Príklad futurizmu je poučením o tom, ako sa umenie a politika môžu neoddeliteľne prepojiť. Preskúmajte, ako futurizmus vznikol, ako sa vyvíjal aj  ako sa rozplynul.

„Vyhlasujeme novú krásu, krásu rýchlosti. Pretekárske motorové vozidlo je krajšie ako Víťazstvo v Samothrace.“
Futuristický manifest

'Brooklyn Bridge' is a great example of Futurist art by #JosephStella. Futurism emphasizes speed, technology and the industrial city. #Stella is best known for his depictions of industrial America. He was born on this day, June 13, 1877. pic.twitter.com/iHmvm92AcP

— Today Is Art Day (@todayisartday) June 13, 2018

Myšlienky, ktoré horeli príliš jasne a príliš blízko vojnového násilia

V roku 1909 bol na titulnej strane novín Le Figaro uverejnený „Futuristický manifest“ Filippa Tommasa Marinettiho. Jeho vydaním sa futurizmus dostal do života. Hnutie má pôvod v Miláne, rýchlo sa rozšírilo aj do Turína a Neapola a neskôr do celého sveta. Marinetti aj ostatní talianskí futuristickí umelci boli nespokojní, že sa Taliansko stále spolieha na svoje klasické dedičstvo a neprijíma budúcnosť.

Inzercia

Marinettiho manifest udával pomerne ohnivý tón, v ktorom otvorene útočil na kultúrnu tradíciu a brojil proti zaužívaným predstavám o umení. Dokonca vyzýval na zničenie múzeí, knižníc a feminizmu. Provokatívny program futurizmu sa šíril po mestách na celom svete v snahe prebudiť novú éru umenia moderného života. Práve prostredníctvom celosvetovej komunikácie futuristi ovplyvňovali ľudí masovou propagáciou svojich myšlienok. Vydávali knihy, viedli umelecké a literárne časopisy, magazíny a noviny. Ich cieľom bolo dobyť medzinárodnú scénu a osloviť ľudí prostredníctvom poézie, politiky, zábavy a umenia.

Fortunato Depero (Italie, 1892-1960) – Le cycliste traverse la ville (1945) pic.twitter.com/B0QqaQJMl4

— S_Galimberti (@S_Galimberti) May 20, 2016

Mnohí talianski futuristi podporovali fašizmus a medzi týmito dvoma hnutiami možno nájsť paralely. Podobne ako fašisti, aj futuristi boli silne vlasteneckí, nadšení násilím a odporcovia parlamentnej demokracie. Keď sa Mussolini v roku 1922 dostal k moci, prinieslo to futurizmu oficiálne uznanie, čo však neskôr nepriaznivo ovplyvnilo mnohých umelcov, pretože sa poškvrnila ich povesť.

Oslava strojov

Futuristi sa snažili odstrániť zastarané tradičné predstavy o umení. Namiesto toho ich chceli nahradiť oslavou veku strojov. Ich hlavným cieľom bolo predstaviť dynamickú víziu budúcnosti. Často zobrazovali mestské panorámy a nové technológie vrátane vlakov, áut a lietadiel. Oslavovali rýchlosť a robotnícku triedu, pretože verili, že práve oni prispejú k zmene.

Aby futuristi dosiahli vo svojom umení pohyb a dynamiku, vyvinuli nové techniky na vyjadrenie rýchlosti a pohybu. Medzi tieto techniky patrilo rozmazávanie a opakovanie. Využívali aj siločiary, metódu, ktorú prevzali od kubistov. Futuristi pôsobili v širokej škále umeleckých foriem vrátane maliarstva, architektúry, sochárstva, literatúry, divadla a hudby.

Ruský futurizmus

Fenomén, ktorý sa stal známy ako ruský futurizmus, bol oddelený od  toho talianskeho, ktorý vznikol v Miláne v roku 1909. Ruský futurizmus zahŕňal rôznorodých umelcov a postupy. V Petrohrade a v Moskve sa vytvorili samostatné spolupracujúce skupiny ruských futuristov, ktoré vydávali časopisy, organizovali diskusie a kurátorsky pripravovali výstavy svojich diel.

Futuristi čerpali vplyvy zo Západu a miešali ich s vlastným ruským dedičstvom, oslavovali nové koncepcie v psychológii, teórii farieb a lingvistike. Jedným z ich najneobvyklejších prvkov bola pripútanosť k ruským tradíciám. Medzi najvplyvnejších a najplodnejších ruských futuristov patrili ženy. Umelkyne ako Natália Gončarovová, Ľubov Popovová, Oľga Rozanová a Maria Siniaková zohrali v tomto umeleckom hnutí ústrednú úlohu. Tieto ženy cestovali alebo žili mimo Ruska, kde v medzinárodných a kozmopolitných mestách ako Paríž a Berlín prekvitali nové myšlienky o rovnosti medzi pohlaviami.

City (c.1916) by Olga Rozanova, Russian avant-garde artist who worked in Suprematism, Neo-Primitivism, and Cubo-Futurism #womensart pic.twitter.com/flxwjfR38o

— #WOMENSART (@womensart1) May 22, 2017

Aj keď boli ruskí futuristi proti establišmentu, nemali jednotný politický program. Leon Trockij ich neskôr nazval „kaviarenskými umelcami buržoázie“.

Vojna a pád

Po brutalite prvej svetovej vojny mnohí umelci odmietli avantgardné predstavy futurizmu a iných predvojnových hnutí a začali používať tradičnejšie a miernejšie prístupy. Tento jav bol potom označovaný ako „návrat k poriadku“. Futurizmus ako ucelené a organizované umelecké hnutie sa dnes považuje za zaniknuté. Zaniklo v roku 1944 smrťou svojho vodcu Filippa Marinettiho.

Futurizmus skončil z dvoch podobných dôvodov:

1. Niektorí významní umelci tohto hnutia zomreli v boji (Umberto Boccioni).
2. Vojna sa pre fašistické štáty neskončila dobre a ukázalo sa, že vojna je pre všetkých deštruktívna a že technológia sa dá použiť na spôsobenie škôd veľkého rozsahu.