ hovorí Abraham. Aj keď je pravdepodobné, že sa tejto skupine pracovníkov posunie pracovný čas na neskorší večer, tento prístup nie je riešením na všetko a stále predstavuje riziko. Nočné teploty sa otepľujú rýchlejšie ako denné. „Ak sú pracovníci v práci cez deň v horúčave, ale nočné teploty sú dostatočne vysoké na to, aby sa ich telo nedokázalo ochladiť, na druhý deň to budú mať oveľa ťažšie,“ vysvetľuje John P Abraham, profesor termálnych vied z Technickej univerzity Svätého Tomáša v USA. Problémy môžu predstavovať aj iné bezpečnostné problémy, ako napríklad viditeľnosť.

Teplo znižuje výkon zamestnancov

Abraham verí, že pre pracovníkov v prostredí bez regulácie teploty sa stanú klimatizované chladiace strediská bežnejšou záležitosťou. Zamestnávatelia budú musieť zaviesť prestávky pre zníženie telesnej teploty natoľko, aby mohli ďalej pracovať bez zdravotných rizík. Zamestnanci, ktorí pracujú vo vnútri alebo v chladenom prostredí, sú relatívne v bezpečí, no mali by tiež počítať so zmenami vo svojich pracovných postupoch.

„Ako užitočné sa ukázali aj niektoré súčasné pracovné podmienky, ako je práca na diaľku, hybridná práca, štvordňové týždne či šesť hodinové pracovné dni namiesto ôsmych,“ hovorí Mansoor Soomro, senior lektor v oblasti udržateľnosti a medzinárodný obchod, vedenie, manažment a ľudské zdroje na Medzinárodnej obchodnej škola Teesside University v Spojenom kráľovstve. „Zníži sa tým dochádzanie do práce, čo môže ešte viac zvýšiť výkon jednotlivcov. Aj vďaka neformálnemu oblečeniu sa doma môžu aj počas teplých dní cítiť pohodlnejšie.“ Či ide o povinnosti vykonávané v exteriéri alebo v interiéri, už teraz niektorí ľudia presúvajú svoje plány tak, aby začali skôr. Chcú skončiť ešte pred teplotným vrcholom na poludnie – to sa bude diať v budúcnosti oveľa častejšie. 

Ľudia pracujúci v reštauračných zariadeniach to nemajú o nič jednoduchšie ani teraz. Pri varení v uzatvorenom priestore bez dostatočného vetrania teplota rapídne stúpa. Zdroj: Pexels.com

Aká bude úloha zamestnávateľov?

Zamestnávatelia môžu zaviesť aj nové opatrenia. Soomro hovorí, že niektorí z nich pravidelne vyhodnocujú tepelné riziká, aby identifikovali skupiny, ktoré sú najviac ohrozené prudkými výkyvmi teplôt. Patria sem staršie osoby, tehotné ženy a zamestnanci so zdravotným postihnutím. „Týmto ľuďom potom môžu poskytnúť úľavy, aké budú potrebovať.“ hovorí. Očakáva, že počas trvania extrémnych horúčav bude tieto kontroly vykonávať viac zamestnávateľov. Realita však býva často diametrálne odlišná a zamestnávateľom ide prvotne o zisk.

Lektor Soomro však predpovedá, že spoločnosti budú čoraz viac dávať do povedomia iniciatívy v oblasti zdravia a fyzickej pohody. Tie môžu zahŕňať školiace semináre o zvládaní tepelného stresu alebo plánoch fitness a výživy, ktoré pomôžu pracovníkom prispôsobiť sa meniacemu sa podnebiu. Kľúčové budú aj investície do infraštruktúry. „Spoločnosti investujú do vytvárania tepelne odolných pracovných prostredí zahŕňajúcich udržateľnú infraštruktúru budov s lepším klimatizačným systémom,“ hovorí. 

V krajinách tretieho sveta sa však bezpečnosť ochrana a zdravia pri práci neberie do úvahy ani dnes. Zdroj: Pexels.com

Menšia produktivita = menší zisk

Zmena pracovného dňa v dôsledku zmeny klímy má pre lídrov aj obchodný zmysel. „Nepohodlie súvisiace s teplom nepriaznivo ovplyvňuje pracovný výkon a produktivitu. Spoločnosti sa navyše chcú čo najviac vyhnúť zdravotným problémom súvisiacim s teplom. Práceneschopný človek nie je pre firmu žiadnym prínosom, naopak. Najdôležitejším krokom je zmena legislatívy. Dobrou správou je, že niektoré vlády už dnes pre rastúce teploty zavádzajú nové zákony.
Po rekordne najteplejšom apríli v krajine Španielsko vydalo nové zákony pre majiteľov podnikov aj zamestnancov. Firmy postihnuté suchom primárne dostanú finančnú podporu. Nová legislatíva tiež uvádza, že akonáhle dosiahnu poveternostné podmienky oranžovú alebo červenú farbu – ktorá symbolizuje extrémne riziko –  budú zamestnávatelia povinní prispôsobiť pracovné podmienky vrátane skrátenia alebo úpravy pracovného času a plánovaného pracovného dňa.
Napriek naliehavosti niektoré výskumy naznačujú, že väčšina krajín je veľmi nepripravená rýchlo reagovať. Správa Oxfordskej univerzity z júla 2023 ukázala, že lokality, ktoré nie sú zvyknuté na extrémne horúce počasie, boli podľa analýzy najviac nepripravené. 
ZDROJ: BBC.COM

Pokračujte na ďalší príspevok »



Príbehy slávnych

From Zero to Hero – ako sa z ľudí na dne stali superboháči

  • Cesta k úspechu býva neraz tŕnistá. Presvedčili sa o tom aj mnohé slávne osobnosti, ktorých meno dnes pozná značná časť svetovej populácie.
  • Ako sa Ralph Lauren stal svetovou módnou ikonou? Je kľúčom k úspechu tvrdá práca, dobrý nápad a jasný cieľ, alebo ide len o dielo náhody? V skutočnosti je to kombinácia všetkých týchto faktorov.