Metaverse realita je jednou z najhorúcejších tém 21. storočia. Ide o najvýkonnejšiu technológiu v ére digitalizácie, pričom sa predpokladá, že v blízkej budúcnosti bude väčšina ľudí tráviť minimálne 40 % času vo virtuálnom svete, informuje portál Ranktracker.

Príkladom môže byť hyperrealistická influencerka Ana, ktorú vytvorilo juhokorejské herné štúdio Krafton, uvádza portál Czechcrunch. Nielenže vyzerá skutočne, dokonca aj vo virtuálnom svete sa správa ako jedinci bežnej reality.

S podobnou myšlienkou prichádza aj tichomorský štát Tuvalu, ktorý plánuje vytvoriť svoju vlastnú verziu, píše portál ScienceAlert. Informáciu oznámil tuvalský minister spravodlivosti, komunikácie a zahraničných vecí Simon Kofe prostredníctvom digitálneho prejavu k lídrom na konferencii COP27. Ako dôvod uviedol odpoveď na existenčnú hrozbu stúpajúcej hladiny morí.

„Tragédiu tohto výsledku nemožno zveličovať. Tuvalu by mohlo byť prvou krajinou na svete, ktorá bude existovať výlučne v kyberpriestore, ale ak bude globálne otepľovanie nekontrolovateľne pokračovať, nebude poslednou,“ uviedol Kofe.

INZERCIA

Zatemnenie ľudských schopností

Ako sme uviedli vyššie, metaverse sa v blízkej budúcnosti stane každodennou realitou ľudských životov. Jednu z jej najznámejších vízií prináša výkonný riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg, píše portál Stuff. Avšak väčšina vízií sa zakladá na spoločnej myšlienke, ktorú tvoria interoperabilné a pohlcujúce 3D svety.

Pokiaľ by sme to chceli priblížiť do bežnej ľudskej reči, vytvorený avatar sa presúva z jedného virtuálneho sveta do druhého, rovnako akoby sa presúval z jednej miestnosti do druhej vo fyzickom svete. Hlavným cieľom je zatemniť ľudskú schopnosť rozlišovať skutočné od virtuálneho.

Kofe poukazuje aj na znovu vytvorenie troch aspektov národnosti Tuvalu vo virtuálnom svete. Patria k ním územie, kultúra a suverenita.

Nadobudnutie spomínaných aspektov by mohlo pomôcť rekreácii prírodných krás krajiny, či schopnosti obyvateľov medzi sebou komunikovať spôsobmi, ktoré zachovávajú ich spoločný jazyk, normy a zvyky.

Minulé experimenty

Pokiaľ Tuvalu myslí svoj návrh nie len symbolicky, aby poukázalo na nebezpečenstvo klimatických zmien, dá sa zrealizovať jednoduchšie než sa zdá.

Vytvorenie pohlcujúcich a bohato vykreslených rekreácii na území krajiny sa dá technologicky vytvoriť veľmi ľahko, informuje portál Canada Today. Okrem toho niekoľko tisíc rôznych online komunít a 3D svetov demonštruje z dôvodu, že je možné mať plne virtuálne interaktívne priestory, ktoré dokážu zachovať vlastnú kultúru. Práve preto sa dá myšlienka spojenia spomínaných technologických schopností s možnosťami riadenia pre virtuálnu verziu krajiny označiť ako životaschopná.

Už v minulosti vlády experimentovali s prevzatím funkcii založených na polohe, pričom vytvorili vlastné virtuálne analógy. Príkladom je estónske elektronické bydlisko, ktoré je len online formou pobytu. Občania mimo Estónska ju môžu získať na prístup k službám ako je napríklad registrácia podnikania. Za ďalší príklad môžeme považovať krajiny zriaďujúce virtuálne ambasády na online platforme Second Life.

Technologické a sociálne výzvy

Avšak pri spájaní a digitalizácii prvkov, ktoré tvoria celý národ, vznikajú značné technologické a sociálne výzvy.

Spomínaný tichomorský štát má len približne 12 000 obyvateľov, čo tvorí technickú výzvu pri získaní rovnakého počtu na interakciu v reálnom čase v pohlcujúcom virtuálnom svete. Medzi problémy patrí šírka pásma, výkon spracovania či skutočnosť, že mnohí používatelia nepreferujú slúchadlá alebo trpia nevoľnosťou.

Okrem toho nikto zatiaľ nepreukázal, že národné štáty možno úspešne preložiť do virtuálneho sveta. Dokonca sa tvrdí, že digitálny svet robí národné štáty zastaranými.

Síce návrh Tuvalu je najmä zúfalou odpoveďou na tragickú situáciu, vyskytuje sa v ňom aj zakódovaný odkaz pre tých, ktorí by v reakcii na straty v dôsledku klimatických zmien uvažovali o ústupe do virtuálneho prostredia.

Vplyv na životné prostredie

ScienceAlert uvádza, že technológie, na ktorých je postavená virtuálna realita, majú skrytú uhlíkovú stopu. Okrem toho vyžadujú fyzickú údržbu a energiu.

Jeden z výskumov predpovedá, že internet do roku 2050 bude spotrebovávať približne 20 % svetovej energie. Práve preto myšlienka na metaverse realitu ako odpoveď na zmenu klímy nie je až tak jednoznačná v oblasti ekológie.

Jazyk udomácňujúci sa v nových technológiách sa síce javí ako čistý a zelený, ale zdanie niekedy klame. Novodobé výrazy ako „cloud computing“ alebo „metaverse“ sú v mnohých prípadoch zaťažené s „greenwashingom“ a „technologickým solutionismom“. Skrývajú fakt, že technologické reakcie na zmenu klímy v mnohých prípadoch zhoršujú problém pre ich náročnosť na energiu a zdroje.

Kofe vníma skutočnosť, že metaverse nie je riešením klimatických problémov Tuvalu. Poukazuje na dôležitosť zamerania sa na znižovanie vplyvov zmeny klímy prostredníctvom rôznych iniciatív. Patrí k ním napríklad zmluva o nešírení fosílnych palív.