Klimatická kríza je zrejme najväčším globálnym problémom, ktorému musí ľudstvo aktuálne čeliť. Avšak ešte pred 2. svetovou vojnou, presnejšie v roku 1938, Guy Callender prišiel na to, že vyššia koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére spôsobuje globálne otepľovanie. Avšak tento problém zostal dlho neriešený.

V súčasnosti si už väčšina populácie uvedomuje, aké dôsledky má globálne otepľovanie na našu planétu, ale aj na ľudský organizmus. Ako sme vás informovali v našom predchádzajúcom článku, tohtoročný júl mal byť doposiaľ najhorúcejším mesiacom.

Vedúci predstaviteľ Organizácie spojených národov António Guterres skonštatoval aktuálnu situáciu takto: „Éra globálneho otepľovaná sa končí; začína éra globálneho varu.“ Aj z tohto dôvodu nemalá časť spoločnosti žiada systematické riešenia, ktoré môžu zabrániť ďalším následkom.

V súčasnosti je väčšina elektrickej energie vytvorená spaľovaním uhlia, zemného plynu alebo iných fosílnych palív, uvádza portál Statista. Avšak prejdením k používaniu obnoviteľných zdrojov energie by mohlo pomôcť v boji s touto krízou. Tento sektor taktiež zaznamenal niekoľko inovácií, ktoré ho robia atraktívnejším.

Energia zo slnka

Zelená energia alebo energia z obnoviteľných zdrojov zahŕňa niekoľko spôsobov získavania elektrickej energie, ktoré priamo neškodia našej planéte. Mnohí ľudia si však pod týmto pojmom ako prvé predstavia solárne panely, a teda s nimi spojenú fotovoltiku. Ich fungovanie je založené na polovodičoch, ktoré prostredníctvom fotovoltického javu menia dopadajúce slnečné lúče na elektrickú energiu, píše National Geographic.

Viacero skupín vedcov naprieč svetom sa snažia prísť na spôsob ako zefektívniť výrobu energie týmto spôsobom. The Guardian len pred mesiacom informoval o tom, že pomocou solárnych článkov vytvorených zo silikónu a perovskitu dokážu pretvoriť viac než 30 % slnečného svetla na elektrickú energiu.

Kombinácia pestovania plodín a solárnej energie sa nazýva agrovoltika. Zdroj: unsplash.com/@draufsicht

V súčasnosti najčastejšie využívane solárne články využívajú iba vrstvu silikónu. Tá však zachytáva iba červenú zložku svetla. Pridaním vrstvy perovskitu dokážu zachytávať aj modrú zložku svetelného spektra, čo zvyšuje celkovú efektivitu týchto panelov. Avšak portál ďalej uvádza, že komerčne dostupnými sa stanú až v priebehu nasledujúcich piatich rokov.

Počas nocí však nedokážu generovať energiu vôbec, čo z nich robí užitočným nástrojom iba počas dňa. Netreba zabúdať ani na to, že ich efektivita klesá počas dní s malým množstvom slnečného sveta a počas vysokých teplôt. Taktiež vyžadujú pravidelnú údržbu, pretože vrstva špiny alebo snehu môže znemožniť produkciu energie.

Zelená, no neekologická

Systém, ktorým vytvárajú energiu je priamočiary – vietor sa opiera o čepele vrtule, ktorá sa roztočí a dynamo premení točivý pohyb na elektrickú energiu. Preto je ťažké vymyslieť novú prevratnú technológiu, ktorá by dokázala zvýšiť produkciu elektrickej energie. Avšak nemusí byť všetko len o novších, lepších technológiách.

Doposiaľ sa na veterne turbíny nazeralo ako na osobitné jednotky, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ďalších, aby sa znížila cena za pôdu, na ktorých stoja. Avšak portál MIT News uvádza, že správnym nastavením všetkých turbín môže narásť celková produkcia, ktorá je ekvivalentná postaveniu až 3600 nových veterných turbín, a to bez ďalších nákladov.

Veterné elektrárne však dostávajú nemalú kritiku za to, že nie sú ekologické. Ich čepele sa totiž vyrábajú zo sklolaminátu, čo ich robí ťažko recyklovateľnými. Po uplynutí ich životnosti tak väčšina z nich končí na skládkach, no to za môže zmeniť. Pokiaľ sa pomelú na miniatúrne častice, môžu byť použité pri výrobe cementu namiesto piesku alebo štrku, píše web televízie CNN.

Nový pohľad na vodné elektrárne

Vodné elektrárne fungujú na podobnom princípe, ako tie vzdušné. Tečúca voda roztočí turbínu, ktorá premení pohyb na elektrickú energiu. To však nie je jediný spôsob, ktorým dokáže zužitkovať vodu na produkciu elektrickej energie.

Jeden z nových spôsobov jej výroby môže byť takzvaná energia vĺn. Ide o koncept, kedy zariadenie využíva neustály pohyb vĺn nahor a nadol, uvádza portál Britannica. V súčasnosti môžete takéto zariadenie nájsť napríklad pri pobreží portugalského mesta Aguçadora.

Prvá vodná elektráreň bola postavená v roku 1878, aby napájala jedinú lampu. Zdroj: unsplash.com/@publicpowerorg

Avšak výroba energie za pomoci vĺn je zložitá. To sa odráža aj na finančnej podpore výskumu v tomto sektore, ktorá zaostáva oproti iným formám výroby zelenej energie. Slaná voda koroduje oceľ a iné kovy, čo znamená, že nie sú vhodnými materiálmi. Okrem toho vlny rýchlo opotrebujú káble a iné časti infraštruktúry.

V súčasnosti nedokážeme prejsť úplne na energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, a to aj napriek tomu, že vlády podporujú tento sektor. Ide o nespoľahlivé spôsoby produkcie energie, keďže nedokážeme ovládať počasie. Aj preto sa jadrová energia, o ktorej sme vás informovali v prechádzajúcom článku, zdá byť ako výhodná alternatíva.

Budúcnosť energie pravdepodobne nebude stáť na prevratnej technológii, ale na kombinácií tých, ktoré už máme. Teraz však musíme správne nastaviť pomer jednotlivých elektrárni, aby sme sa nedostali do energetickej krízy, no zároveň neškodili viac planéte Zem.